Vernisáž výstavy Eva Kostolányiová v čase (Zdvihni tvár, odlož z očí žiaľ)

Dňa 23. júna 2017 som sa so svojou mamou vybrala do záhrady Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi na vernisáž výstavy Eva Kostolányiová v čase. Výstavu pripravili Dom kultúry v Seredi, Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi a Mikuláš Vermeš, synovec Evy Kostolányiovej.

Na vernisáž som šla so zvláštnymi pocitmi. Hlas Evy Kostolányiovej poznám zo starých nahrávok a z jej hlasu cítim silnú pozitívnu energiu a radosť zo života. Táto výborná speváčka však zomrela dva roky pred mojím narodením vo veku iba 32 rokov na zákernú chorobu. Zmocňovala sa ma úzkosť, keď som si uvedomila, že keď umrela, bola mladšia, ako som teraz ja.

Panovalo krásne letné počasie a záhrada Mestského múzea, zelená oáza v centre Serede, bola prežiarená slnkom.  Na trávniku boli už pripravené stoličky pre obecenstvo, no mnohí ľudia sa radšej uchýlili do tieňa pod stromy. V záhrade boli na predaj cédečká a podpisové karty Evy Kostolányiovej. Žiaľ, karty už nebolo dať komu podpísať. Tiež som si obzerala zbierku tehál Dušana Irsáka nainštalovanú uprostred zelene. Aj taká prozaická vec, ako je tehla, môže dotvárať príjemnú atmosféru.

Vernisáž sa začala o 17:00 hod. pesničkou Neplač viac v podaní hudobného hosťa Art Music Orchestra z Červeníka (v zmenšenej podobe) a speváčky Magdalény Lekárovej, ktorí v to popoludnie veľmi pekne a profesionálne interpretovali pesničky Evy Kostolányiovej.

Následne všetkých návštevníkov srdečne privítala vedúca Mestského múzea v Seredi Mária Diková. Vyjadrila radosť, že i Sereď sa stala miestom krásnej spomienky na Evu Kostolányiovú. Táto speváčka sa narodila 2. 11. 1942 v Trnave a zomrela 3. 10. 1975 v Bratislave.

Výstava Eva Kostolányiová v čase pôvodne vznikla pri príležitosti nedožitých 70. narodenín speváčky a už ju mali možnosť obdivovať návštevníci napríklad v Bratislave či v Trnave.  

Mária Diková tiež predstavila a privítala vzácnych hostí, ktorí sa zaslúžili o to, že sa výstava mohla uskutočniť: Mikuláša Vermeša, seredskú speváčku Martu Valentovú, kurátora výstavy PhDr. Martina Jurča – redaktora Slovenského rozhlasu, Ing. Martina Tomčányiho – primátora Mesta Sereď a Bc. Ľubomíra Veselického – zástupcu primátora Mesta Sereď.

Primátor Serede o Eve Kostolányiovej povedal, že bola výbornou speváčkou, skvelým človekom a navždy bude spätá s mladosťou generácie našich rodičov. Za Mesto Sereď zaželal všetkým prítomným pekný pohodový podvečer. Viceprimátor si zaspomínal na rok 1970, keď osobne zažil koncert Evy Kostolányiovej. Skonštatoval, že hoci žila veľmi krátko, nezmazateľne sa zapísala do dejín slovenskej hudby.

Potom Mária Diková pozvala na pódium PhDr. Martina Jurča. Spomenul niektoré fakty zo života Evy Kostolányiovej. Do povedomia poslucháčov populárnej hudby sa začala dostávať v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. Patrila ku generácii spevákov, ktorí účinkovali v divadlách malých foriem, akým bola napríklad Tatra revue v Bratislave. Inscenované televízne piesňové súťaže (Malá TV hitparáda a pod.) im tiež pomáhali presláviť sa. Eva Kostolányiová, tak ako ostatní speváci a speváčky, spievala najskôr prevzaté hity a neskôr interpretovala aj pôvodné piesne slovenských autorov.

Druhou piesňou, ktorá zaznela na vernisáži v Mestskom múzeu v Seredi, bola Keď si sám.

