Život potom...

Mariana Kamenská |  Čo je to druhá generácia holokaustu? Aké pocity má dieťa, ktoré okrem rodičov nemá žiadnych blízkych príbuzných? Ako vychováva svoje dieťa rodič, ktorý prežil koncentračný tábor?  Kde má "domov" človek, ktorý emigroval? Kde a prečo sa dejú aj dnes vo svete podobné veci, ako bol holokaust? Prečo sa v dejinách neustále opakuje násilie a bezprávie? Čo môžeme urobiť, aby sme postavili hrádzu predsudkom a stereotypom?

Na takéto a podobné otázky hľadali  tretiaci odpovede počas návštevy pána Arenda – sociológa zo Švajčiarska, ktorý zavítal medzi študentov Obchodnej akadémie v Seredi.

Michal Arend sa narodil v roku 1949 v Prahe rodičom, ktorí  ako jediní z dvoch početných židovských rodín prežili holokaust.  Mladí ľudia Hana a Hanuš sa spoznali v lodžskom ghette a po skončení vojnového utrpenia im osud opäť spojil životné cesty. Hana vyštudovala medicínu a Hanuš si zvolil profesiu fyzika. V láskyplnom manželstve sa im narodil syn Michal a dcéra Eva. V roku 1968 po potlačenej Pražskej jari všetci štyria emigrovali do Švajčiarska. Pán Michal Arend a jeho sestra Eva si vo Švajčiarsku založili rodiny, tešia sa z detí a vnúčat. Tieňmi minulosti sú ich životy však navždy poznačené, a preto sa rozhodli vzdať úctu svojim nepoznaným predkom. V Černoviciach pri Tábore zo zanedbaného židovského cintorína vytvorili umelecké dielo – pamätník obetiam holokaustu. 

Vo svojom projekte „Život potom“ rozpráva pán Arend študentom stredných škôl v Čechách, Nemecku a na Slovensku o živote a zážitkoch svojich rodičov pred, behom a po ich utrpení v koncentračných táboroch, ale tiež o tom, čo prežil on sám ako ich syn poznamenaný nielen holokaustom, ale aj ďalšími zlomovými udalosťami a krízovým obdobím v nedávnych dejinách bývalého Československa.

Pán Arend zaujal študentov nielen svojím dojímavým rozprávaním o tragických osudoch rozvetvenej rodiny, ale aj osobným postojom k súčasným problémom. Študenti v záverečnej fáze projektu pracovali v skupinách a vlastné názory porovnávali v diskusii s názormi svojich spolužiakov. Medzi najdiskutovanejšie témy patrili otázky postoja väčšiny obyvateľstva k menšinovým skupinám na Slovensku,  otázky existujúcich sociálnych, náboženských a etnických rozdielov a ako je možné predchádzať násiliu, bezpráviu a diskriminácii jednotlivých menšín?

Neoddeliteľnou súčasťou návštevy pána Arenda v našom meste bola prehliadka  Múzeu holokaustu  v Seredi a milé prijatie u pána primátora.

                                                                                                      PaedDr. Mariana Kamenská

                                                                                                                   učiteľka OA