V Seredi je to tak

Náš tanečný odbor sa roky zúčastňuje podujatí k 30.aprílu. Najprv to bolo Stavanie mája a keď už sa nenašiel nik z celej Serede, aby tú májku postavil, stali sme sa súčasťou FLORAFESTU. To veľké a prestrešené javisko pri KD sa rokmi scvrklo na malý plytký ostrovček na Nám. slobody. Inak to ani neviem nazvať. Bez jedinej steny, aspoň tej zadnej, aby zvuk  piesní a hovoreného slova nezmizol ako kvapky dažďa v rieke Váh.

Počas nášho minuloročného vystúpenia nás organizátori požiadali, aby sme skrátili program, lebo kapela za nami sa ponáhľa na ďalšie vystúpenie. My sme vystupovali zadarmo, oni za peniaze. Podľahla som tlaku a niektoré čísla sme vynechali. Teda, u nás čísla, to sú deti z mesta Sereď a blízkeho okolia, ktoré sú žiakmi ZUŠ v Seredi. Na takéto vystúpenia sa deti pripravujú aj celý rok. Vždy máme divákov, lebo máme svojich skalných fanúšikov – našich rodičov, starých rodičov, súrodencov a kamarátov. A každý si chce pozrieť toho svojho favorita. A ak si niekto myslí, že sa dá dieťaťu len tak povedať, že nevystupuješ, lebo sa niekto iný ponáhľa alebo že prší, tak je na veľkom omyle. V každom našom vystúpení  je aj dávka adrenalínu, ktorý treba vyplaviť počas tanca. O sklamaní, ktoré by nastalo ani nehovoriac. To viac bolí ako zmoknutá hlava. Vystupovali sme na verejnom priestranstve mesta Sereď. Zastrešenie javiska však niečo stojí, že? Kto teda šetrí? DK? Mesto?

Ak kompetentní  nášho mesta nebudú chcieť  podporovať  nielen umelecké vzdelávanie, ale aj jeho dôstojnú prezentáciu, stane sa toto mesto známe len ako mesto megakoncertov, kde miestna kultúra živorí.  Čo už, veď umelecky nevzdelaný konzument  dnešnej doby je ten najlepší divák.  Len nech platí. Prach a špinu, akú som zažila v šatniach pri amfiteátri počas Míle pre mamu, tým umelcom vôbec nezávidím. Hádam aspoň im upracú.