Volavky

Tohtoročná mierna zima a posledných pár pekných dní som považoval za pozvánku  pozrieť si okolie Váhu zo šintavskej strany. Naposledy, asi v polovici  januára, keď som tam bol, som z diaľky zazrel kŕdeľ bielych vtákov ako odpočívali na jednom ostrove uprostred hlavného toku Váhu.  Zaujali ma .Boli to volavky, známe tiež ako beluša biela (Egretta alba).  Ešte som sa ani nepriblížil na okraj porastu, ktorý bol od nich vzdialený asi 150 m a už sa, ako na povel, zdvihli a odleteli. Bolo to prvé upozornenie že sú veľmi plaché a ešte lepšie vidia! Vtedy som pochopil, že ak si ich budem chcieť odfotiť, nebude to také jednoduché. Priblížiť sa ku nim na „dostrel“ môjho objektívu tak, aby bolo na obrázku čo to vidno,  chce veľmi opatrný pohyb v okolitom poraste aspoň 15 m od brehu. Skôr, ako som stihol vytiahnuť fotoaparát, sa ako na povel, rozleteli aj pri ďalšom pokuse. Tak som si aspoň prehliadol trochu lepšie okolie, ako sa ku nim dostať aspoň o polovicu bližšie. Miesto, kde sa pravidelne zdržujú  patrí do CHVÚ Kráľová. Spolu s nimi tam našli životný priestor  aj kačice. Aj tie akosi nemajú zmysel pre fotenie. Je nesporné, že po tom, ako zhruba pred dvadsiatimi rokmi sa prijalo niekoľko zákonov na ochranu životného prostredia a prírody, sa zlepšili aj podmienky pre život vodného vtáctva. A nie len toho. Neklamným dôkazom sú aj obrázky z aktivity bobra. Že by to bola príprava na stavbu novej hrádze na Váhu? A ešte k tomu bez stavebného povolenia! Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti Birdlife Slovensko, najviac početný výskyt volaviek na Slovensku je na rieke Žitava a v priľahlých vodných nádržiach a mokrinách a tiež v rybníkoch v okolí Senného.  Preto kolónia týchto asi 50 až 60 jedincov aj neďaleko od Serede poteší, že aj do ešte nedávno znečisteného Váhu sa vracia život.