Žijeme v zvrátenej spoločnosti, ktorá šikovných a múdrych trestá a lenivých a sprostých odmeňuje

Dnes už málokto pochybuje o tom, že vlády jednotlivých krajín sa snažia uvaliť informačné embargo na dianie v ich krajine, ktorého publicita im zrovna nevyhovuje. Týka sa to napríklad štrajkov, demonštácií a nepokojov ekonomickej povahy. O to závažnejšie je, keď do médií preniknú informácie, ktoré hovoria niekedy až o brutálnych zásahoch ozbrojených zložiek proti demonštrantom, ktorí nechcú nič iné iba normálne pracovať a za svoju prácu dostávať normálne odmeny. Samozrejme, že otázkou na diskusiu môže byť čo pod pojmom normálna odmena vnímame.

Už včera ozbrojené zložky rozháňali desaťtisíce demonštrantov za použitia vážnych donucovacích prostriedkov, slzného plynu a streľby gumovými projektilmi v  Španielskom Madride. Dnes do ulíc opätovne vychádzajú Gréci, ktorí protestom vyzývajú dva najväčšie odborové zväzy v krajine. Nezamestnanosť v obidvoch krajinách stúpa a dotýka sa najmä mladých ľudí. Položme si však otázku. Ak takto húfne v desaťtisícoch a po celých republikách vyspelých krajín Európskej únie štrajkujú občania za situácie, kedy ich dôchodky sú stále vyššie ako platy väčšiny Slovákov, ako by sa mal zachovať slovenský občan, ktorý dnes už ani nestíha sledovať čo všetko a od ktorého dátumu bude drahšie, komplikovanejšie a pre stále viacej ľudí nedostupnejšie.

Vedel by som si predstaviť akékoľvek razantné škrty, opatrenia, zvyšovania cien, úsporné balíčky, zvyšovanie poplatkov na úradoch pri vybavovaní elementárnych vecí potrebných k bežnému životu, ale len za predpokladu, že by médiá ktorejkoľvek krajiny namiesto informácií o opatreniach likvidujúcich podmienky pre slušný život bežných občanov konečne priniesli informácie o odsúdených politikoch, ich zhabaných majetkoch nahonobených mnohokrát krádežami, tunelovaním a korupciou a fotografie týchto politikov ak už nie povešaných po námestiach tak minimálne za mrežami väznice s oceľovými guľami pripevnenými o nohy.

Denne ľudia pociťujú na vlastnej koži zhoršovanie dostupnosti lekárskej starostlivosti, kvalitných liekov, kvalitných potravín, pozerajú sa na štátnych úradníkov, ktorí sú mnohokrát prijímaní do práce bez znalosti a potrebnej kvalifikácie, ktorú im paradoxne za peniaze štátu, teda nás všetkých umožníme doplniť. Potom sa nečudujme, že štáty sú v takej žumpe, v akej sú, keď šikovní, vzdelaní a progresívni mladí ľudia na to aby prežili, mohli si zabezpečiť normálne bývanie či kúpiť normálne auto, namiesto zamestnania sa v obore húfne odchádzajú (ak je ovšem ešte o nich záujem) do Anglicka, Nórska či iných krajín umývať riady, vytierať dôchodcom zadky a makať na stavbách.

Žijeme v zvrátenej spoločnosti, ktorá šikovných, múdrych, ochotných na sebe makať a pracovať aj v troch prácach trestá a lenivých, asociálov a príživníkov živí. A to sa radšej nebudem vyjadrovať o "tiež podnikateľoch", ktorí napriek vytunelovaným desiatkam s.r.o.-čiek a dlhom rádovo v miliónoch kľudne žijú, podnikajú a beztrestne si užívajú nakradnuté peniaze, ktoré iným chýbajú a rujinujú ich.

Od štátu normálne rozmýšľajúci človek veľa starostlivosti nepotrebuje. Zabezpečenie kvalitného zdravotníctva, školstva, zabezpečenie pocitu bezpečia a vymáhateľnosť práva. Čo z  tohoto za svoje peniaze dostávame?