Zápis prváčika - ťažké rozhodnutie

Zaujal ma článok od Martinky Holičkovej. Naozaj, všetci rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie. Najlepšiu zdravotnú starostlivosť, najlepších kamarátov, Vy i ja. A každý hľadá cestu, ktorá sa zdá pre jeho dieťa najlepšia, najľahšia.

Keď nastane čas lúčenia so škôlkou, túžime, aby sme mu vybrali školu, kde budú najlepší, najmilší, najšikovnejší učitelia, aby malo dobrých spolužiakov, aby svoj voľný čas trávilo s mladými, ktorí ho nenavedú na "zlé chodníky".

Ak hľadáte pre svoje deti milých, láskavých a šikovných učiteľov, nájdete ich na každej škole. Ak hľadáte pre svoje deti dobrých spolužiakov, aj tí sa nájdu na každej škole. Čo však nie je na iných školách samozrejmosťou je, aby sa deti počas vyučovania (ktoré má rovnakú výchovno-vzdelávaciu náplň) učili žiť život presiaknutý láskou a dôverou, že niekomu "tam hore" na nich záleží za každých okolností. Cirkevná základná škola.

Nie je to o chodení do kostola, nie je to o odriekaní modlitieb. Je to o učení, že ich život má veľkú cenu a toto poznanie da do nich vkladá ako poklad do truhlice. A keď prídu v živote ťažké chvíle, majú možnosť sa rozhodnúť, či svoju situáciu budú riešiť alkoholom, drogami, hracími automatmi, alebo sa obrátia na Toho, ktorý ich miluje a chce pre nich to najlepšie.

Ja viem, niekedy nepomôže ani rodinná výchova, ani cirkevná škola a mladý človek s dá na "zlé chodníky", ale možno si v ťažkých chvíľach spomenie na "truhlicu s pokladmi", ktorú mu pomohli naplniť aj učitelia na cirkevnej škole.

My sme svojho synčeka na cirkevnú školu zapísali. Viem, že táto škola bude pokračovať v tom, na čom nám vo výchove najviac záleží...