Zmluva o prenájme Mestského bytového podniku –MsBP, alebo ako sme prenajali rodinné striebro.

            Tento článok píšem preto, aby sa obyvatelia nášho mesta dozvedeli, za akých podmienok mesto prenajalo nie rodinné striebro, ale rodinné zlato. Plním si tak povinnosť poslanca, ktorý je povinný informovať svojich voličov. A táto povinnosť poslancovi vyplýva zo zákona.

Ešte v roku 1996 vtedajšie mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo vznik MsBP a založili spoločnosť MsBP s.r.o., ktorej 100-percentným vlastníkom je mesto Sereď a teda my všetci.

V rokoch 2010-2011 podnik, vybudoval geotermálny vrt, ktorý  ušetril viac ako 70 % nákladov na plyn pre výrobu tepla. Dalo sa očakávať, že po splatení úveru potrebného na financovanie vrtu, sa výrazná úspora v prevádzkových nákladoch premietne do zníženia cien za teplo.

            Avšak minulý rok, nový konateľ spoločnosti, pán Ing. Káčer, bez súhlasu Mestského zastupiteľstva, podpísal zmluvu o prenájme spoločnosti súkromnému investorovi.

A tak je dosť možné, že úspora, ktorú mal priniesť geovrt všetkým obyvateľom mesta, pôjde do vrecka súkromníka, prípadne ešte pár vyvoleným. V horšom prípade sa môže stať, že namiesto úspory na kúrení, nás bude čakať zdražovanie.  

              Vstup súkromného investora do spoločnosti sám o sebe nemusí byť nutne zlá vec. Všetko závisí od podmienok zadefinovaných v zmluve. Táto zmluva o prenájme však obsahuje viacero ustanovení,  ktoré sú podľa mňa v rozpore s dobrými mravmi a ako celok nie je podľa mňa ani zďaleka obojstranne výhodná.

Ja osobne by som takúto zmluvu nikdy nepodpísal a myslím si, že ani jednotliví aktéri, keby sa jednalo o ich osobný majetok. A preto som začiatkom tohto roka podal podnet na prokuratúru.

Samotná problematika, ktorú popisujem má svoje vývojové štádiá, ktorými podľa mňa sú:

A, príprava na vyhlásenie verejnej súťaže.

B, príprava zdôvodnenia, že MsBP, ktorý hospodári s ročným obratom viac ako 2,6 milióna eur (79 miliónov korún) je nefunkčná a zaťažujúca organizácia mesta a treba ju prenajať

C, Vzdanie sa funkcie konateľa Ing. Áča

D, výber uchádzačov vo verejnej súťaži

E, povinnosť Ing. Káčera zmluvu LEN PRIPRAVIŤ, NIE PODPÍSAŤ, danú uznesením zastupiteľstva č 161/2013. Vzniká zásadná otázka, prečo a za akým účelom konateľ podpísal zmluvu, ktorá podľa môjho názoru nie je pre obyvateľov mesta výhodná.

A teraz k jednotlivým bodom.

1)         V zmluve  v bode 2.18 je uvedené, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že kontrolu predmetu nájmu je Prenajímateľ ( teda mesto Sereď ) oprávnený vykonať na základe predchádzajúceho PÍSOMNÉHO  oznámenia, ktoré musí byť doručené Nájomcovi ( to znamená firme, s ktorou sme uzavreli zmluvu o prenájme MsBP ) najneskôr 5 pracovných dní, pred plánovanou kontrolou predmetu nájmu.

To v skutočnosti znamená celý týždeň. Neviem si predstaviť, že by niekto prenajal napríklad svoj byt, či dom a súhlasil  by s tým, že keď sa napríklad dozvie, že nájomca mu vytrháva parkety a robí si ohník, musí ho písomne požiadať a že bude čakať celý týždeň, až mu nájomník dovolí vstúpiť do jeho vlastného domu či bytu. Poznáme napríklad prípady, keď niektorí spoluobčania dokážu dokonale „vybývať“ byt a potom žiadajú o ďalší.

Vy by ste takúto zmluvu podpísali? Lebo ja nie.

2)         Bod 3.7  Tu sa píše: Nájomca sa zaväzuje investovať do majetku počas doby prenájmu minimálne tri milióny euro ako   “ Minimálny objem investícií.“    Minimálne 60% objemu investícií musí byť realizovaná do konca roku 2020.....   Zatiaľ by som povedal celkom fajn, veď firma investuje  zo svojho 3 milióny eur.

