Pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov, pripadajúceho na 2. augusta, otvorilo Múzeum holokaustu v Seredi vo štvrtok 8. augusta výstavu Genocída Rómov v období druhej svetovej vojny.
Rómovia patrili k jednej zo skupín ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní a mnohí z nich zavraždení v nacistických táboroch či sa stali obeťami masových popráv. Na území slovenského štátu dochádzalo taktiež k perzekúcii občanov rómskeho pôvodu. Zavádzali sa rôzne diskriminačné opatrenia, ako napríklad pracovná povinnosť pre mladých rómskych brancov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 prišli mnohí Rómovia o svoje životy a stali sa obeťami represívneho aparátu nacistického Nemecka v spolupráci so slovenským štátom.
Každoročne si 2. augusta pripomíname Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov. Práve v tento deň bol v roku 1944 zlikvidovaný rómsky rodinný tábor v Auschwitz-Birkenau, pričom boli zavraždené takmer všetky ženy a malé deti. Práceschopní dospelí muži boli poslaní do ďalších pracovných a koncentračných táborov. Z pôvodného rodinného tábora ich prežilo len veľmi málo.
Výstava vznikla v Brne v Múzeu rómskej kultúry, ktoré ju do Serede zapožičalo. Vernisáže výstavy sa zúčastnili veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku Joachim Bleicker, poradca štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Hero, zástupkyňa veľvyslanectva USA Natasha Franceschi, druhý tajomník Maďarského veľvyslanectva Miklós Márvány, Riaditeľ Poľského inštitútu Jacek Gajewski a ďalší významní hostia.

„Rómovia a Cigáni na území Slovenska boli prenasledovaní na základe vyhlášky ministerstva vnútra z roku 1940, ktorá vymedzila príslušníkov cigánskej rasy aj na základe kočovného života či vyhýbania sa práci. V súčasnosti sa v niektorých kruhoch objavujú negatívne hlasy proti Rómom, Cigánom a Sintom. Jednou z našich hlavných úloh je preto vymedzenie definície anticiganizmu. Na základe nej budeme môcť jasne odsúdiť všetky formy nenávisti a diskriminácie, ktoré sa aj v súčasnosti objavujú. Situácia sa nesmie podceniť. História nám slúži ako výstraha.“ konštatoval Korčok, ktorý je aktuálne nastupujúcim predsedom komisie pre genocídu Rómov pri Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA).
Výstava bude sprístupnená verejnosti do 18. októbra.