LEGIONÁR a DŽUNGĽA
LEGIONÁR A DŽUNGĽA - 1. časť
Okolo len a len prales, taká je amazonská džungľa. Sme tu na dobu 4 až 5 mesiacov. Úlohou je scelenie kolektívu, nájdenie slabín, zachrániť zraneného, či evakuovať mŕtveho, byť jeden celok v najťažších možných situaciách. Je to o zodpovednosti každého jednotlivca v neznámom prostredí. Každý má svoje povinnosti, ktoré musí zvládnuť perfektne a zároveň dokázať prežiť nástrahy prírody, vyčerpanie aj choroby. Skrátka prežiť všetko, čo môže neznáme prostredie priniesť. Taká prirodzená selekcia. Ostatné čaty, ktoré nie sú v tej chvíli na stáži comando, plnia ďalšie úlohy. Zabezpečujú bezpečnosť európskej raketovej základne, odkiaľ sa posielajú družice na obežnú dráhu. Légia tiež zabezpečuje ochranu niekoľko kilometrov rozľahlý priestor, prenasleduje a odhaľuje nelegálnu ťažbu zlata na území Francúzskej Guyany, ale aj pomoc Gandarmeri pri kontrole hraníc s Brazíliou. Tých úloh je viac, no všetko to tu zas nemožem vypísať. Ak bol problém vo Venezuele, tak sme plnili úlohy tam. Ak sú rôzne katastrofy, pomáhame na odstráňovaní ich následkov.
Konečne je tu výcvikový priestor, kde strávime 3 týždne v džungli, bez jedla, bez zbrane (tie čo máme sú atrapy, aby sme mali na čo nadávať). J Bežne sa tomu hovorí stáž komando. Centre d entrainement a la foret equatoriale (centrum tréningové v lesoch rovníkových) tréningové centrum v rovníkových pralesoch, asi tak by som to preložil. Priviezli nás na kamiónoch, ktoré asi zažili ešte Máriu Teréziu, ale fungujú. Tu, kde je veľa vlhkosti a v podstate žiadne poriadne cesty, klasické auta, kde nie je žiadna počítačová elektronika, sú to najlepšie riešenie. Prišli sme na tvar miesta, kde je niekoľko domčekov, ktoré mi pripomínajú našu radovú zástavbu garáží. Domčeky majú aj okna, avšak bez skla a na každom je sieťka proti komárom. V každom domčeku je niekoľko izieb. V každej miestnosti sú zložené rozkladacie postele (5 rozkladacích lehátok). Kapral mi pridelil izbu, v ktorej sme boli 4 mladí legoši. Zložili sme si naše veci a rozložili lehátka. V podstate nám to bolo jedno, kto s kým je, išlo len o jednú noc, lebo zajtra ráno nám začína ,,peklo na zemi".
V izbe bol využitý každý priestor, batohy putovali pod posteľ, ktoré sa kovovou konštrukciou dotýkali jedna druhej. Vypadli sme z izby, ak sa tak da nazvať, no je dobre, že máme strechu nad hlavou. To je dôležité, aby ak bude pršať, veci nezmokli, no zatiaľ sme nad tým príliš nerozmýšľali. Kapral zakričal „Nástup“. Zbehli sme sa, nastúpili do trojradu a čakali. Prišiel šef výcvikového strediska. Povedal nám, čo nás čaká a neminie. Nakoniec povedal „SELVA“ pozdrav, po portugálsky (džungľa). Hneď nato nám oznámil, že je večera. Tá bola pre nás dôležitá, keďže nás čakali 3 týžne hladovky, alebo rysovania naších ,,prežratých,, tiel. Po večeri bol na rade vytúžený „spánok“, po ktorom nás ráno čakal 1. deň.
