Vodopády Iguazú

Iguazú Na samom severovýchode Argentíny, kde sa spájajú dve veľké rieky, Rio Iguazú a Rio Paraná, leží mesto Puerto Iguazú s 29 tis. obyvateľmi, vzdialené od BsAs 1280 km, už obligátne aj s vlastným letiskom. Mesto samo leží na pomedzí troch štátov, Brazílie, Paraguaya a Argentíny. Je zároveň hlavným mestom provincie Misiones. Samotný názov tejto provincie dáva tušiť, že má niečo spoločné s misionármi. Boli to Jezuiti, ktorí začiatkom 17. storočia zakladali pre domorodých Indiánov kmeňa Guaraní , misijné dediny, tzv. reducciones s vlastnou samosprávou. Ich cieľom okrem nenásilného pokresťančenia bolo vytvárať komunity, ktoré domorodých Indiánov chránili pred obchodníkmi s otrokmi. Úspešne sa im to darilo až do r. 1773, keď bol rád Jezuitov na príkaz kráľa (Carlos III. 1759-1788) rozpustený a pátrov z týchto miest vyhnali. Dnes Puerto Iguazú láka mnohých turistov jeden zo šiestich divov sveta. Sú to cataratas Iguazú, jedny z najväčších vodopádov na svete. O ich veľkosti svedčí aj to, že ich je možné pozorovať voľným okom z lietadla z výšky 10 000 m. Je to miesto, kde sa len málo km pred ústím rieky Iguazú, pritekajúcej niekde z Brazílie, táto prepadá do rokliny s hĺbkou cez 80 m v tvare podkovy s dĺžkou asi 2700 m .Dostala priliehavé meno „Garganta de diablo“ (diablovo hrdlo). Návštevníci vodopády najskôr počujú a až potom vidia. Dostať sa ku nim si vyžaduje vstúpiť do NP. Tam je zo šetrných dôvodov železnička, ktorá Vás zavezie až na stanicu „Garganta de diablo“. Odtiaľ vedie lávka pre peších až ku samotnému hrdlu. Prepadaním do spomínanej rokliny sa voda triešti a vytvára neustály dážď nad roklinou. V prípade slnečného počasia je to celé spestrené obrovskou dúhou. Túto rozptýlenú vodnú triešť využívajú miestny vtáci na kúpeľ. Dlho krúžia nad roklinou a čistia si tak svoje perie od rôznych parazitov. Potom na nedostupných skalách vyčnievajúcich z rieky, si toto vysúšajú. Garganta de diablo nie je jediné miesto, kde sa voda prepadá do hlbín. V tejto lokalite sa nachádza ďalších 245 vodopádov rôznej veľkosti. Toto chránené územie s rozlohou okolo 2200 km2 poskytuje mnoho pohľadov na bujnú, večne zelenú vegetáciu a v nej rôzne, pre našinca exotické zvieratá. Kto si chce trochu zdvihnúť adrenalín v krvi, kúpi si lístok na plavbu v otvorenom člne v tesnej blízkosti padajúcej vody. Tento zážitok ešte umocnia trochu pridivoké manévre člna aj s jeho osádkou. Neuniklo mi, ako sa najmä u malých detí, ktoré si vzali rodičia so sebou, tento zážitok zmenil na stres. Každý, kto nastúpi do takéhoto člna a zverí svoj osud „kapitánovi“ musí počítať s tým, že nezostane na ňom absolútne nič suché. Preto dostane každý pogumované vrecko, kde sa dajú ukryť veci, vode málo odolné (fotoaparáty, pas, peňaženka,..).Rôzne nepremokavé pláštenky sú úplne k ničomu. Puerto Iguazú, vzdialené od vodopádov iba kúsok, láka turistov aj z iného dôvodu. Je ním obchodná turistika, poskytujúca rôzne (niekedy aj) výhodné nákupy vďaka bezcolnej zóne. Že mnohé stojí na obchode, ma presvedčil jeden neskorý večerný telefonát na hotel. Bola to ponuka v podobe DVD, z onej plavby. Pritom si nepamätám, že by som bol niekomu poskytol nejaké údaje o tom, kde som ubytovaný. Ono totiž na tom člne bol aj jeden mladík s kamerou v pogumovanom puzdre. Pri tejto príležitosti si neodpustím negatívnu reklamu na nadnárodnú leteckú spoločnosť LAN, ktorej nerobí ani najmenší problém spojiť dva riadne naplánované lety do jedného, z čisto ekonomických dôvodov - málo cestujúcich. Tí, čo mali byť v Puerto Iguazú napoludnie a mali naplánovaný nejaký program, ale boli tam až večer, mali jednoducho smolu...Chcem povedať že POZOR, lebo lietajú aj do EU. Ako som už spomenul, provincia Misiones sa nachádza v oblasti so subtropickým podnebím a tak aj vegetácia tomu zodpovedá. Keďže je tu dostatok vlahy a tepla, všetko je zelené. Aj lúky, na ktorých rastie zmes tráv, ktorá nesie meno Yerba Maté. Vysušenú a na drobno posekanú ju možno kúpiť všade. Je to argentínsky národný nápoj. Konzumuje sa ako čaj v rôznych podobách. Klasické „maté“ sa podáva vo vysušených tekvičkách (objem cca 2 dl) zaliaty horúcou vodou. Z tekvičky sa potom posrkáva (ešte dobre horúce) cez trubičku, na konci ktorej je jemné sitko. Má horkú chuť, pre niekoho príjemnú, pre iného nie. Z popisu čaju na obale sa dá dozvedieť, že podporuje trávenie. Jeho pitie po tých steakoch je len logickým dôsledkom. Okrem klasického maté, sa pozná ešte „maté cosido“ čo je extract získaný varením a potom precedením. Osladiť si maté sa považuje za rovnakú „zvrhlosť“ ako naliať si vodu do vína vo vinárskej oblasti. V Puerto Iguzú sa popri viacerých fiestas poriada aj Festival de Yerba Maté (vždy v decembri).