Veľká Noc v Rímskokatolíckej cirkvi

Veľkonočné trojdnie Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša má byť prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov. Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami dnešného večera a noci. Keď oslavujeme ustanovenie Oltárnej sviatosti, naša radosť je taká veľká, že na chvíľu zabúdame na smútok, ktorý prevláda v týchto dňoch a spievame slávnostné Glória za zvuku organa a za mohutného hlaholu zvonov. Potom umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov. Pripomíname si ustanovenie Oltárnej sviatosti, sviatosti kňazstva i Pánovo prikázanie o bratskej láske. Nasleduje liturgia slova, obetná hostina, prijímame telo a krv Ježiša Krista. Teraz sa už začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod nám teraz pripomína prenesenie Oltárnej sviatosti buď na bočný oltár, alebo do bočného bohostánku niekde vo vedľajšej kaplnke. Nasleduje obnažovanie oltárov. Kňaz v tichosti obnažuje oltáre. Ježiš ostáva sám, celkom opustený v Getsemanskej záhrade. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Veľký piatok kresťania si pripomínajú deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa dnes ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto omše sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Je to deň pokánia, pôstu, veriaci nejedia mäsité pokrmy, najesť sa možno do sýtosti len raz za deň. Ježišovo utrpenie a smrť veriacim pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Na Veľký piatok sa už tradične konajú v kostoloch, v uliciach a na kalváriách miest a obcí krížové cesty, počas ktorých si veriaci sprítomňujú utrpenie a ukrižovanie Ježiša. Veľkopiatková liturgia koná popoludní okolo tretej, lebo podľa Písma vtedy Ježiš zomrel. Liturgia sa začína modlitbou kňaza, ktorý kľačí alebo leží pred oltárom v červe­nom rúchu. Nasledujú modlitby. Ľud stojí alebo kľačí. Po prinesení a odhalení kríža nasleduje slávnostná poklona so sprievodnými spevmi. Pred sv. prijímaním sa oltár zakryje plachtou a diakon alebo sám kňaz prinesie Oltárnu sviatosť. Komúnio (sväté prijímanie) je vyvrcholením veľkopiatkovej liturgie, lebo všetko dovtedy bolo jeho prípravou. Na záver sa odnáša Oltárna sviatosť do Božieho hrobu na verejnú poklonu. Biela Sobota - noc zo soboty na nedeľu je očakávaním Pána, v nej totiž Cirkev bdie a očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie. Je to noc radosti a plesania nad záchranou. Noc, v ktorej Cirkev spieva veľkonočný chválospev a hlása celému svetu, že Ježiš je Pánom nad životom a smrťou, že má moc nad každým zlom a neprávosťou. Liturgia Bielej soboty Biela sobota sa vyznačuje smútočným tichom. Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Svätá omša sa slávi až na Veľkonočnú vigíliu. Biela (prázdna) sobota nemá vlastnú liturgiu. Vo viacerých farnostiach sa v ranných hodinách spievajú a modlia ranné chvály. Veľkonočná vigília už patrí k Veľkonočnej nedeli. Celá liturgia je v podstate nočným bdením (vigilare – bdieť). Na Veľkonočnú vigíliu Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Preto sa odporúča sláviť túto vigíliu v noci. Obsahovo bohatá liturgia Veľkonočnej vigílie sa začína liturgiou svetla. Veľkonočná svieca – paškál – predstavuje zmŕtvychvstalého Krista. Kríž vyrytý do paškálu označuje smrť na kríži, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu zas Kristove rany, ktoré si zachoval aj na svojom oslávenom tele. Písmená Alfa a Omega a štyri číslice bežného roka vysvetľujú, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samého Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ Chválospevom, vrcholí liturgia svetla ako prejav vďaky veriacich za spásu. Liturgia slova so siedmimi čítaniami zo Starého zákona, dvomi z Nového zákona, s homíliou, so žalmami a s kantikami tvorí základ liturgie Veľkonočnej vigílie. Po nej nasleduje liturgia krstu: Litánie k svätým, požehnanie krstnej vody, samotný krst (ak sú kandidáti) a obnova krstných sľubov. Napokon nasleduje liturgia Eucharistie s obvyklým priebehom. Na záver celej eucharistickej obety nasleduje procesia na oslavu Zmŕtvych­vstalého. Veľkonočná nedeľa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku vo všetkých kresťanských cirkvách. Trojdnie sa začína večernou Eucharistiou na Zelený štvrtok Pánovej večere, pokračuje na Veľký piatok slávením utrpenia a smrti Pána (Cirkev si zvlášť uctieva kríž) a stredobodom liturgického slávenia trojdnia je Veľkonočná vigília zakončená Veľkonočnou nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania. Vo Veľkonočnom trojdní možno získať úplné odpustky za zvyčajných podmienok. Liturgická farba: biela. Použité zdroje: Internet.