V ANGLICKU KATASTROFÁLNE SUCHO, ZA SEVERNÝM POLÁRNYM KRUHOM HORÚČAVY NAD 30 STUPŇOV A V TATRÁCH POVODŇOVÁ KATASTRÓFA
V ANGLICKU KATASTROFÁLNE SUCHO, ZA SEVERNÝM POLÁRNYM KRUHOM HORÚČAVY NAD 30 STUPŇOV A V TATRÁCH POVODŇOVÁ KATASTRÓFA
Ako si to vysvetliť?
Jednoducho!
Systém starostlivosti o krajinu kdekoľvek v Európe je poznamenaný tým istým symptomom. Kontinenty sme rozparcelovali na územia, kde si staviame svoje obydlia, na územia kde si dopestujeme potravu a na územia, ktoré by sme si radi nechali na relax, či na obšťastnenie, keď nás ubíja husto obývané územie.
Tento model krajiny začína zlyhávať. Prečo? Nuž jednoducho preto, že nad územiami, ktoré sme vysušili vytvárame rozsiahle tepelné ostrovy, ktoré vnášajú chaos do pohybu vzduchových más. To robí aj takú šarapatu, že na maličkom území padne povedzme 100 mm zrážok a v okruhu 50 km od epicentra sotva zaprší. Tak ako sa to stalo dnes. V Javorine viac ako 130 mm a sotva 30 km južnejšie ani nie 20 mm.
Ako to, že ten dážď nepadol do Popradskej kotliny, ale na hrebene Vysokých Tatier? Nuž práve preto, lebo toto územie je chladnejšíe v porovnaní s Popradskou kotlinou. Minule mi jeden priateľ Peter Bujňák, ktorý 3 mesiace montoval solárne kolektory na rozsiahlych niekoľko hektárových strechách priemyselných hál v Holandsku a zažil niekoľko krát úkaz, že všade dookola pršalo, len na strechu priemyselnej haly nepadla ani kvapka.
A tom je záhada chaosu v počasí. Niekde padá viac a inde menej dažďa. Tam, kde sme viac pretvorili a vysušili krajinu, tam prší menej a tam, kde ostala krajina chladnejšia, ako napríklad Tatry, tak to schytá viac dažďa.
Je to preto, lebo z vysušenej krajiny sa produkuje do atmosféry ohromne suché teplo, ktoré významným spôsobom koncentruje vlhké chladnejšie vzduchové masy nad chladnejšími oblasťami. V minulosti boli dažde rovnomernejšie rozdelené preto, lebo rozdiel medzi chladnejším a teplejším prostredím nebol tak výrazný, ako teraz.
Prvý úkaz extrémne hustého dažďa na Slovensku sme zažili práve pred 20-tými rokmi (júl 1998) , kde na chladnejší "ostrov" lesa - horský masív Bachureň sa vylial 12 km vysoký mrak. Ten následne vytvoril bleskovú povodeň v Jarovniciach a prepláchol dolinu s tragickými dôsledkami.
Blesková povodeň vzniká tak, že po poškodených častiach zemského povrchu sa šmýka dažďová voda do údolí, kde sa koncentruje a vytvára potoky i dramatickú povodňovú vlnu. Tak to to je aj v prípade dnešnej veľkej vody v Tatrách, ktorá ohrozila Starú Lesnú, či Podspády.
Michal Gažovič poslal fotky zo Ždiaru zo vzdialenosti asi 800 m, ako dažďová voda steká po dopravných linkách, ktoré sa vytvorili počas ťažby, no po ťažbe sa tieto cesty nezrekultivovali, napriek tomu, že lesníci sú zo zákona povinní to urobiť. Ak by som bol majiteľom poisťovne, tak všetky zaplatené povodňové škody by som si dal preplatiť tými, ktorí nechali poškodenú krajinu napospas osudu...
Zdroj: FB
Komentáre k článku:
Minulý rok to isté...
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









