Vyberáme z redakčnej pošty - Sereďský hodový jarmok
Jaroslav Majko / Dnes sme z redakčnej pošty vybrali príspevok obyvateľa mesta, ktorý precestoval stovky miest, kde sú jarmoky skutočnou tradíciou. Má prehľad o úrovni jarmokov ako na Slovensku, tak v okolitých štátoch. Vie, čo ľudí zaujíma a na čom obce a mestá zarábajú. A teda má možnosť porovnávať. - - - Seredské šalátové hody sú predo dvermi a s nimi prichádza aj Hodový jarmok. Hody bývajú lepšie s príchuťou husaciny v okolitých dedinách, či už v Dolnej Strede, Šintave, Šoporni alebo v Šúrovciach, ale jarmok býva iba v Seredi. V roku 1936 bolo v Seredi dokonca osem tzv. výkladných jarmokov a ďalších osem dobytčích trhov, na ktoré sa v tom čase kládol väčší dôraz. Jarmoky v minulosti bývali výsadou miest. Vrchnosť prideľujúca tieto výsady, rozdeľovala primerane s prihliadnutím na veľkosť nie len samotného mesta ale aj okolia. V tom čase asi nepoznali klientelizmus a korupciu. Jarmoky pomáhali plniť obecnú pokladnicu. Čím viacej väčších a zaujímavejších jarmokov mesto usporiadalo, tým väčšie príjmy do mestskej pokladne. A to sa v konečnom dôsledku prenieslo do zveľaďovania mesta. /Nie na odmeny poslancov!/. Osoh z toho mali všetci občania. Dnes o usporiadaní jarmokov rozhodujú samotné mestá. V počte jarmokov ich nikto neobmedzuje. Sú aj také mestá, ktoré nevedia ako na to a jarmok považujú za príťaž. Naopak, niektoré mestá sú schopné usporiadať v priebehu roka päť až šesť jarmokov. A sú to mestá s menším počtom obyvateľov ako Sereď. Medzi takéto patrí napr. Stupava, Vrbové Detva a iné. Jarmoky v malých mestách bývajú obvykle jednodňové. Väčšie mestá organizujú jarmoky dva až štvordňové. V susednom Rakúsku a aj v Maďarsku sú pravidelné jarmoky takmer výlučne jednodňové. Jarmoky sa tu konajú však aj v malých obciach. Podobne je to aj v Českej republike. V jednotlivých krajinách sú však veľké rozdiely v skladbe ponúkaného tovaru a tzv. sprievodných programoch. V Maďarsku a Rakúsku sa z predaja nevylučuje žiadny tovar. V Česku si v mnohých prípadoch kladú podmienky. Uprednostňujú tzv. tradičné remeslá. Medzi také patria najmä výrobky z prírodných materiálov. Je to požiadavka ušľachtilá, tradície si treba vážiť. Nie je však možné obmedziť sa len na tento druh tovaru. Nemôžeme očakávať, že kupujúci v dnešnej dobe bude mať záujem iba o ručne šité krpce, prípadne konské postroje. Rovnako ťažko predpokladať veľký záujem o dlabané korytá. Pritom ani tento tovar nie je na zatratenie. Aj takí záujemci sa nájdu. Nevylučujme ani tovar z dovozu, ktorý u nás ponúkajú najmä prisťahovalci z Vietnamu a Číny, rovnako ako v Rakúsku predajci z Indie a arabských krajín.. Ak bude ich tovar nekvalitný, ľudia ho nebudú kupovať. Mestá sa majú správať trhovo. Čím viacej predajcov, tým väčší príjem do spoločnej pokladne. Mesto by nemalo nikdy a nikomu i keď príde bez predbežného ohlásenia povedať, že nemá voľné miesto. Keď sa zaplnia vopred vyhradené priestory, treba ponúknuť ďalšie i keď menej lukratívne. Na tradičnom jarmoku v Leviciach presahujú stánky dĺžku 2,5 km. Rovnako je to aj na jarmoku Šimona-Júdu v Štúrove. Mesto Prievidza počet jarmokov rozšírolo aj do netradičných období, napr. na Silvestra. V niektorých susedných krajinách je to bežné. Pravidelné jarmoky sa tu konajú aj v zimných mesiacoch. Mnohé jednodňové jarmoky sa nie len u nás zaobídu aj bez tzv. sprievodného programu. Sprievodný program je dobrý a zaujímavý, ale nemal by byť nákladný. Nie je vhodné, aby na jarmoku kde sa predvádzajú aj tradičné remeslá vystupovali hviezdne skupiny popu ktoré pohltia veľkú časť príjmu od stánkarov. Takéto koncerty môže mesto usporiadať aj počas jarmoku, využijúc zvýšenú koncentráciu ľudí, ale oddelene a spoplatnené napr. v amfiteátri. V Českej republike najčastejšie vystačia s folklórnymi skupinami pôsobiacimi v meste, prípadne na okolí alebo z družobných miest. Často na jarmokoch vystupujú skupiny historického šermu, rovnako v dobovom oblečení aj skupiny hudobné. V minulosti na jarmokoch sa predvádzali svojim umením tzv. túlaví speváci, hudobníci, kaukliari, živé sochy a pod., v niektorých mestách sa objavujú aj dnes. Tí od mesta nepožadujú žiadny príspevok, naopak v mnohých prípadoch si za miesto zaplatia. Sú zdrojom zábavy všetkých občanov, ktorí im za predvedené umenie ochotne finančne prispejú. Na mnohých jarmokoch u nás vystupujú exotické skupiny Andských Indiánov, ktorí upútajú obecenstvo nie len spevom a hudobnou produkciou ale aj svojim oblečením. Jarmok má byť pre mesto v prvom rade hospodárskou záležitosťou. Z Hodového jarmoku v minulom roku mesto získalo 14 000 eur. Len o jeden deň trval dlhšie jarmok v Dunajskej Strede a príjem do rozpočtu bol 50 000 eur. Spôsobil to väčší počet stánkov ale aj včasná a dôsledná propagácia. Najmä však nemali zbytočné výdavky na nákladný sprievodný program. No a na záver jedna otázka. Nemohlo by mesto Sereď aspoň čiastočne kompenzovať obrovské náklady na kultúru vyťažením všetkých čo s kultúrou majú dočinenia usporiadať aj ďalší, resp. ďalšie jarmoky počas roka? Alebo je lepšie neusporiadať ani Vianočné trhy? Fotografie: autor e-mailu
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.