Uvítanie Radoscí a staroscí Bapky Blaškovej do života (Mydlo s vôňou trnavčiny)

Jeseň sa už vehementne hlási o slovo. Ochladilo sa, dni sa skracujú a stromy nám ostošesť píšu farebné listy, s ktorými je problém len v tom, že ich netreba čítať, ale zametať. Mnoho ľudí považuje jeseň za ročné obdobie ako stvorené na depresiu. Ale aj v jeseni sa deje mnoho zaujímavého a veselého.

Ja považujem napríklad za životne dôležité, že nie len stromy píšu a že mnohí ľudia okrem písania mailov, esemesiek a statusov na sociálnych sieťach aj literárne tvoria. Ba nájdu sa aj takí, čo sa s počítačom neveľmi kamarátia, ale tvorivosti majú na rozdávanie a plným priehrštím sa s výsledkami svojej tvorivej práce delia s ostatnými. Takýmto človekom je napríklad spisovateľka a humoristka Janka Blašková, obyvateľka obce Jaslovské Bohunice, ktorá sa narodila a vyrastala v Trnave a svoje krátke literárne útvary (humorné postrehy) píše v írečitej trnavčine. Jej umelecký pseudonym je rovnako žartovný: Bapka Blašková. Ako inak, je aktívnou členkou literárneho klubu Fórum humoristov. Od roku 2012 každé dva roky potešila svojich priaznivcov vydaním novej knižky a jej dielka sú nielen veselé, ale zároveň aj na zamyslenie.

Vo štvrtok 25. októbra 2018 sa v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnilo uvítanie do života už štvrtej knižky Janky Blaškovej s názvom Radosci a starosci Bapky Blaškovej. Toto podujatie sa konalo v rámci Fóra humoristov a jeho organizátormi boli Trnavský samosprávny kraj a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Moderátorom večera bol Peter Dobák a spolumoderátorom Pavol Tomašovič. Úlohy „krstných rodičov“ knižky sa zhostili Pavol Tomašovič a Danka Urbanovská. Podujatie spestrilo svojou hudbou a spevom Duo Live Guitars: Pavel Opatovský – spev, dvanásťstrunová akustická gitara, perkusie a Jozef „Laci“ Pagáč – elektrická gitara, sprievodné vokály.

Dá sa povedať, že humor je mi blízky. V rámci klubu Fórum humoristov mám už za sebou svoje prvé verejné vystúpenie so svojimi krátkymi básničkami – „jednohubkami“. Takže som už vlastne jeho právoplatná členka, a teda by som nemala všetko príliš dramatizovať, keďže žartovanie už mám vlastne v náplni práce. Postupne si zvykám a rada chodím na podujatia klubu Fórum humoristov, aby som humor dostala do krvi. Vidím, že sa mám čo učiť, pretože trnavskí humoristi sú naozaj majstrami svojho remesla.

Dňa 25. októbra sme spolu s mamou po dlhšom čase rady zavítali do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Okrem uvítania knižky do života sme sa tešili aj na príjemné stretnutia s milovníkmi literatúry. A tých stretnutí bolo naozaj mnoho. Čitáreň knižnice sa tak zaplnila, že keby som sa chcela vybrať von, asi by som sa musela naučiť lietať. Nebolo kade prejsť.

Podujatie sa začalo o 17.00 hod. pesničkou Krásny zapadák. Je dielom dvoch známych trnavských humoristov, publicistov a novinárov. Text v trnavčine napísal Benjamín Škreko a autorom hudby je Marián „Makar“ Mrva, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Pesnička zaznela v podaní Dua Live Guitars a obecenstvo ho odmenilo veľkým potleskom.

Následne moderátor Peter Dobák predstavil hostí: pracovníčky Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Emíliu Dolníkovú (vedúcu útvaru výpožičných služieb) a Alenu Beňovú, novinárku a „adoptovanú vnučku“ Bapky Blaškovej Darinku Kukuľovú Kvetanovú (ktorá však nemohla prísť a zastúpil ju manžel Radovan Kukuľa), generálneho riaditeľa vydavateľstva REGIONPRESS Martina Ilavského, „krstných rodičov“ knižky, Duo Live Guitars a predovšetkým ústrednú postavu celého večera – Janku Blaškovú, autorku knižky Radosci a starosci Bapky Blaškovej.

