Viliam Karmažín ma učil pred asi 35 rokmi. V nedeľu venoval "hodinu" môjmu synovi

Sereď    |   Pamätáme si na nich určite všetci. Niektorí  v dobrom, iní v tom horšom. V každom z nás však učiteľ zanechá kúsok seba samého.

Je to už viac ako tridsať rokov. Vlastne, asi tak 35. Pán  Mgr. Viliam Karmažín ma na  prvom stupni ZŠ   na Komenského  ul. učil matematiku a hudobnú výchovu. Musím byť úprimný, na matiku jednoducho nemám bunky a na hudobnú mi akosi chýba hudobný sluch. O to viac som si však tohto učiteľa s veľkým  "U" zapamätal.

V časoch hlbokého socializmu nám deťúrencom hovoril okrem bežného učiva podľa osnov veci, ktoré nám nedali nepočúvať s otvorenými ústami. Spomínal na svoje cestovanie po svete z doby krátko po  2. svetovej vojne a slovami pochopiteľnými nám deťom vysvetloval, ako dôležité cestovanie na rozvoj osobnosti každého z nás je. Spomínam si na jeden jeho výrok vyslovený v pivničnej učebni hudobnej, ktorý mi dodnes utkvel v pamäti:   " Cestujte, lebo akákoľvek krátka cesta, vás naučí oveľa viac, ako akákoľvek hrubá kniha".  Pán Karmažín si možno ani len neuvedomil, že minimálne vo mne jeho slová urobili to, v čo možno dúfal iba v kútiku duše.  Cestovanie sa stalo mojim celoživotným koníčkom.

V nedeľu popoludní sme sa s pánom Karmažínom stretli naa kávičke v jednej z kaviarní a zaspomínali sme na staré časy. Úžasné je, ako výborne sa vo svojich  takmer  91 rokoch bavil nielen s nami dospelými, ale ako si svojim citlivým kantorským prístupom okamžite získal  aj srdce nášho päť ročného synčeka. Pozorovať ich v spoločnej debate bolo pre mňa akoby prenesením sa   o  35 rokov späť. Geometria, a triky v maľovaní niektorých obrazcov ktoré  Deniska naučil, určite malý nezabudne  presne tak, ako som jeho životné rady dodnes nezabudol ja.

Pán Karmažín, srdečná vďaka za všetko, čo ste mi do života odovzdali. Želám Vám strašne veľa zdravia a stále nových poslucháčov, ktorých už i Vaša prítomnosť musí potešiť. Ešte raz ďakujem...