WIKIPEDIA o Seredi

Zvykne sa hovoriť, že kto nie je na webe, akoby nebol. A skutočne je to pravda. Doba pokročila a snáď každý turista, ba i investor všetky aktuálne informácie o záujmovej lokalite, turistickej oblasti či meste hľadá na internete. Wikikpedia je celosvetovým projektom - otvorenou encyklopédiou, ktorá obsahuje neskutočné množstvo informácií. Žiaľ informácie o meste Sereď sú pomerne strohé a nepresné. Tento stav momentálne napravil Lukáš Valentovič za naše noviny a aktuálny stav uverejňujeme. --- Sereď- (maď. Szered, do roku 1954 Sered) Je mesto ležiace v Trnavskom samosprávnom kraji. Má rozlohu 30,72 km2, žije tu takmer 18.000 obyvateľov. V Trnavskom kraji spolu s Bratislavským krajom, ktorý ho obklopuje žije okolo 1,15 milóna obyvateľov (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Sereď je bohatá na pamiatky, ako napríklad Vodný hrad, v súčasnosti pozostatky kaštieľa v mestskom parku v ktorom sa našli rôzne historické veci. Počas [[druhej svetovej vojny]] sa tu nachádza tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v týchto priestoroch kasárne). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami. V prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne. V druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze. V poslednej fáze od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov. == Polohopis == Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v Ponunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky Váh, ktorá preteká mestom, avšak iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n.m. až p 130 m n.m. povrch celého katastrálneho územia je plochý a výškové rozdiely sú len minimálne. === Podnebie === Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Leží v oblasti, ktorá sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričon najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní býva v roku asi 70 (teplota nad 25 °C) a bezmrazových okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodím ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti[Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm. === Časti mesta === Dolný Čepeň Stredný Čepeň Horný Čepeň === Vodné toky a vodné plochy === Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno - turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí. Váh počas každej povodne menil smer, šírku a hĺbku koryta, vytváral spleť ramien, podmýval a odnášal pôdu, ohrozoval životy a majetky ľudí. Preto ho volali Wágu-bludný, nestály. Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, Ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26.augusta 1813. Zahyhulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec, ošípaných a zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18.storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19.storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu. Na Váhu pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod - prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme. == Dejiny == Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavske j a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty]], ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu nosickou priehradou v roku 1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol. == Stavby == Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia, aby sa to čo najskôr zmenilo. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov". Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohoto staviteľa - architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorákedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Petersburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol[Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí. Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Budova dnešného Gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatich rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po sedemdesiatich rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta. Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na Pohľad na Klasicistický kaštieľ - historická pohľadnica bývalom opevnení Vodného hradu Šintava]] v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského]]. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. == Obyvateľstvo == Národnostné zloženie: [[Slováci]] - 96,16 % [[Maďari]] - 1,32 % [[Česi]] - 0,95 % [[Rómovia]] - 0,65 % [[Rusíni]] - 0,03 % [[Nemci]] - 0,03 % [[Ukrajinci]] - 0,02 % a iní Náboženské zloženie obyvateľstva: rímski katolíci - 72,52 % bez vyznania - 20,77 % protestanti ( hl. evanjelici a.v. ) - 1,97 % grécki katolíci - 0,15 % pravoslávni - 0,14 % a iní == Hospodárstvo a ekonomika == V Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad Slovenské Curovary, Hubert J.E., Semmelrock, SEDITA, B.M. Kávoviny, ZIPP == Doprava == Cestná doprava Sereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Hlavnou autobusovou stanicou je autobusová stanica na námestí slobody. Železničná doprava Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Vodná doprava Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali. Posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti je neďaleko mesta nedávno vybudovaná vodná nádrž Kráľová. V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta. V Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13.storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Seredi dopravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky ako aj potraviny. Dopravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad. Letecká doprava Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanosch (40 km). == Šport == Basketbal – Lokomotíva Sereď Hádzaná – Slávia Sereď Floorball – FBC Insport Sereď Strikes Tenis – Tenisový klub SEREĎ == Významné osobnosti == Ján Navrátil Alexander Noskovič Ján Sokol Juraj Fándly Vojtech Mihálik == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Holandsko}} [[Alblasserdam]] ([[Holandsko]]) * {{minivlajka|Rakúsko}}[[Leopoldsdorf im Marchfelde]] ([[Rakúsko]]) * {{minivlajka|Česko}}[[Tišnov]] ([[Česko]]) == Školstvo == Základné školy Základná škola Juraja Fándlyho Základná škola P.O. Hviezdoslava Základná škola J.A. Komenského Cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda Špeciálna Základná škola Stredné školy Gymnázium Vojtecha Mihálika Obchodná akadémia == Pozri aj == * [http://www.sered.sk/sered-zoznam-ulic Zoznam ulíc mesta Sereď] == Panoráma == == Externé odkazy == Fotografie Webové kamery * [http://www.seredonline.sk/index.php?sekcia=kamera&kamid=1] * [http://www.seredonline.sk/index.php?sekcia=kamera&kamid=2] Iné * [http://sered.sk/] * [http://www.sered.sk/mapa/] * [http://www.kamnapivo.sk/trnavsky-kraj/sered/] == Literatúra == SEREĎ dejiny mesta www.wikipedia.sk