Prezídium PZ SR |MM|  Polícia v období pred odovzdávaním vysvedčenia pravidelne počas preventívnej činnosti na školách apeluje na školopovinné deti a stredoškolskú mládež, aby sa ani v prípade zlých známok neobávali reakcie rodičov. Zároveň apeluje aj na rodičov, aby svoje deti miesto trestu povzbudili.

Na budúci týždeň žiaci základných a stredných škôl ukončia školský rok a z rúk svojich triednych učiteľov prevezmú vysvedčenie. To bude ich „výplatou“ za celoročné študijné úsilie. Následne si už začnú užívať dva mesiace prázdnin.

Nie každý školák sa však bude môcť so svojím vysvedčením pochváliť. Rodičia by za zlé výsledky v škole nemali dieťa biť ani trestať. Môže tým prísť nielen k traume, ale i k útekom z domova.Taktiež by sa mali s deťmi rozprávať a uistiť ich, že útekom z domu situáciu nevyriešia. Naopak, vystavujú sa riziku úrazu, či situáciám, pri ktorých sa môžu stať obeťou trestného činu. Každému prípadu nezvestného dieťaťa polícia venuje mimoriadnu pozornosť, v takýchto prípadoch spolupracujú všetky policajné zložky. Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že by sa osoba mohla nachádzať v zahraničí, vyhlási sa prostredníctvom slovenskej centrály Interpolu medzinárodné pátranie. Viac ako 90% prípadov nezvestných detí nahlásených včas sa polícii podarilo úspešne vypátrať.

Prečo deti utekajú?

• boja sa trestu za zlé vysvedčenie,
• na protest proti nespravodlivosti rodičov alebo vychovávateľov,
• túžia sa dostať z  prostredia, v ktorom sú šikanované, týrané, zneužívané a zanedbávané,
• hľadajú dobrodružstvo, samostatnosť, túžia sa vymaniť spod kontroly dospelých.

Signálom, že sa niečo deje, sú najmä:

• dieťa sa uzatvára do seba, uniká do svojho vnútorného sveta, odmieta komunikáciu s rodinou, kamarátmi, mení prostredia, je ľahostajné k svojmu zovňajšku,
• dieťa chodí poza školu, klame, nevie sa sústrediť,
• dieťa je smutné, obviňuje sa z neúspechu,
• dieťa náhle končí so záľubami a koníčkami, mení svoju „partiu“,
• dieťa sa môže sťažovať na aktuálne lekársky nepodložené ťažkosti (bolesti brucha, bolesti hlavy, úzkosť, poruchy spánku a pod.),
• dieťa často hovorí: nikto ma nemá rád, život nestojí za nič, nič nemá zmysel, som všetkým len na príťaž.

 Riziká pri útekoch z domu:

• nedostatok skúseností a deti sa stávajú ľahkými obeťami páchateľov, vykorisťovania, zneužívania,
• nedostatok prostriedkov na prežitie ich vedie k páchaniu trestnej činnosti a následným problémom v živote z trestnoprávnych dôsledkov ich konania,
• bezvýchodiskovosť situácie môže viesť dieťa niekedy až k samovražde.

Čo robiť, ak dieťa utečie z domu:

• preverte všetkých známych, zistite, kde a s kým bolo dieťa naposledy,
• prehľadajte miesta, kde by sa dieťa mohlo nachádzať,
• ak ho nenájdete, zistite, čo si vzalo, spomeňte si, čo malo oblečené a nájdite aktuálnu fotku,
• ak nezdvíha telefón, skúste mu napísať sms s informáciou, že máte o neho obavu a poproste ho, aby sa vám ozvalo,
• ak všetko, čo ste urobili je bez úspechu, vezmite so sebou aktuálnu fotografiu dieťaťa a oznámte jeho nezvestnosť na najbližšom útvare Policajného zboru,
• polícii pri oznámení nezvestnosti pomôžu akékoľvek, aj zdanlivo nepodstatné informácie. Dôležité je: miesta, kde sa okrem domova zvykne zdržiavať, kontakty na kamarátov, spolužiakov, popis špecifických telesných znamení, zdravotný stav (lieky) a charakteristika správania,
• u nás nie je časový úsek, ktorý ohraničuje, po akom čase sa začína pátranie, polícia začína konať IHNEĎ po nahlásení nezvestnosti
• pre rodičov, príbuzných a všetkých, ktorí potrebujú akékoľvek informácie alebo pomoc v prípade nezvestnosti dieťaťa, je tu bezplatná anonymná Linka detskej istoty 116 111.

„Za zlé vysvedčenie nemôžu rodičia svoje deti trestať, nejde predsa o žiadne prekvapenie, ale o zhodnotenie výsledkov celoročnej práce,“hodnotí Martin Gronský, PhDr. z Centra vzdelávania a psychológie MVSR. Podľa neho sa negatívnou reakciou aj tak nič nevyrieši, skôr naopak. „Rodičia by sa mali nad zlými výsledkami zamyslieť a prehodnotiť svoj prístup. Bitka ani krik situáciu nijako nezlepšia. Nikto nie je dokonalý a aj keď výsledky z niektorých predmetov nezodpovedajú predstavám rodičov, vyjadrite svojim deťom podporu a povzbuďte ich,“doplnil na záver Gronský.

Ak si mladý človek nevie rady, ešte to neznamená, že riešenie jeho problému neexistuje. Každý problém je potrebné riešiť. Rozprávajte sa so svojimi deťmi denne. Aj malý neriešený problém môže nadobudnúť v duši dieťaťa obrovské rozmery. Buďme dieťaťu oporou a spoločne hľadajme cestu k pozitívnej zmene. Venujme sa im, vymýšľajme spoločný program, majme ich pod dozorom.

Nech sa po dvoch mesiacoch prázdnin vráti každé dieťa do školských lavíc s príjemnými zážitkami, na ktoré bude rado spomínať.