Z ukradnutého denníka sanitkára
1. deň
Mrzne a ja mám poobednú. Dúfam, že dnes budú pacoši uvedomelí a odpustia si žlčníkové záchvaty, črevné koliky a infarkty. Nestalo sa. Práve, keď v TV išla moja obľúbená novela, zazvonil telefón. Vykĺbenina členka. Doktor volajúceho tri minúty upokojoval, že na to sa nezomiera. Novelu sme dopozerali.
2. deň
Stále mrzne. Mne to až tak nevadí, lebo v kabíne kúrim. Lenže vzadu je taká kosa, že sa klepú aj pacienti s vysokým tlakom.
3. deň
Nielenže mrzne, ale aj sneží. To fakt nie je čas na letné gumy. Dostal som pokyn doviezť rodičku z Brehov. Tam je to dolu kopcom, ale ako vylezieme hore na hradskú, to netuším.
O hodinu neskôr.
Všetko je v poriadku. Bola to štvrtorodička a skúsená. Do pol kilometrového stúpania ma vytlačila spolu s manželom a tromi deťmi ani nie za 40 minút. O ďalších 20 minút sme boli v pôrodnici. Stihli sme to. Chlapec sa volá Ondrej. On i šťastná mamička sú zdraví.
4. deň
Mrzne ako v ruskom filme. Viezol som do nemocnice slepé črevo. Takú mal diagnózu, keď sme ho nakladali. Keď sme ho vykladali pred nemocnicou, mal už aj omrzliny. Fakt svinská zima.
5. deň
Blíži sa koniec mesiaca. Musím tankovať. Pätnásť litrov do nádrže, dvadsať do bandasky. Jeden soploš sa ma na benzínke pýtal, prečo tankujem do bandasky, keď nádrž mám najmenej 40 litrovú? Pako! Akurát tebe to budem vysvetľovať.
6. deň
Mám dovolenku. Nie! Žiadne zimné športy. Neriskujem. Lyžujem mizerne a viem, ako rýchlo chodíme k zlomeninám.
7. deň
Moja sanitka sa mi akosi nezdá. Akoby na nej čosi chýbalo. Mám to! Ktosi mi šlohol maják a chýba aj kľučka zo zadných dverí.
8. deň
Opäť poobedná. Ako rád pomáham ľuďom v tejto smene. Najmä, keď sú novely. Previezol som jednu srdcovú slabosť do nemocnice. Doktor ostal v ambulancii. Keď som sa vrátil, porozprával mi to, čo som nevidel, a dal mi šampus. On také patoky nepije.
9. deň
Prestalo mrznúť a mrholí. Skontroloval som zmes v ostrekovači. Bola tam. Ale kde v riti sú stierače?
10. deň
Sláva! Stierače boli za sedadlom. A bola tam aj kľučka od zadných dverí. Maják je stále na zozname nezvestných.
11. deň
Ťažký deň. Tri hodiny som hľadal babku, ktorej mala sestra brať krv. Keď som ju našiel, zistil som, že som nenaložil sestru. Babke som povedal, že sestra je chorá a krv jej zoberieme o týždeň. Za to, že som sa unúval, mi dala Euro.
12. deň
Rozvážal som pacientov. Dve Eurá za kilometer. Pri platení sa tvárili dosť prekvapene. Dodnes netušili, že bývajú tak ďaleko od nášho strediska.
13. deň
Bola výplata. Žena ako vždy nadávala. Vraj načo som si nechal tých desať Eur. Povedal som jej, že si musím kúpiť ešte jednu bandasku. Pochopila.
Večer sme si otvorili šampus. Mám rád svoju prácu.
Komentáre k článku:
Komentovať môžu: ›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Peter | 15-03-2010 07:35:48
Marek, presne to som mal na mysli aj ja. Kritizovať všeda a všetko - to vie každý (aj blázon). Som zvedavý čím tu oni prispejô takým, čo nebude trápne...
Marek Olša | 15-03-2010 01:02:48
sranda ten denník. Som zvedavý koľko denníkov sa poradilo napísať provokatérom
ja | 14-03-2010 21:45:58
noname tak na tvojom prispevku som sa riadne zasmial, jak ta to aj napadlo, vidno ze mas tvoriveho ducha :)
Miloš Majko | 14-03-2010 21:36:47
SeredOnLine.sk su nezavisle sukromne noviny, ktore su otvorene pre kazdeho. Ich obsah zavisi vylucne od ich tvorcov. Ak ma ktokolvek zaujem publikovat clanky ci fotografie v novinach - ma moznost. Nikto nebol a nebude odmietnuty. Staci splnit zakladne podmienky a je to na autorovi. Ako, koho a cim zaujme.
Peter | 14-03-2010 21:27:53
Ľudia, odporúčam všetkým ktorí maju koprivku a sopel odporúčam články od p.Veselického ignorovať. Berte to ako prevenciu pred chrípkou a koprivkou. Ja som sa napr. pobavil, ľahké čítanie na nudnu nedeľu. Len tak ďalej. *yes*
A členom fanclubu odporúčam to isté. Už je to trápne.
noname | 14-03-2010 21:14:04
Viem, že to nemusím čítať, ale už dlhšiu dobu iba meno Ľubomír Veselický mi tu spôsobuje koprivku. Si ako sopeľ, ktorý síce je súčasťou života, nedá sa nevšimnúť, ale vždy keď sa zjaví, poriadne ho otravuje. A nie iba nositeľovi, ale aj okoliu.
Ľubomír Veselický | 14-03-2010 18:27:49
Vážený pán predseda! Ďakujem Vám, za Vaše úprimné slová. Môj denník cestára nie je povinné čítanie. Ale ak ste ho dokázali prečítať až do konca, prekonali ste sám seba. Preukázali ste tým vysoký stupeň vytrvalosti. Verím, že s rovnakou vytrvalosťou zvládate aj čítanie cestovných poriadkov diaľkových autobusových liniek. Ak Vás pravda nevyvádzajú z konceptu povinné pol hodinové prestávky po každých troch hodinách jazdy. Tie prestoje sú fakt trapné.
fun club Ľubomír Veselický | 14-03-2010 18:02:34
ako predseda clubu suhlasim s dolupodpisanym clenom.
nasilu vtipny = trapny . salamom po hlave asi nepomohlo :-D
Ľubomír Veselický | 14-03-2010 17:38:46
Členovi môjho fanklubu! Verím, že čítanie výpovede v prvej osobe, naviac tak stručne a stroho zachytené, môže jednotlivcom bez predstavlivosti pôsobiť trápne stavy. Odporúčam Vám preto čítať menej náročnú literatúru. Napríklad Zlaté stránky. Dej za veľa nestojí, ale postavami sa to tam len tak hemží. A máte ich usporiadané pekne podľa abecedy. Pekný zážitok!
Ľubomír Veselický | 14-03-2010 17:33:22
Miko! Ani by ma len nenapadlo! A medzi nami, čím sa zaoberáte?
člen fanklubu Ľ.V. | 14-03-2010 17:22:57
Byť vtipným za každú cenu môže vyznieť aj trápne, ako v tomto prípade.
miko | 14-03-2010 16:32:09
dobré čítanie na nudné nedele!!! privítam tu ešte niekolko takých to "úryvkov z denníkov", len dúfam že ani v jednom nebudem ja :-) :-) :-)
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.