Večera s trpkou príchuťou ....

S manželkou oslavujeme krásne životné jubileum, okrúhle výročie manželského zväzku. Rozmýšľal som o nerušenej, idylickej večere, najkvalitnejšom vínku a možno aj o príjemnej živej hudbe. Doslova som bol nabudený a tak som sa snažil prebudiť emócie aj v mojej polovičke. Aby som to skrátil, po zvažovaní o rybárskej bašte neďaleko Nitry alebo bratislavskej Perugii, chceli sme dať prednosť blízkemu zahraničiu a jeho špecialitám. Pivovarskú reštauráciu neďaleko Viedne som znenazdajky vylúčil a tak som akceptoval želanie životnej partnerky o návšteve reštaurácie s maďarskými dobrotami. Konzultoval som túto možnosť s priateľmi a kolegovcami a tak ideme do Dunakiliti - Šári čárda. Internetom som si objednal v reštaurácii rezerváciu stola a tak sme vyobliekaní, vyobrúčkovaní a v nesmierne dobrej nálade vyrazili do Maďarska. Skutočne som mal dobrú náladu, po dlhej rekonvalescencii operovanej nohy som sa konečne civilne obul, vypáradil. Nevadilo mi ani niekoľko minútové blúdenie v uliciach starého bratislavského mesta pri hľadaní Shell pumpy, ani mierne pochybenie manželky o mojom poznaní dávneho študentského mesta, bol som proste online a tak som aj dorazil s mojim novým autíčkom na slovensko-maďarské hranice a v Rajke som obdivoval nové domčeky, ktoré sú majetkom občanov, ktorí mali pred nimi zaparkované autá so slovenskou poznávacou značkou.

Onedlho som bol v Dunakiliti, kde ma navigácia doviedla až priamo na parkovisko nášho vytypovaného pobytu v obľúbenej Šári čárde. Nadýchali sme sa čerstvého dunajského, mierne mrazivého vzduchu a prešli sme prah gastro centra priamo na recepciu, kde som po slovensky pozdravil miestne krojované mladé devy. Na môj dotaz o rezervácii odpovedali, že nerozumia a nabádali ma na nemčinu alebo angličtinu. Prehodil som reč v mojej kuchynskej nemčine, keď sa zrazu objavil mladý muž - obsluhujúci vrchný čašník a jedna z prítomných slečien na recepcii mi oznámila, že kolega ma usadí s dovetkom pre jeho uši : "Buta tot" - pre tých ktorí toto vyjadrenie nepoznajú, tak  to znamená v maďarčine sprostý, hlúpy Slovák. Mladá arogantná žena netušila, že niektoré maďarské výrazy poznám.

Dlho som tento hnusný odporný výraz nepočul, preglgol som slinu, rozpálil ma žalúdok a mal som "fuell nervy". Manželka to nepočula, odstrojovala si zvršok ošatenia a navštívila toaletu. Usadili sme sa za doprovodu príjemného vystupovania spomínaného čašníka, hovoriaceho čiastočne až obšírne slovensky. Ten určite zbadal na mojich reakciách, že som v pomykove zbaliť sa a odísť, tolerancia voči mojej manželke však zvíťazila a tak som duševne trpel. Nakoľko ma pozná už pár desiatok rokov, aj ona zbadala, že som zmenil rétoriku, prirodzené správanie a radosť zo spoločného odpoludnia vymenilo moje sebazaprenie a nútené ovládanie sa. Pred pár rokmi by som asi ešte dnes sedel v cele policajného zadržania možno v Györi alebo v samotnej Budapesti, teraz som upokojoval svoje rozhorčenie a potupnú urážku. Objednali sme si a čakali na prísun jedál a nápojov, boli kvalitné, čerstvo vykuchtené, rýchla obsluha. Nezdržal som sa a zdôveril sa manželke. Chcela ihneď odísť, upokojil som ju s tým, že možno tento výraz na nás nemá taký význam ako som ho ja poznal z minulosti, sám som si to vsugerovával, že tá osoba nás nechcela uraziť a ponížiť. Vystupoval som zdvorilo, so šarmom, pretože som mal na to dôvod. Buta tot - sprostý, hlúpy Slovák, znelo mi a dodnes znie v ušiach. Po konzumácii som dal napriek tomu vrchnému a obsluhujúcemu čašníkovi sprepitné vo výške 10% nášho nemalého účtu a pozdravili sme. Už sme nič neobdivovali, za šera som odchádzal a prekračoval povolenú rýchlosť v ústrety domova.

Bolo mi to treba? Ja, čo mám medzi kolegovcami a dobrými priateľmi aj ľudí maďarskej národnosti, ja ktorý obdivujem maďarskú gastronómiu a pohostinnosť, pracujem zo široka v prostredí maďarskej komunity a vážim si vysokopostavených riaditeľov škôl, učiteľov, starostov obcí, konateľov priemyselných spoločností, odborníkov v strojárstve a poľnohospodárstve. Takto ma neponížil a neurazil už dávno nikto. Chýrečná maďarská čárda mi vypadla z mysle, na dovolenku autom pocestujem rakúskou diaľnicou  a už nikdy nebudem loviť kaprov v mojich obľúbených destináciách v susednom Maďarsku. Stále si vsugerovávam, že to nebola urážka .....ale bola, bohužiaľ a pociťujem nesmiernu skrivodlivosť a ranu do duše. Vyriekla to dievčina, ktorú to musel niekto naučiť. Prečo ? Civilizácia a inteligencia má v našich končinách ešte medzeru a značné boľavé miesta. Inak by to dopadlo, keby som bol v inej ako slávnostnej situácii, určite by som to riešil inak a bolo by to nepríjemné i pre personál Sári Csárdy.