Má to však háčik. Keby nám dali ako protihodnotu za to, že im to prenajmeme 3 milióny, a my by sme ich investovali, majetok by bol náš. A my by sme ho odpisovali. Ale, keďže to investuje nájomca, majetok to bude Nájomcu a Nájomca ho bude aj odpisovať.

3)         V bode 3.8 sa píše : Do  „ Minimálneho objemu investícií“   sa započítavajú aj prostriedky získané z programov  v rámci fondov Európskej únie, alebo iné dostupné verejné zdroje na podporu energetiky, získané na účet Prenajímateľa, alebo Nájomcu. Taktiež zdroje investované Prenajímateľom, ktoré boli získané z nájomného od nájomcu.

Čo to znamená?  Poviem to na príklade. 

Keďže každé prirovnanie je len prirovnaním a nie celkom presne odzrkadľuje skutočnosť, aj uvedený príklad nie je celkom presný. Ale pokúsim sa to vysvetliť. Nájomca, teda firma, ktorej sme prenajali MsBP, bude mestu platiť nájomné. Toto nájomné je vo výške ročných odpisov nášho majetku v MsBP. Tieto odpisy sú však naším majetkom, čiže sú to vlastne naše “peniaze“.  Nájomca sa v zmluve zaviazal, že investuje zo svojho 3 milióny eur, za ktoré napríklad kúpi do kotolní nové kotle, vymení potrubie a kúpi nové autá. Povedal by som, že fajn. My sme sa však zaviazali, že tie kotle za to nájomné, ktoré nám zaplatil z našich peňazí kúpime my, alebo to nájomné vrátime nájomcovi a za naše peniaze ich kúpi on.  Na ďalší rok sa to bude opakovať a my za naše peniaze  vymeníme  potrubie. A na tretí rok kúpime nové autá. Po troch rokoch je všetko, čo sa nájomca zaviazal kúpiť a vymeniť kúpené a vymenené. Takže nájomcu to nič nestálo, zaplatili sme to my a on už nemusí nič kupovať ani opravovať.  Ale my, na štvrtý rok za nájomné, teda znovu za naše peniaze, vymaľujem všetky kotolne, alebo opravíme omietku a tak to bude dokola, v podstate až do skončenia nájmu.  Ale to nie je všetko.  Ak sa nám podarí získať nejaké peniaze, napríklad z Európskej únie na podporu energetiky, aj tie budeme musieť investovať. A budú sa odrátavať od sumy 3 miliónov, ktoré sa zaviazal investovať nájomca zo svojho. Toto všetko investujeme my, aby sa nájomníkovi lepšie podnikalo a mohol dosahovať väčší zisk. Pripadá vám to normálne? Podpísali by ste takú zmluvu? Lebo ja nie.

4)         V bode 5.8 sa píše že, zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca si môže uplatniť plnú výšku nájmu zaplatenú Prenajímateľovi ako nákladovú položku pri tvorbe ceny tepla.

5)         Zmluva je uzatvorená do roku 2028 s možnosťou predĺženia do roku 2033.

Na tom nie je nič zvláštne.

6)         V bode 4.8 sa píše: Po ukončení nájmu sa zmluvné strany dohodli, že Prenajímateľ uhradí Nájomcovi najneskôr v lehote 6 kalendárnych mesiacov od dátumu ukončenia nájmu, alebo od odstúpenia od zmluvy, účtovnú zostatkovú hodnotu vykonaných technických zhodnotení, modernizácií a iných investícií ...(..tu mi pre istotu chýbajú slová KTORÉ UROBIL Z VLASTNÝCH ZDROJOV....)....podľa evidencie, ktorú je povinný viesť Nájomca v súlade s napĺňaním predmetu nájmu tejto zmluvy. Nájomca je povinný preukázať Prenajímateľovi účtovné doklady o obstaraní tohto majetku.

Keďže Nájomca bude môcť žiadať o eurofondy a napríklad v roku 2028 získa 5 miliónov eur a investuje ich do MsBP, v roku 2033 investícia bude mať ešte stále hodnotu povedzme 2,5 milióna. Ak budeme chcieť dostať MsBP späť do vlastných rúk, pýtam sa, kde mesto zoberie 2,5 milióna eur, aby ich mohlo do pol roka vyplatiť, keď rozpočet bude možno 12 miliónov. (Dnes je asi  10 miliónov.)  Prečo tam nie je dohodnutý splátkový kalendár, napríklad na dva či tri roky, keď prenájom je dohodnutý na takú dlhu dobu? Z tohto dôvodu sa obávam, že tento prenájom je na vždy.  Možno sa niekomu zdá nemožné, aby niekto dostal 5 miliónov eur z eurofondov. Pripomínal len, že primátor Vranovič získal pre mesto Sereď asi 3 milióny z eurofondov.  Z týchto peňazí sa napríklad rekonštruovalo aj Námestie Slobody.

