Veda je zábava

    Chémia a fyzika sú všeobecne považované za jedny z náročnejších predmetov, a to nielen na základnej, ale i na strednej škole. Častokrát je učivo pre žiakov príliš abstraktné.  Veď ktoré dieťa si dokáže predstaviť atóm, ktorý je asi triliónkrát menší ako zrnko piesku? A potom učiteľ žiakom začne tvrdiť, že v tom miniatúrnom atóme sa nachádzajú ešte ďalšie častice – protóny, neutróny a elektróny. Hoci aj tieto základné informácie si žiak musí osvojiť, oveľa viac žiakov dokáže nadchnúť niečo, čo vidia, alebo sa na tom aktívne podieľajú – experiment, kresba a pod.

    Chémiu i fyziku treba predovšetkým zažiť, aby si k nim žiak mohol vybudovať kladný vzťah. Keď žiak vidí zaujímavý experiment, pýta sám seba: „Ako je možné, že sa stalo práve toto?“ Následne uvedenú otázku položí učiteľovi, ktorý mu môže na ňu odpovedať hneď, alebo pomocnými otázkami a doplňujúcimi informáciami k experimentu žiaka navedie na správnu odpoveď. Žiak takto sám objavuje a tvorí si poznatky, ktoré si v pamäti uchová oveľa dlhšie, než len vety opísané z tabule a naučené sa naspamäť. Okrem toho, že učivo si žiak ľahšie zapamätá, vytvára si aj kladný vzťah k danému predmetu. Zisťuje, že veci, ktoré sa dejú okolo nás – v prírode, v kuchyni, v priemysle, v poľnohospodárstve, či dokonca v ľudskom tele, sú založené na chemických reakciách a vieme ich zapísať a vyjadriť pomocou chemických rovníc, alebo sú výsledkom všeobecne platných fyzikálnych zákonov. Potrebu chemických rovníc, či fyzikálnych výpočtov, ktorých sa desia i stredoškoláci, žiak začne chápať. Začína byť pre neho prirodzené, že to, čo videl počas experimentu, je potrebné nejakým vhodným spôsobom zapísať a učiteľ mu už len ukáže, ako na to. Tu sa začína ozajstné nadšenie pre vedu – žiak sa učí, lebo chce, a nie preto, že musí.

    Krásnym príkladom takejto výučby sú žiaci Cirkevnej základnej školy sv. Cyrila a Metoda v Seredi. Tí chemické, ale i fyzikálne experimenty nielen pozorujú, ale sami sa stávajú malými experimentátormi. Žiaci si pokus sami navrhnú, vyskúšajú si ho a potom ho predvedú spolužiakom. Samozrejme, musia vedieť aj vysvetliť princíp, na akom daný experiment funguje, hoci občas je pri tom potrebná aj pomoc učiteľa, ktorý vysvetlenie žiaka môže doplniť, či poopraviť. Rôzne kreatívne nápady žiakov, ale i bežné školské pokusy si kamerou zaznamenávame a výsledkom práce žiakov je video, ktorým sa môžu pochváliť doma, či „zahviezdiť“ pred kamarátmi. Žiaci majú motiváciu tvorivo pracovať, hľadať a objavovať súvislosti. Okrem experimentov sa žiaci podieľajú aj na výrobe rôznych učebných pomôcok – šiestaci vytvorili na fyzike vlastné meradlá, siedmaci zostrojili zrážkomer, ôsmaci nakreslili veľkú periodickú tabuľku prvkov, deviataci poskladali modely rôznych organických molekúl.

    Experimenty, kresby, či výrobky im pomáhajú hlbšie porozumieť učivu, rýchlejšie si ho osvojiť a v neposlednom rade, tieto aktivity sú pre deti veľmi zaujímavé a udržia ich pozornosť dlhšie, než písanie učiva na tabuľu. Spomenuté aktivity sú veľkým obohatením hodín chémie i fyziky. Cieľom učiteľa predsa nie je donútiť žiakov naučiť sa kvantá učiva naspamäť, ale predovšetkým vybudovať kladný vzťah k predmetu, aby ho raz mohli i oni sami odovzdať svojim deťom a s nadšením im i po toľkých rokoch rozprávať o tom, aké zaujímavé boli hodiny chémie, či fyziky.

Video Zábavná chémia si môžete pozrieť tu:    

https://www.youtube.com/watch?v=84D9ZqChPyA

                                                                                                          Mgr. Jana Žolnová