Viete, ako vyzerala Európa po vojne? - píše Michal Havran

Viete, ako vyzerala Európa po vojne? Povedali vám rodičia a ich rodičia, v akom stave boli mestá, kde všade boli zamínované cesty a chýbali potraviny a milióny ľudí sa vracali domov, ktorý aj tak po návrate nenašli?

Z frontu, z táborov, z evakuácie a úteku, že nikdy predtým ani potom Európa podobné pochody zúbožených v ruinách nezažila, že to, čo si matne pamätáte z obrázkov obliehaného Sarajeva bolo všade, že v Rusku zmizli celé mestá aj vo Francúzsku zmizli celé mestá, že nemecké mesta prestali existovať, horela Bratislava, Varšavu zrovnali za trest so zemou, horela Praha a v Ardenskom lese dodnes nič nerastie, a chýbali muži, v celej Európe chýbali muži – a ženy postavili Európu nanovo.

A muži politici sa dohodli, že sa to už nesmie stať, ale iní muži, tiež politici, si zdecimovanú Európu rozdelili a všetko to, čo vzniklo pred šesťdesiatimi rokmi sa naplnilo až nedávno a zdalo sa, že Európa je zjednotená.

No nie je opäť zjednotená, pretože Európa nikdy zjednotenou nebola, pre tých, čo si to nevedia predstaviť aj napriek druhej svetovej vojne, choďte si pozrieť v lete aj s deťmi bojiská z prvej svetovej vojny, Halič a Verdun, Piavu a Marnu, Chemin de Dames a Somme, kde sa Európania vraždili bajonetmi a plynom, a za dezerciu ich popravovali.

A tí, ktorí sa vrátili, vyzerali, akoby sa stretli s domorodcami v Novom svete, boli oskalpovaní, s dokaličenými nohami a rukami, chýbajúci polovicami hlavy a čeľustí, a neboli psychiatrické lieky, iba morfín a ópium a pálenka a nočné mory.

A tí, ktorí ste videli, ako sme sa vraždili v druhej a prvej vojne, a stále si myslíte, že sme boli zjednotení, choďte do Vyškova a do Waterloo a pozrite sa na miesta, kde svojich vojakov nechali vraždiť európske dynastie, od Pyrenejí po Rusko, a pochopíte, že sme sa spojili prvýkrát v dejinách, že spojenie v Rímskej ríši sa nepočíta, lebo väčšina Európanov nevedela, že je súčasťou, a spojenie v Nemeckej ríši sa nepočíta, lebo väčšina Európanov nebola jej súčasťou, že nás nespojila ani univerzálna neviditeľná cirkev, ani reformovaná cirkev, že sme mali donedávna iba podobný životný štýl, údeniny, pivo, víno, štyri ročné obdobia, choleru a osýpky.

A vy vravíte, že dnes vám vládne európska diktatúra? Vy neviete, čo je to diktatúra, tak ako neviete nič o vojnách a civilizácii, používate tieto slová len tak, bezmyšlienkovito, používate ich na hocičo, lebo neviete, aké to je, keď vám rodinu odvlečú do táborov a staršieho brata na front a chodíte s potravinovými lístkami a neexistuje právo, iba ideológia.

Vy neviete, že Brusel je pokusom navždy zabrániť novej vojne na kontinente a že všetko to, čo vy považujete za účinné, sa neosvedčilo, že nestačí mať ekonomické zmluvy a národné štáty, lebo tie mali krajiny po stáročia, že nestačí mať personálnu úniu aristokracie, lebo to boli feudálne rodiny, ktoré cynicky uvrhli Európu do vojen, keď sa im zamarilo, že nejaký kus lesa alebo poľa by im mal patriť.

A vravíte, že tomu nerozumiete? No a čo, keď nerozumiem legislatíve, nerozumiem operácii srdca ani ťažbe zlata, za to ešte nepovažujem moju vlastnú hlúposť za dôkaz sprisahania proti mne.

A že sa vám nepáčia politici? A oni sú iní ako tí, ktorých si volíte v dedinách od Portugalska po Litvu?

A že korupcia by neexistovala bez európskych peňazí? Naozaj? A tu teda žiadna nebola? Nikdy? Ani náhodou? Už od monarchie, od čias, keď neexistovali ani eurofondy, ani verejné obstarávania?

A že sme preniesli právomoci na Brusel? No a čo? Je to veľká cena za to, aby sme mali dobré vzťahy s ostatnými Európanmi, aby sme spolu dohadovali, čo je pre nás všetkých najlepšie?

Nechápete, v akom svete žijeme, že bývalá Veľká Británia bude malou a so svojimi právomocami navrátenými do Londýna sa nedostane už ani na bratislavský summit, ani na rímsky summit, že cena, ktorú zaplatia za odchod, je vyššia ako všetko, čo dodnes zaplatili za stratu postkoloniálnej veľmoci?

Lebo toto je pokus, snaha chrániť kontinent, výsledok skúseností, a dnes bez ohľadu na politické presvedčenie sa vieme dohodnúť, že politické strany nemajú ozbrojené milície, že okrem viditeľných znakov zjednotenia spoločnou menou v bezhraničnom priestore sa zlepšuje aj životná úroveň a ochrana najslabších, že Európa pestuje ešte stále spoločenskú zmluvu, verí vo verejné investície a demokratické školstvo pre všetkých.

A toto nenávidíte a pritom viete, kto všetko to už hovoril pred vami, že priateľstvo neexistuje a spolupráca neexistuje, že nikto nikoho nepotrebuje.

A všetko sa môže zlepšiť a je možné, že západná Európa je z nás unavená, ale my sme unavení z nich, ako nás donemoty označujú za východnú Európu a vydávajú nás za množiteľov psov a pasákov a zlodejov a lacnú pracovnú silu, ale tým si prešli aj Portugalci, aj Španieli a neurážali sa, tvrdo pracovali, tak ako drieme dnes my a sme na tom lepšie ako niektoré staré štáty Únie a nikto nás nechce obsadiť.

Lebo sme sa dohodli, že keď sa po páde komunizmu skúsime pridať, a nie je to ľahké, lebo každý, kto bol v škole chorý niekoľko týždňov, vie, že sa sklz nedal dohnať.

Západoeurópania niesli myšlienku spoločného priestoru prvých šesťdesiat rokov, generácie ich politikov premýšľali, ako krajiny čo najviac previazať.

Nie v diktatúre, lebo ak si myslíte, že Brusel je diktát, no tak potom musíte prijať, že diktátom je aj Bratislava, lebo je hlavným mestom a rozhoduje aj o živote na vidieku, tak žite v komunitách na lazoch, s právomocami siahajúcimi po najbližší posed, ak vám ho práve nedajú dolu pre stĺpy elektrikári.

Dnes je to na nás, my musíme priniesť nové impulzy, povedať jasne, čo v Európe chceme, že nám nezáleží iba na glukózovom sirupe, ale máme nejaký horizont, ku ktorému sa upierame.

Že sme Európanmi, že vieme, čo sa tu dialo, že všetci máme v rodinách mŕtvych v konfliktoch založených na predstave, že obchodné zmluvy nás ochránia a spoločné náboženské predstavy nás ochránia a národné štáty nás ochránia.

A nestalo sa to, tak dnes máme inštitúcie, nie lágre, ani tajnú políciu, ale súdy a školy, veci, ktoré považujeme za zrejmé, no ktoré môžu zmiznúť. Pre toto všetko máme dôvod oslavovať.

Zdroj: FB  Michal Havran