7)         V bode 6.1 sa píše, že sa vytvorí 6 členná komisia, z ktorej 4 členov navrhne mesto a dvoch prenajímateľ. 

Poslanci zvolili troch poslancov a ako štvrtého konateľa MsBP Ing. Káčera. Pýtam sa, kto je pán Ing. Káčer? Viem o ňom, že je bývalým kolegom pána prednostu a pred niekoľkými mesiacmi som ani nevedel že existuje.  Aké má väzby na toto mesto? Veď nie je jeho obyvateľom, je Bratislavčan.  Skúste si vypočuť zvukový záznam,  kto a ako  ho presadzoval do komisie.  Myslím si, že v komisii by mali byť len obyvatelia mesta.

8)         V bode 6.6 sa píše, že: V právomociach 6 člennej komisie je:

A, schvaľovanie strategických zámerov, investícií, plánov investičných akcií na základe podkladov Nájomcu

B, schvaľovanie investícií v zmysle článku III odstavec 3.7 zmluvy.  (To je článok, v ktorom sa hovorí o tom, že nájomca sa zaväzuje investovať tie tri milióny eur.)

C, prerokovanie plánu opráv a údržby na základe podkladov Nájomcu.....

D, PREROKOVANIE návrhu ceny tepla predkladaného Nájomcom na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.....

E, prerokovanie skutočnej ceny tepla za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako sa predkladá na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví....

Moja otázka znie. Prečo sa návrh ceny tepla v komisii iba prerokováva a nie schvaľuje?  Veď ak prenajímateľ navrhne cenu tepla, ktorá sa bude zdať zástupcom mesta vysoká, čo s tým môžu urobiť? Vôbec nič.  Nájomca zmluvu dodržal, veď cena tepla sa prerokovala, aj keď nebola schválená. Takže komisia sa zišla, prerokovala, zjedla chlebíčky, vypila kofolu a rozišla sa. A prenajímateľ navrhne cenu,  ako sám bude chcieť. A my budeme len platiť a platiť a platiť.

9)         V bode 5.1 sa píše : ročné nájomné za predmet nájmu sa rovná výške odpisov Prenajímateľa, pre daný kalendárny rok, pričom platí, že:

A, nájomné nesmie presiahnuť maximálnu povolenú hranicu stanovenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

B, Nájomné nesmie klesnúť pod úroveň výšky splátky investičného úveru a úroku od Prima banka Slovensko, a.s. počas celej doby splácania úveru.

C, Nájomné nesmie klesnúť pod úroveň 20 000 eur ročne, počas doby trvania zmluvy. V prípade, že výška odpisov pre daný kalendárny rok bude nižšia ako 20 000 eur, ročné nájomné je 20 000 eur.

Firma, ktorá má ročný obrat  2 milióny 600 tisíc eur, nám bude ročne platiť nájomné 20 tisíc eur. Neviem či je to na smiech, alebo na zaplakanie. MsBP platil mestu za budovu v ktorej sídlil, ľudovo nazývanú Domová správa, ak si dobre pamätám 40 tisíc eur. To je dvojnásobok.  Dvadsať tisíc ročne, je 1666 eur mesačne.

Za tieto peniaze si v Seredi môžete prenajať skladovú halu o rozmere tak 400 metrov štvorcových, v ktorej nič nie je a nie firmu s niekoľko tisíc zákazníkmi, ktorí nemôžu od vás odísť, lebo by v zime zamrzli.  

Ročné tržby MsBP sú asi 2,6 milióna eur, čo je asi 79 miliónov korún.  Bežné firmy robia so ziskom asi desať a viac percent z tržieb.