Vzápätí Janka Blašková dostala darček od humoristov: na plátno vpredu nad účinkujúcimi sa premietala anketa z ulíc Trnavy, v ktorej išlo o to, čo si Trnavčania myslia o Bapke Blaškovej. Ľudia dostávali otázku, či si myslia, že Bapka Blašková je vymyslená alebo skutočná osoba. Anketár sa ich tiež pýtal, ktorá Bapka Blašková (vymyslená alebo skutočná), môže tvrdiť, že mestská veža v Trnave je jej rodný dom. Odpovede boli naozaj veselé, dobre zapadli do podujatia klubu Fórum humoristov. Myslím si, že všetci v čitárni knižnice sa dobre bavili a že si už navždy zapamätali miesto narodenia Janky Blaškovej.

Po ankete nám všetkým dobre padla pesnička Dua Live Guitars. Tentoraz to bola Who´ll Stop The Rain, ktorú ako prvá nahrala kapela Creedence Clearwater Revival.

Podujatie o Bapke Blaškovej sa skladalo z dvoch častí. Prvá bola venovaná Bapke Blaškovej, mýtickej postave, o ktorej je známe, že všetko vie, všetko pozná a býva na Lampárni. Peter Dobák zdôraznil, že okrem toho aj točila kolesom dejín. Na premietacom plátne sa teda zjavili obrázky predstavujúce účinkovanie Bapky Blaškovej vo významných historických udalostiach. Pre zjednodušenie to boli len udalosti v niektorých vybraných rokoch s osmičkou na konci. Napríklad v roku 1238 udelil Trnave uhorský kráľ Belo IV. ako prvému mestu na území dnešného Slovenska výsady slobodného kráľovského mesta. Ešte predtým však svoju dobrú priateľku, Bapku Blaškovú, poveril, aby vybrala mesto a napísala dekrét. Ona vybrala Trnavu a okrem napísania dekrétu navrhla aj erb so svojím portrétom v strede. To sa Belovi IV. veľmi nepozdávalo, a tak bol erb neskôr upravený... Bapka Blašková sa významne zapísala do dejín napríklad aj v roku 1918, pretože bola dôvernou priateľkou štátnika Tomáša Garrigua Masaryka a spolu sa dohovárali i o vzniku prvej Československej republiky... V roku 1948 Bapka Blašková odišla s Klementom Gottwaldom do Moskvy a tam pripravovala analýzu situácie. Varovala ho, že to celé nedopadne dobre, no on ju, žiaľ, nepočúvol... Pri rozprávaní o mýtickej Bapke Blaškovej sa v čitárni ozýval veselý smiech. Historické obrázky boli totiž upravené tak, že na nich bolo jasne vidno tvár Janky Blaškovej.

Časť o mýtickej Bapke Blaškovej mala teda úspech. Po jej skončení Peter Dobák skonštatoval, že pomaly sa začínajú „namotávať“ mýty na reálnu postavu. Poznáme vymyslenú Bapku Blaškovú i skutočnú, a čo je unikátne, obe žijú naraz. Vzápätí prišla reč na tú skutočnú. Dnešná doba je typická tým, že ľudia ustavične na niekoho alebo na niečo kydajú. Humoristi nekydajú, ale len uštipujú. Janka Blašková si každé dva roky zo svojich čitateľov uštipuje, až ich to šteklí. No a šteklenie je jedným zo spôsobov, ako vyčariť úsmev na tvári. V roku 2012 vyšla knižka Pot tú našú vežu, ktorej autorkami sú Janka Blašková a Beáta Vargová-Kuracinová. V jej prvej časti sú Jankine poviedky a fejtóny a v druhej Beátkine tzv. „trnavlyky“ – limeriky v trnavskom nárečí. V roku 2014 nasledovala knižka Česná opčanka Bapka Blašková, obsahujúca fejtóny Janky Blaškovej. Knižku Dve z jednej strany vytvorili opäť dve spoluautorky: čitatelia v nej môžu nájsť epigramy Evy Jarábkovej Chabadovej a poviedky i fejtóny Janky Blaškovej. Ako aj predošlé knižky, i táto humorne odkrýva problémy doby. No a teraz, v roku 2018 vyšla najnovšia knižka, znova plná vtipných postrehov: Radosci a starosci Bapky Blaškovej. Ako povedal Peter Dobák, tento rok nebola udelená Nobelova cena za literatúru, ale takmer ju dostala Bapka Blašková. Tiež sa priznal, že písomnú formu trnavčiny nemá veľmi rád, lebo väčšina autorov sa snaží písať po trnavsky foneticky a to ju úplne nevystihuje. Trnavčina sa nedá vtesnať do pravidiel. Prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák zrejme preto nemal úspech (tzv. bernolákovčina sa nepresadila ako celonárodný spisovný jazyk), lebo nebol pravý Trnavčan a hľadal pre trnavčinu pravidlá. Podľa Petra Dobáka má práve trnavčina Bapky Blaškovej najpríjemnejšiu a najvýstižnejšiu formu.

