Život pre nich rozprávkou rozhodne nie je...

Mesto je akoby úplne vyľudnené. Žiadne autá a to nielen po cestách, ale ani na inak po celý rok preplnených parkoviskách. Kam sa všetci podeli? Takto mesto často nevidieť...
Je niečo po 14. hodine popoludní, 24. decembra. Blíži sa štedrý večer.
Všetci, ešte pred niekoľkými hodinami v húfoch tlačiaci a nakupovania chtiví ľudia sa zrazu presunuli do svojich domovov. Do tepla, k štedrovečernému stolu a medzi svojich blízkych. Teda skoro všetci. Sú medzi nami aj takí ľudia, ktorí domov nemajú. Stratili ho niekedy z ľahostajnosti či nezáujmu, z dôvodu že nedokázali platiť účty, inokedy napríklad pre alkohol. Prípadne pre kombináciu už uvedených a ešte ďalších dôvodov. Faktom je, že dnes sú de facto na ulici. Sú bezdomovcami.
Priestory zadnej časti kaštiela mi trochu pripomínajú detstvo. Pred tridsiatimi rokmi v nich bývali moji starí rodičia a ja som sa tam chodil hrávať. Samozrejme, to kaštieľ vyzeral úplne inak. Vináreň, Dom detí a mládeže s množstvom záujmových činností, Mestská ľudová knižnica. Je pravdou, že priestory zrovna históriou nedýchali, no nebola z nich rujina. Amfiteáter fungoval a celé leto sa na filmy chodili do prírodného prostredia pozerať stovky sereďanov. Na detskom ihrisku sa na bicyklíkoch a šľapacích autíčkach učili deti dopravnú výchovu. Mestský park a okolie kaštieľa boli udržiavané.
Dnes tu prespávajú bezdomovci.
Vchádzame do jedinej ako tak uzatvorenej miestnosti. Zub času sa ako na podlahe tak stenách výrazne podpísal. Maľovka opadáva, na šero si treba zvyknúť. Miestnosť je zariadená starým nábytkom, ktorý niekto vyhodil. Niekoľko postelí, staré poličky a v nich spozorujem aj knihy. Treba povedať, že ruku ženy vidieť v celej miestnosti. Napriek tomu,že staré koberce kopírujú určite porozbíjanú možno miestami aj hlinenú podlahu, všade je poriadok. V rámci možností. Na stole pripravené sviečky a "domáca" pani hovorí, že bude aj štedrá večera.
Pani domáca ma dobre pozná. Je to bývalá suseda s Mestských sociálnych bytov. Celá rodina obývali jednu z miestností bytov a - boli vysťahovaní. Neplatili. Žiaľ, priority v živote mali iné. Alkohol bol na dennom poriadku. A to ešte pred niekoľkými rokmi mali činžiakový byt, ktorý predali. Dnes sú bezdomovcami. Nuž, osudy ľudí sú rôzne.
Mestský policajt pravidelne pomáha jednému z obyvateľov nabíjaním akumulátora k maličkému televízoru. Aj dnes ho berie, aby sviatky mali spestrené aspoň klasickou rozprávkou. Pretože život pre nich rozprávkou rozhodne nie je.
Fotogaléria k článku:

Popis: Osvetlené bleskom fotoaparátu všetko vyzerá inak...
Komentáre k článku:
Komentovať môžu: ›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
pre obcanka | 14-01-2010 20:59:39
To či sa niekto prechlasce alebo nie, má výlučne vo svojich rukách. To nie je rakovina, ktorá môže zo dňa na deň zmeniť nevinnému človeku život. Chľastanie nie je nečakaný zásah do života ako zákerná choroba, to je "dlhodobo trénovaná činnosť" a každý jeden človek si sám môže za to, že slope. Nikto iný. Chápeš to?
obcanka | 14-01-2010 06:21:20
Prechlastana?? Nesudme , ked nevieme ako dopadneme ...
L-O-V-E | 28-12-2009 22:34:35
Myslite si o mne čokoľvek,ale mne takýchto ľudí nieje vôbec ľúto.Mám tým namysli alkoholikov.Keby ničili život iba sebe,kašlem nato,ale v 95% ničia život nielen sebe,ale aj svojej rodine,deťom...To už potom nieto miesta pre ľútosť.Človek im dáva veľakrát šancu na nový začiatok,podáva im pomocnú ruku...a aká býva väčšinou vďaka?Poviem to vtipne:
PRECHLASTANÁ
bezdak | 26-12-2009 03:07:25
pevny byt, keby tolko nevrestaly ked su v kasi *loony*
Adriana Bašová | 25-12-2009 23:32:27
Keď som sa pozerala na tieto fotografie /niekoľkokrát/,behal mi mráz po tele, a až vtedy som si uvedomila,aká som vlastne šťastná a spokojná. Je smutné ak niekto príde o strechu nad hlavou , o to smutnejšie ak vlastnou vinou..
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.