            Uvádzam tržby za jednotlivé roky:

Rok 2010....    2 674 000 eur ......      viac ako 80 miliónov Sk

Rok 2011.....   2 522 000 eur.....        viac ako 75 miliónov Sk

Rok 2012......  2 638 000 eur ......      viac ako 79 miliónov Sk

Rok 2013......  2 640 000 eur ......      viac ako 79 miliónov Sk

V roku 2013 zo súvahy vyplýva, že majetok  MsBP má hodnotu:

Spolu majetok - riadok 002 –  je viac ako 7,7 milióna eur, čo je viac ako 231 miliónov Sk

10)       V bode 5.2 sa píše: Prenajímateľ sa zaväzuje, že všetky voľné finančné prostriedky získané z nájomného, bude investovať do rozvoja majetku t.j. investícií, podľa dohody zmluvných strán. Majetok dodatočne obstaraný bude prenajatý na používanie Nájomcovi, pričom musia byť dodržané ustanovenia predchádzajúceho odseku 5.1.  Takto investované prostriedky sa započítajú do „ Minimálneho objemu investícií.“

Vie mi niekto povedať, čo sú to voľné finančné prostriedky?  Lebo v zmluve sa to nikde nedočítate. Tu sa v celej zmluve spomínajú jeden jediný krát. Každá zmluva musí byť jasná, pojmy zrozumiteľné, jednoznačné,  aby sa nedali vysvetľovať tak, aj tak. A aby v budúcnosti nedochádzalo k sporom. 

            Som si istý, že keby sme podnik spravovali sami, tak by obyvatelia boli na tom  oveľa lepšie, veď žiadna firma k nám nepríde pre pekné modré oči, ale preto, aby na nás dobre zarobila.  Zisk, ktorý bude mať firma mohli mať obyvatelia mesta.  Po splatení úveru a dokončení celého geovrtu sa ušetrené peniaze, ktoré inak bude mať firma ako zisk, mohli použiť napríklad na odpustenie daní pre dôchodcov, alebo zrušenie poplatku za smeti, či na to, aby rodičia mali škôlku pre deti zadarmo.

            Myslím si, že mesto Sereď a jeho obyvatelia majú také šťastie, aké má malo ktoré mesto na Slovensku. A síce, že pod mestom sa v hĺbke asi 1800 m nachádza horúca voda, ktorá už dnes vykuruje naše byty a ohrieva našu vodu. Po splatení úveru za geotermálny vrt, by sme mohli mať kúrenie a teplú vodu skoro zadarmo. Mestský bytový podnik totiž vybudoval geotermálny vrt, ktorý podľa konateľa pána Áča, už v roku 2012 ušetril asi 70% plynu, z ktorého sa vyrába teplo. A keby sa pokračovalo v pôvodnom zámere a prepojili by sa teplovodnými potrubiami všetky kotolne, bolo by to možno až 90% ušetreného plynu. Preto si myslím, že my sme neprenajali rodinné striebro, ale rodinné zlato. A za to mala firma investovať  tri milióny euro zo svojho, ale pravdepodobne,  ak vôbec niečo investuje, tak oveľa menej.  Hneď prvý rok nám firma zaplatí nájomné.  My podľa zmluvy budeme musieť peniaze z nájomného investovať a o toľko, koľko investujeme my, o toľko sa zníži povinnosť prenajímateľa investovať zo svojho, nakoľko si to od troch miliónov, ktoré sa zaviazal investovať, môže odčítať. A takto to pôjde dokola každý rok. Zdôrazňujem, že nájomné sú odpisy z nášho majetku, a teda sú to naše „peniaze“.

            Majetok MSBP má po odpisoch účtovnú hodnotu asi 2,4 milióna,( 72 miliónov korún) veď len prvá etapa výstavby geovrtu stála asi 1,8 milióna eur, čo je približne 54 miliónov korún.  V skutočnosti má však väčšiu hodnotu. A to preto, že mnohé z veci, ktoré sú v majetku MsBP, majú účtovne nulovú hodnotu, v skutočnosti však nejakú hodnotu majú.

            Poviem to na príklade. Podnikateľ si kúpi auto Octavia za 24 000 eur. Odpisuje ho napríklad 4 roky. Po štyroch rokoch, účtovne má auto nulovú hodnotu, ale v skutočnosti sa takéto autá predávajú okolo 10 000 eur. Ale MsBP nemá hodnotu len ako hnuteľný a nehnuteľný majetok. Má svoju trhovú hodnotu, ktorá je možno ešte vyššia, ako účtovná. To preto, lebo Nájomca získal bez toho, aby ho to niečo stálo, zákazníkov ktorí sa nemôžu odpojiť od tepla a teplej vody, lebo by v zime zamrzli. MsBP ma v meste v podstate monopol.

