Zaujímavšie je deliť a prenajímať majetok, ako ho spravovať?

Iba systematickým trpezlivým pozorovaním diania okolo seba máme šancu prísť na veci, ktoré si väčšina ľudí nevšíma. Možno nie preto, lebo sú "slepí a hluchí", ale preto, lebo sa ich bytostne netýkajú.

Iba zopár týždňov uplynulo od rozruchu urobenom policajnými kukláčmi v Sociálnych bytoch mesta  Sereď na Trnavskej v Seredi. To bolo rečí, čo všetko bude inak. Inak nie je úplne nič. Nezmenil sa prístup vedenia mesta k bytom ani ich obyvateľom a nezmenil sa ani prístup správcu tejto nehnuteľnosti. A bol na to vážny dôvod. Pochopiteľný a ľahko odôvodniteľný. Nuž, asi majú kompetentní iné starosti...

Stav v blízkom okolí tohto objektu je naozaj neakceptovateľný a ťažko ho tolerovať. Stoličky so stolmi,  kreslá a dokonca celé váľandy  vyvalené na ulici a okolo nich húf  obyvateľov buď sociálnych bytov, alebo vedľajšej nehnuteľnosti obývanej rómskymi občanmi. Priamo pod oknami odpadky. Obraz, na ktorý som zvyknutý skôr z predmestí ázijských veľkomiest, či lokalít pri Ríme a Paríži, ktoré však na nátlak normálnych občanov policajné zložky rýchlo dokážu rozohnať.

Tu sa všetko deje na mestskom pozemku a za dlhodobo zatvorenými očami tých, ktorí majú priamo v pracovnej náplni dbať o to, aby takýto stav neotravoval slušných ľudí, ktorí za svoje nehnuteľnosti vyplazili nemalé peniaze, prípadne ich celý život splácajú v hypotekárnych úveroch.

Na dennom poriadku odpadky za múrom, ktorý je cez tri metre vysoký. Použité ihly, striekačky, hygienické vložky a prezervatívy. A nikoho akoby nič netrápilo. Prečo asi?

Onoho času som si od vedenia mesta vyžiadal informáciu, či je výška daní pre obyvateľov mesta diferencovaná od lokality či miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Odpoveď prednostu úradu - nie, nie je. Všade je rovnaká. (o detailoch neskôr a v inom článku) 

Sledoval som, koľko potrvá pokosenie trávy a buriny pred sociálnymi bytmi a pred ďalším mestským pozemkom, na ktorom sa nachádza rodinný dom rómskej rodiny. Tráva a burina je dnes opätovne vo výške až dospelého človeka. A nikoho vôbec nese*ie, že práve v mestských bytoch je reálne asi 99%- tná nezamestnanosť. Pred mestskou nehnuteľnosťou deň - noc postávajú "nič" nerobiaci obyvatelia, ktorým sme sa  ešte aj o bývanie postarali my všetci. Dokedy?

Možno dovtedy, pokým bude na mestskom bytovom podniku jednoduchšie a zaujímavšie intenzívne pracovať na jeho delení a prenájme tepelného hospodárstva, ako na spravovaní  majetku, v ktorom sa  NEkontrolovane deje to, čo sa deje. Takže nám, čo do veci vidíme a v lokalite žijeme neostáva iné, ako veriť, že súčasný stav niekomu mimoriadne vyhovuje. Prečo, nechám na dôvtipe obyvateľov mesta.

- - -

Poznámka: dnes bola malá časť priestoru na surovo skosená - obyvatelia ubytovaní v sociálnych bytoch asi nemali kde venčiť svojich psov...