Testy ako všade, ide aj o to, že ak nie je aka taká príprava, tak ich človek jednoducho nezvládne. Nezvládnutie testov znamená hanbu a odsúdenie na ,,pucovanie záchodov“ následujúci rok. Preto sa musí každý snažiť, vyliezť 5 m lano bez nôh do 10 sekúnd, 50 brušákov do 30 sekúnd, čo sa dá zvládnuť. Potom nejaké kliky, ale na počítanie, a to spôsobom hore, dole, hore, dole, do polovice. Aby nás nasrali, nechajú nás v takom polokliku chvíľku až sa ruky trasú a potom znova, no treba spraviť asi 50 klikov. Ani ich nerátam, je aj tak jedno, lebo tie musí zvládnuť každý, veď by ho kaprali ubili, že to nespravil. Zopár kolečiek asi 2 km, potom zmeraju tep, tlak a lekár sa pozrie na každého. Ešte zopár cvikov, dajaké drepy a nakoniec na hrázde asi 10 vymykov a to je všetko. Juj zabudol som, spýtajú sa, či vie každý plávať, a v tom sa neoplatí klamať, tu ozaj ide o život. Klamať sa neoplatí, lebo to aj tak preveria predtým. Než na tu Guyanu ideme, tak sú rôzne iné stáže, kde jednotlivé testy sú robené zvlášť. Ak je niekto slabý plavec, tak má na sebe stále vestu, aby sa neutopil, ale aj plavci, len sa naňho dáva pozor. Kto nie je plavec, tak ho ani na takúto stáž nepripustia a je tak trochu zosmiešňovaný ostatnými, ale tak kamaratsky, veď nie každý plávať ozaj vie. Čo musí zaplávat? Pri testoch je 100 m v bazéne za 3 min. a po doplávaní musí ešte zaplávať 10 m pod hladinou. Takto sa to zdá jednoduché, ale ak ste vyčerpaní, nie je to to isté. Potom to začne, už len samé rozkazy, nástup tak hentak, zobliecť do naha. Skontrolujú, či nemáme niečo nedovolené, či už nejaké omamné látky, alebo... no ja neviem čo hľadajú, asi len tak, aby človeka nasrali. Skontrolujú atrapy, či v hlavni niečo nie je. Skontrolujú materiál, čo je povolené vziať. To sa týka mydla, holenia, náhradných vecí na prezlečenie, no skrátka sú stanovené veci, čo áno a čo nie nie je možné mať so sebou.
Po prehliadke nás poslali do rieky. Dali nám pirogu, to je taká dlháááá loď podobná člnu. Kázali nám ponoriť ju, tak sme ju ponorili a tak plávala hore dnom. Poslali nás od brehu tak, aby sme vo vode stáli sotva na spičkách a zaznel rozkaz „Otočiť pirogu, vodu odstrániť a nasadnúť do nej"! Všetci sa na seba dívame, či nie su chorí, ale nikto nič nepovedal. Kaprali, kedže mali už skúsenosti, začali vydávať rozkazy stabilizovať pirogu plnú vody. Jeden z nás, ten najmenší vošiel do vnútra, zaujal pozíciu sediaceho psa a poďme rukami ako vrtuľa začal vyšpliechavať vodu z lode pomedzi nohy. Ostatní sme dávali pozor, aby sa loď neprevrátila znova a postupne vošiel ďalší a ďalší a všetci ako psíci vyšpliechavali vodu z lode, ktorá má dĺžku tak 15 m. Voda postupne ubúdala a ako ubúdala, pribúdal stále ďalší legoš a týmto spôsobom sme sa ,,zachránili“. Nasáčkovali sme sa tam všetci, asi dvanásti a pirogu sme nasmerovali k brehu. Vesla neboli, ale ruky každý mal, tak ich použil ako vesla. Mali sme prvú skúsenosť čo mame spraviť, ak sa nám loď prevráti, či začne naberať vodu. Jednoduchá, ale potrebná skúsenosť.
Keď sme boli na brehu, inštruktor len tak povie „Dajte si pozor, v rieke su anakondy, može sa stať, že vás stiahne aj pod hladinu“. Preto kúpanie na miestach, kde nepovolí, tak nech nás ani len nenapadne. Mal pravdu, za tie roky sa ozaj stalo, že anakonda stiahla človeka pod hladinu a neskôr si ho dala na večeru. Nebezpečenstvo je relatívne veľké.