Nasledovala časť podujatia, ktorá by sa dala nazvať Povedali a napísali o nej. Časť s rovnakým názvom sa nachádza aj v knižke Radosci a starosci Bapky Blaškovej. Na uvedení knižky do života zaznelo niečo z nej, a aj niečo navyše. Napríklad, keď sa Eva Jarábková Chabadová spýtala Petra Dobáka, prečo Benjamín Škreko neprečítal svoj príspevok osobne, dostala jednoduchú odpoveď: „Lebo tu nie je.“ Naozaj, už sme si všetci tak zvykli na prítomnosť Benjamína Škreka na podujatiach Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, že sme nemohli uveriť, že tentoraz neprišiel. Generálny riaditeľ vydavateľstva REGIONPRESS, ktoré vydáva regionálne noviny po celom Slovensku, Martin Ilavský okrem iného porozprával, ako sa dozvedel o existencii Bapky Blaškovej. Najprv si myslel, že sa jedná o vymyslenú postavu a keď po prvý raz čítal jej fejtón, hovoril si: Veď to je plné chýb! Čoskoro však prišiel trnavčine na chuť. Peter Dobák sa podelil so svojím postrehom, že ak niekto niečo robí z úprimnej duše, neznáma sila mu pomáha a prihráva mu. Takto sa darí Janke Blaškovej nielen písať, ale aj vydávať knižky.

Potešila nás pesnička Růže z papíru od kapely Brontosauři, ktorú zahralo a zaspievalo Duo Live Guitars.