            Protistrana operuje tým, že MsBP bol vraj v zlej ekonomickej situácii a nemal peniaze na investície. Že je zaťažený úverom a na prepojenie všetkých kotolní by potreboval ďalšie zdroje. Pravdou je, že časť geovrtu vo výške asi 1,2 milióna eur investoval z úveru a zvyšok asi 600 tisíc eur z vlastných zdrojov. (Potom si však zobral ešte nejaký menší úver, ale jeho výšku nepoznám.)   Na najbližšie roky sú pripravené obrovské finančné zdroje z Európskej únie na podporu energetiky,  o ktoré sme sa mohli uchádzať a ktoré sme mohli dostať skoro zadarmo. Za tie by sme mohli urobiť všetky prepojenia kotolní a rôzne rekonštrukcie. (Znovu pripomínam,  že primátor Vranovič  získal pre Sereď z eurofondov asi 3 milióny eur. ) Alebo, mesto mohlo zo svojich zdrojov, napríklad z rezervného fondu v ktorom máme, ak si dobre pamätám, okolo milióna eur, poskytnúť MsBP pôžičku na poprepájanie kotolní. Peniaze by sa nám totiž veľmi rýchlo vrátili na ušetrenom plyne.

Toto je len ČASŤ pripomienok, ktoré k zmluve mám. K ďalším sa tera,z pre dosť veľký rozsah tohto článku nebudem vyjadrovať. Možno neskôr.

            A  k právnym krokom, ktoré som podnikol preto, aby bola zmluva zrušená, alebo vyhlásená za neplatnú, alebo, aby bola zmenená tak, aby bola spravodlivo vyvážená pre obe strany. Ako som už napísal podal som podnet na prokuratúru. Vyšetrovateľ ma odkázal na Najvyšší kontrolný úrad. V najbližších dňoch tam posielam podnet.

A úplne na záver niekoľko otázok. Odpovedzte si sami.

1, Aj vy si myslíte, že táto zmluva je výhodná predovšetkým pre nájomcu a nie pre obyvateľov nášho mesta?

2, Aj vy si myslíte, že súkromná firma neprišla do Serede preto, aby zachraňovala MsBP, ale preto, aby na ňom, to znamená na občanoch Serede dobre zarobila, poprípade zarobil aj niekto ďalší?

3, Viete o tom, že táto zmluva nebola predložená poslancom na rokovanie mestského zastupiteľstva a že poslanci sa k nej nemohli na rokovaní zastupiteľstva vyjadriť?

4, Viete o tom,  že prednosta mestského úradu  Ing. Krajčovič sa na rokovaní mestského zastupiteľstva vyjadril v tom zmysle,  že nie je dôvod, aby bola predložená poslancom na rokovanie zastupiteľstva?

5, Viete o tom, že bola podpísaná bez schválenia  poslancov  mestského zastupiteľstva?

6, Aj vy si myslíte, že primátor Ing. Tomčányi, ako najvyšší predstaviteľ tohto mesta  musel poznať obsah tejto zmluvy a že vznikla s jeho súhlasom?

            Oslovil som viacero právnikov a ekonómov s vysokoškolským vzdelaním. Keď si prečítali zmluvu, buď sa doslova nahlas smiali, alebo neveriacky krútili hlavami. Vyjadrili sa v tom zmysle, že ak niekto podpíše takúto zmluvu, tak to nie je ... ale veď urobte si vlastný úsudok.

            To už naozaj sme všetci v tomto meste úplní tupci a necháme si špiniť na hlavu? A ak áno, tak potom, tak nám treba.

            Ak si aj vy, po prečítaní tohto článku  myslíte to isté čo ja, odporúčam vám, aby ste sa išli spýtať pána primátora Ing. Tomčányiho a zároveň predsedu valného zhromaždenia MsBP, ktorý s takouto zmluvou súhlasil a ktorý mohol jediným slovom, či telefonátom podpísaniu takejto zmluvy zabrániť, ako je možné, že bola takáto zmluva podpísaná a to ešte bez súhlasu Mestského zastupiteľstva.  

A ak vám v budúcnosti zvýšia poplatky za teplo a teplú vodu, spomeňte si na to zázračné slovíčko PREROKOVAŤ  a na primátora Ing. Tomčániyho, ktorý obhajoval túto zmluvu aj za cenu klamstva. A prečo ľudia zvyčajne klamú? Zvyčajne preto, že z toho majú osobný prospech.

Celý text zmluvy nájdete na www.mbps.sk  v časti zverejňovanie údajov spoločnosti, potom Zmluvy, s dátumom zoradenia 28.4.2014.