Voda je hneda, nevidíš pod hladinu, kde sa môže schvávať niečo nepredvídané aj aligátor, či pirane, ale aj obyčajný strom, ktorý pláva pod hladinou. Stačí, že jeho konáre vás zachytia a prejaví sa efekt ľadovca, ktorý sa pretočí tak, že vás vtiahne pod hladinu.
Prišli ostatní inštruktori, žiadna hodnosť tu teraz nemá váhu, len oni sú pánmi nad našimi životmi. Zobrali sme si čo sme mali a nastúpili do pirogy, na hlavy nám dali vrecia na piesok, záchranné vesty, zbrane atrapy, výstroj, ktorú nám dovolili zobrať a posadali tak, aby hlavy boli pri zadku toho pred nami.
Naštartovali motory a doviezli nás niekam dosť ďaleko, keďže to trvalo vecnosť. Vysadili nás a rozkázali pripraviť si tábor po skupinách z 10 legošov. To znamená, založiť oheň a pripraviť „posteľ“ na spanie, ktorá má byť z jednej strany chránená, ak by pršalo, pasce na zver, aby bolo čo jesť a rozdelili sa úlohy, kto čo má spraviť individuálne. Mali sme jednu brokovnicu pre celú čatu a omedzený počet nábojov, jednu mačetu na každé druzstvo, jeden háčik a 1 m silónu, dake zápalky, a to je asi tak všetko. Každý mal svoj osobný nožík. Trebalo sa postarať o vodu, ktorá sa da piť. To nebol až taký veľký problém, vody je všade dosť, treba ju vedieť najstale žiadna nádoba, aby sa dala nabrať a skladovať, keďže sme neboli hneď pri rieke. Po debarkovaní (vylodení) nás zavliekli niekoľko km do džungle tak, že sa bolo treba o všetko postarať. Len na vysvetlenie voda sa nájde v každom údolí. Džungľa nie je rovina, ale naopak, 50 m stúpaš, potom 50 m schádzaš a stále dookola. Tých 50 m je len približne, to prevýšenie je rôzne, ale určite tam nie je sama rovina. Takže v tých ,údoliach ak prší, tak tá voda steká, z ktorej sa vytvoria také riečky tzv. KRIKI.
Stále skontrolujeme či nad miestom, kde si chceme vodu nabrať nie je dake mŕtve zviera, či niečo v rozklade. Nikdy nie zo stojacej vody či jazierka, tam sú vajíčka komárov a všelijaké baktérie, ktoré ani lieky, čo sa vkladajú do vody nezabijú. Tak máme riečku bystrinu ,,krik“. Ako však tú vodu nabrať a doniesť do táboriska!? Skušali sme všelijako, ale tí čo už tu boli, veľmi dobre vedia ako na to. Je tam dosť bambusov, aspoň to tak vyzerá ako bambus. Samozrejme pri tej veľkej rieke, kde nás vysadili chtiac nechtiac kráčame k rieke, kde len samotný presun je tiež zložitý.
Legionár a džungľa - 2. časť nabudúce
Predošlá úvodná časť http://www.seredonline.sk/clanky/cudzinecka-legia-myty-a-skutocnosti-autenticka-spoved-legionara/
Pozn.: Všetky zverejnené fotografie boli poskytnuté autorom Jannom a nemožno ich ďalej šíriť bez jeho súhlasu.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Ale zober si typ cloveka, ktory je trochu viac militantne zalozeny.
A nema zrovna v laske bordel, aky robia napr.susedia p. Dobrovodskeho. Nie je lepsie, ked vstupi do organizacie ako je CL?
A pojde si vybit nervy legalne do regulernej "vojny"?
Alebo by si bol radsej "Harmanizacii" problemu?

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