Nastal čas „vyspovedať“ samotnú autorku knižky a podujal sa na to Pavol Tomašovič. Rozhovor sa, pravdaže, niesol vo veselom duchu, Janka Blašková na položené otázky odpovedala, ako má vo zvyku, stručne a vtipne. Už keď Peter Dobák ohlásil, že prichádza na rad Janka, oslovená sa ozvala: „Čo dáš?“ Na otázku, kto ju učil slovenčinu, jednoducho odpovedala, že nepovie a nedozvedeli sme sa ani to, či chodila poza školu. Veď vtedy vraj „ešte ani žiacke knižky neboli“. Vyšlo však najavo, kto Janku Blaškovú motivoval, aby literárne tvorila: redaktor Trnavského hlasu Benjamín Škreko chodieval okolo recepcie (vlastne vrátnice), kde pracovala, a nabádal ju, aby svoje životné skúsenosti a zážitky pretavila do písomnej podoby. Tak sa zrodila Bapka Blašková. Janka Blašková to teda zhodnotila, že za všetko môže on. Preto radšej neprišiel na prezentáciu jej najnovšej knižky... Keď sa Pavol Tomašovič opýtal, kto Janke Blaškovej pomohol s knihou, rázne odvetila: „Máš to tam napísané.“ Dozvedeli sme sa však, že pôsobivé čiernobiele fotky zo života autorky na zadnej strane obálky „majú na svedomí“ Darinka Kukuľová Kvetanová s manželom. O tom, že Bapka Blašková vie humorne a trefne poukázať na rôzne nešváry a nedostatky v spoločnosti, svedčí už prvý fejtón v jej novej knižke Volajme to pravým ménom. Ide v ňom o zloženie a kvalitu potravín v našich obchodoch. Pavol Tomašovič sa zaujímal aj o názor Janky Blaškovej, ako je to s naším parlamentom, no ona odpovedala, že k tomu sa vyjadrovať nebude, aby ju nezavreli. Pavol Tomašovič zažartoval, že kvôli literárnym ambíciám sa vzdala i kandidatúry na starostku v Jaslovských Bohuniciach a Peter Dobák prezradil, že Janka Blašková sa niekedy predstavuje ako J. B. z J. B.. Ďalší fejtón z novej knižky má názov DO-DO a je o kedysi populárnej službe Donáška do domu. Pavol Tomašovič k nemu povedal, že to možno aplikovať aj na predaj novej knižky Bapky Blaškovej. Kto chce, môže si knižku doniesť domov. Veď je dobre napečená a čerstvá. Pavol Tomašovič sa ďalej pozastavil nad tým, ako Bapka Blašková vyhlasuje, že „neny nad kofolu“. Obával sa, či ju nebudú ľudia považovať za konzervatívnu. Janka Blašková mu bleskovo odvetila, že ju nemôžu ani vyhodiť do starého železa. V Jaslovských Bohuniciach totiž nie je šrotovisko. Tiež jednoducho a zrozumiteľne odpovedala na otázku, ako sa jej píše: pekne pravou rukou na stole. Po otázke, či má viac „radoscí“ či „staroscí“ sa posťažovala, že jej praskol doma radiátor. Pavol Tomašovič ju pochválil, že prišla na správne miesto - do dobre vykúrenej čitárne knižnice -a navrhol jej, že domov ani nemusí ísť. Veď v knižnici, ba v celej Trnave, si ju všetci veľmi vážia. Chceli jej dokonca vyrobiť pamätnú tabuľu a tú umiestniť na chladiacu vežu jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. To sa však nepodarilo, pretože veža musela byť zbúraná. Umiestnenie pamätnej tabule na mestskú vežu v Trnave zase nepovolili pamiatkari. Takže, ťažký život humoristov. Pavol Tomašovič charakterizoval krátke vtipné postrehy Bapky Blaškovej ako „mydlo na spoločnosť“. Autorka doložila, že to mydlo je navyše voňavé. Peter Dobák prečítal celý fejtón Furt najlepšá kofola. Obecenstvo sa dobre bavilo a smialo. Potom Pavol Tomašovič prečítal ďalší fejtón Pán „Keby“. Charakterizoval ho ako výber z volebného programu Bapky Blaškovej. Veď ona určite bude kandidovať, len ešte nevie, v ktorom storočí a v ktorej dedine...

Pavel Opatovský všetkým zaželal, nech je tento krásny večer znamením pohody a Duo Live Guitars zahralo a zaspievalo rock´n´rollovú pesničku od Chucka Berryho Johnny B. Goode.

Konečne prišlo uvítanie knižky Radosci a starosci Bapky Blaškovej do života. Ako prvý sa ujal slova Pavol Tomašovič. Zaželal autorke, aby nabudúce nemala dôvod dávať do názvu knižky žiadne „starosci“. K tomu Peter Dobák premietol ukážku z videa – z pesničky Jany Kociánovej Zahoď starosti. Keďže trnavčina je srdcovou záležitosťou Janky Blaškovej, knižku uviedli do života Danka Urbanovská a Pavol Tomašovič malými červenými srdiečkami. Danka Urbanovská potom prezradila ďalšiu zaujímavosť o Bapke Blaškovej: istý čas pracovala s Margaret Thatcherovou. Na úrade práce, kde boli spolupracovníčkami, mala totiž Danka Urbanovská prezývku Thatcherka...

Janka Blašková a Peter Dobák poďakovali všetkým, ktorí sa zaslúžili o vznik knižky a tiež účinkujúcim i obecenstvu. Tým sa skončila oficiálna časť podujatia. Janka Blašková pozvala všetkých na malé občerstvenie a na pohárik vína. Zavtipkovala, že sa niet kam ponáhľať, v knižnici je do rána otvorené...

A tak nasledovalo mnoho príjemných rozhovorov. Janka Blašková mala plné ruky práce: prijímala kvety i darčeky, podpisovala knižky a písala do nich venovania a k tomu všetkému hralo Duo Live Guitars nesmrteľné hity.

Moja mama a ja sme teda strávili v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave ďalší veselý a inšpiratívny večer. Z podujatia sme si okrem dobrého pocitu odniesli i knižku Radosci a starosci Bapky Blaškovej s venovaním. A tak sa mydlom s vôňou trnavčiny môžeme umývať aj doma. Vyskúšali sme ho a aj v Seredi funguje bezchybne.