PhDr. Martin Jurčo potom ďalej rozprával o Eve Kostolányiovej. Detstvo prežila v Trnave. Keď mala 14 rokov, prijali ju do Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave ako tanečnicu. Po piatich rokoch začala účinkovať ako speváčka vo Vojenskom umeleckom súbore kpt. Jána Nálepku v Bratislave. Navštevovala tiež kurzy spevu u slovenského operného speváka a vysokoškolského pedagóga Imricha Godina.  Spevácky spolupracovala s Ivanom Krajíčkom, s Jurajom Lehotským, s Combom Juraja Novotného, s bigbítovou kapelou Sexteto Ľuba Beláka či s Orchestrom Braňa Hronca, s ktorým spievala aj v západnom Nemecku, vo Švédsku a vo Švajčiarsku. Pri účinkovaní v Československu zužitkovala svoje skúsenosti z vystupovania v zahraničí. Neskôr založila vlastnú hudobnú skupinu Hej, v ktorej bola sólovou speváčkou. Získala 4 ocenenia v troch ročníkoch súťaže Bratislavská lýra.  Zúčastnila sa rôznych hudobných festivalov, napríklad v Československu, v Bulharsku a v Írsku. Účinkovala v dvoch televíznych hudobných dramatických reláciách (Play Mam´zelle Nitouche a Podkovičky za korunu) a v dvoch groteskách (Buď fit a Keď si sám). V roku 1973 naspievala slovenskú verziu titulnej pesničky do britského filmu Pánu učiteľovi z lásky. Celkovo naspievala okolo 140 piesní.

V podaní Art Music Orchestra a Magdalény Lekárovej zazneli pesničky Mestom zvoní smiech a Poď so mnou.

PhDr. Martin Jurčo pozval na pódium Mikuláša Vermeša a Danicu Rumanovú. Mikuláš Vermeš dlho zhromažďoval fotografie zo života svojej tety – Evy Kostolányiovej. Prezradil, že výstavu dával dokopy asi rok s významnou pomocou tetiných priateľov, známych a fanúšikov. Vyjadril vďaku všetkým fotografom, ktorých diela sú súčasťou výstavy. Autorkou väčšiny fotografií je práve Danica Rumanová, ktorá bola i priateľkou Evy Kostolányiovej. Mala veľkú radosť z úspechu výstavy. O speváčke povedala, že bola veľmi pekná, milá a bola radosť ju fotografovať. Tiež bola veľmi invenčná, veselá, vtipná, rada sa smiala. Danica Rumanová je aj kameramanka: s Evou Kostolányiovou robili videoklipy a natáčali okrem iného i na Bratislavských lýrach. PhDr. Martin Jurčo spomenul, aké ťažké bolo vyhľadať niektoré fotografie, ktoré boli roztratené v redakciách rôznych časopisov či v archívoch. Pomohli im okrem iného bibliografické odkazy k článkom. Naštudovali si ich napríklad v knižniciach. Fotografie na výstave možno rozdeliť do troch okruhov: portrétne, reportážne a súkromné. Okrem Danice Rumanovej sú ich autormi napríklad už nežijúci fotograf Tomáš Písecký, herec Tatra revue Michal Belák, Alexander Vojček, Dodo Šimkovič, Anton Šmotlák, Miloš Vančo či František Rajecký.

Mária Diková nás všetkých pozvala na prehliadku výstavy.

Vypočuli sme si ešte pesničku Až bude pokosená tráva a napokon sme sa dočkali i duetu Smoliar. Pôvodne ho naspievala Eva Kostolányiová s hercom Michalom Dočolomanským a Magdaléna Lekárová ho zaspievala s umeleckým vedúcim Art Music Orchestra Marekom Bielikom, ktorý okrem spevu hrá i na trúbku a na klávesy.  Srdečne nás pozval aj na koncerty celého orchestra. Účinkujúci dostali krásne ruže. 

Potom sme sa už pobrali do vnútorných priestorov Mestského múzea v Seredi, kde bola nainštalovaná výstava. Okrem fotografií sme mohli obdivovať i diskografiu a niektoré osobné veci Evy Kostolányiovej.

Spomenula som si na slová z jednej zo slávnych piesní Evy Kostolányiovej Neplač viac: Zdvihni tvár, odlož z očí žiaľ. Tieto slová mi v tej chvíli priniesli pokoj. Život speváčky bol síce krátky, no svojím speváckym umením rozdala a dá sa povedať, že vďaka nahrávkam stále rozdáva, veľké množstvo životnej sily a radosti. Radosť možno načerpať aj na výstave v Mestskom múzeu v Seredi. Výstava potrvá do 19. augusta 2017.