Židovský tábor v Seredi

Nie všetci obyvatelia Serede, najmä mladí ľudia, vedia, že aj v našom meste bol od septembra 1941 do roku 1945 židovský pracovný, neskôr sústreďovací a napokon koncentračný tábor. Existoval na mieste terajších kasární, odkiaľ viedla vlečka na železničnú stanicu. Do Serede boli sústreďovaní Židia z vtedajších okresov Bratislava, Hlohovec, Malacky, Modra, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Prievidza, Senica, Skalica, Topoľčany, Trenčín, Trnava a Zlaté Moravce. Kapacita tábora bola 1200 osôb, ale niekedy sa tu tlačilo aj 4000 ľudí. Už začiatkom roka 1942 v tábore fungovala stolárska dielňa, neskôr ďalšie prevádzky: spracúvanie textilu, konfekcia, výroba čiapok, chov angorských králikov, hračkáreň, reklamné oddelenie, výroba betónových rúr a ďalšie. Tábor mal vlastnú školu. Strážnu službu vykonávalo dvanásť gardistov, neskôr tu zriadili žandársku expozitúru.

            Tábor zanikol počas SNP, ale potom ho Nemci obnovili. Konečne zanikol príchodom oslobodzovacej Červenej armády 1. 4. 1945.

            Podľa dostupných prameňov zo Serede transportovali do Osvienčimu, Treblinky, Majdanku, Sachsenhausenu a Terezína 15 382 ľudí. Nemeckí nacisti a ich domáci fašistickí prisluhovači vyviezli zo slovenských pracovných a sústreďovacích táborov 109 153 Židov. 88 000 sa ich odtiaľ už nikdy nevrátilo. Mnohí Židia netušili, kam a prečo ich vezú. Tí rozhľadenejší vedeli, že idú na smrť.

            Aké boli dôvody vzniku pracovných či sústreďovacích alebo koncentračných táborov na Slovensku? Už koncom roka 1941 boli slovenskí Židia zbavení hospodárskeho vplyvu (arizácia) a ich bankové vklady boli blokované. Takto vznikla mnohotisícová masa, ožobráčená a neproduktívna, ktorá sa razom stala hospodárskym a sociálnych problémom štátu. Úvodom bol tzv. Židovský kódex z 9. 9. 1941. Národu s istými humanistickými, demokratickými tradíciami sa nedalo len tak predložiť program hromadného vyvražďovania. Vyvolalo by to predsa len odpor. Ale vyviezť ľudí, ktorí sa neživia vlastnou prácou (pretože nesmú) a sú na ťarchu štátu „na prácu do východných území“ – ako o tom písal tento zlopovestný Židovský kódex - to sa chápalo ako iná vec. Kde bolo to východné územie a v čom mala spočívať „práca“ deportovaných Židov – o tom sa už nehovorilo.

            Toto nebezpečenstvo si však dobre uvedomovali predstavitelia židovskej obce. Vtedajšia Ústredňa Židov vypracovala plán, ako riešiť nové postavenie Židov. Bol to plán preškolenia Židov na rôzne remeselnícke práce a utvoriť z nich produktívne, ekonomicky sebestačné organizačné celky. Židovský kódex do toho pridal donucovacie prvky, a tak sa od roku 1942 začala rozbiehať činnosť židovských pracovných táborov.

            Bol to začiatok pochodu na blízku smrť najmä v plynových peciach...

x x x

            Ako to vyplýva z článku PhDr. Kláry Dobrovičovej v publikácii Holokaust na Slovensku (Pracovný tábor Židov v Seredi 1941-1945), v roku 1938 žilo v Seredi len 1200 obyvateľov židovského pôvodu. Po vojne sa ich vrátilo iba 50. Vďaka židovským obyvateľom vznikla v roku 1781 synagóga, ktorá stála hneď vedľa kostola. V päťdesiatych rokoch bola zbúraná a čiastočne prebudovaná na „sokolovňu“. Tiež vznikli rituálne židovské kúpele v roku 1904. Vstupná brána do domu smútku na Cukrovarskej ulici bola zhotovená v roku 1882. Židovský cintorín je dlhý 150 m. Nachádzajú sa tu vzácne barokové náhrobné kamene s rôznymi symbolmi a textami v hebrejskom jazyku. Naposledy sa tu pochovávalo v roku 1966. Domček, ktorý stojí na cintoríne, je zrenovovaný a slúži ako múzeum násilia, holokaustu a neblahá pamiatka na židovský tábor v Seredi. O cintorín a interiér múzea sa starajú študenti Obchodnej akadémie v Seredi.

x x x

            Žiadal som od Múzea židovskej kultúry v Bratislave informáciu, či bude židovské múzeum v objektoch vojska v Seredi, kde bol cez vojnové časy židovský tábor. Žiaľ, odpoveď som nedostal. A informácie mi nevedeli podať ani na Mestskom úrade, a ani v Mestskom múzeu v Seredi. Len ma odkázali na Múzeum židovskej kultúry v Bratislave.

Na snímke: J. Vašina, bývalý plukovník Hlinkovej gardy a veliteľ židovského tábora v Seredi. Ľudový súd ho odsúdil na 30 rokov trestnice. Foto: archív