Veselá fašiangová Šalgočka

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde...“ je jedna z najznámejších a na Slovensku najrozšírenejších fašiangových pesničiek. Pravda, slová tejto pesničky nie sú úplne pravdivé, lebo po fašiangoch nasleduje Veľká noc a presne sedem týždňov po nej prichádzajú turíčne sviatky. Podstatné však je, od Troch kráľov do Popolcovej stredy sú fašiangy. Počas nich prevláda hlavne na našom vidieku bujará zábava. A tak to bolo aj v malej dedinke Šalgočka, ktorá sa nachádza na rozhraní okresov Galanta a Hlohovec.

 Po obdivuhodnom každoročnom skrášľovaní a zveľaďovaní svojej obce si tu občania potrpia aj na priam rozprávkové oslavy. Tento rok, hoci bol ešte len piatok, bolo na obecnom úrade ako v úli. Na dvore úradu sa začala zakáľačka. Z dvoch kotlov sa šírila vôňa bravčového mäsa slúžiaceho najmä na jaterničky a tlačenku. V priestrannej kuchyni sa zvŕtali ženičky a ochotne ponúkali hostí so špecialitami ako napríklad s mozočkom na čerstvých krajcoch chleba. Chlapi pomáhali s čistením a mletím cibule a cesnaku. Roboty bolo až-až.

Na druhý deň, teda v sobotu sa krátko pred šestnástou hodinou schádzali muži a ženy preoblečené v rôznych maskách: prišla prespanka s deckom, staré ženy, cigánka, mladucha a mladý zať, žobrák, hasič, paroháč, poľovník, harmonikár a v oblečení zdravotnej sestry sa ochotne zvŕtala pri poskytovaní „liekov“ na prvú pomoc starostka obce Helena Mesárošová, iniciátorka všetkých pracovných a zábavných podujatí.

Fašiangový sprievod so spevom a rôznymi veselými výkrikmi išiel najskôr na Horný koniec, potom prešiel stred dediny a napokon sa po hlavnej ceste vrátil späť. Hudba hrala do spevu a tanca. Kde sa sprievod zastavil, vychádzali z domov domáci a ponúkali masky nielen “tvrdým“, ale aj všakovakými maškrtami. Pred kaštieľom čakala na sprievod gazdinka Gabika Kohýlová s grilom. Podobne vítali bujaro masky aj pred svojimi domami Ivan a Mária Dekanovci, Jaroslav Soboň s manželkou a veľa ďalších.

Pravdaže, priestory na kultúru, vyzdobené na podobné akcie, už čakali na trochu unavený sprievod. Veselí starci – obľúbená kapela spustila známe pesničky na počúvanie, neskôr aj do tanca. Ale už sa podávala večera – pečené mäso, biela a čierna jaternička, lalok a zabíjačková kaša. K tomu nosila obsluha na stoly aj pagáčiky a koláče, ktoré piekli ženičky doma a dobrovoľne sa zapojili do chystania dobrôt na fašiangy. Veľká i menšia kultúrna miestnosť sa zaplnili do posledného miesta. Nestačili ani stoly a stoličky z obecného úradu. Ktosi poznamenal, že na akciu prišlo viac ľudí ako má Šalgočka obyvateľov. Bude na tom čosi pravdy, veď sem prišli aj mladí ľudia z dedín od Hlohovca až po Patu.

Pochovávanie basy - to bol parodizujúci skutočný pohreb. Jeho základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Bol to zážitok, pri ktorom bolo každému od smiechu do popuku. Veď domáci herci si všetko (scenár) pripravili sami, bez cudzej pomoci. Ústredné postavy organista, farár a kostolník s humorom brali na pranier niektoré vlastnosti obyvateľov Šalgočky. „Modlili“ sa za odstránenie všetkých nedostatkov, ako napr. aby nebola starostka pri podávaní občerstvenia lakomá alebo aby psi „nesrali“ po chodníkoch....pomohla vyššia moc. „Farár“ už chodil s kadidlom okolo basy a lúčil sa s ňou. Plačky sa zvíjali od plaču a už sa zdalo, že ich od bolesti pochovajú aj s basou...

Nakoniec sa hralo, tancovalo a spievalo a spokojní fašiangujúci odchádzali domov až po polnoci. Nastáva pôst, ktorý má údajne pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Má to trvať 40 dní a mnohí ľudia sa budú postiť bez akejkoľvek väčšej zábavy. Aj tak sa dá, či nie?