ÚVAHA - farebnosť činžiakov vs. šedá realita

najkrasi cinziak v seredi je na zeleznicnej ulici , je taky elegantny

Pan Kurbel, tiez nesuhlasim s tym, aby boli vsetky bytovky rovnakej farby, ale nemyslite, ze by urcity farebny styl mal byt predsa len zachovany. V Holandsku je v urcitych castiach urceny dokonca este aj typ tehly akym mozu ludia stavat, nevnimam to ako rezim komunizmu, ale jednoducho ako urcitu snahu o vytvorenie esteticky pekneho dojmu.
Pravdu mate aj v tom, ze by mali suhlasit obyvatelia bytovky s farebnymi kombinaciami ja zial viem o obyvateloch na vinarskej aj na cukrovarskej, ktory sa po zatepleni hanbili chodit domov,pretoze sa ich bud nikto nepytal na ich nazor, alebo bol dokonca uplne zavrhnuty a to mam z prvej ruky!
Esteticno je velmi subjektivna vec, ale ked je nieco uz uplne ale uplne zle, ako vlnovky na bytovke na jesenskeho tak to podla mna citi kazdy :)

celkom ma to zaujima. aku mate na mysli firmu a ako ste bez tych faktur prisli na tento ciselny rozdiel ?
dakujem za objasnenie

Drvivú väčšinu robila seredská firma. pri prepočte nákladov sme zistili, že cena práce a materiálu nesedí nám o 90000,00 eur na náš činžiak. vypýtať si od mestského bytového podniku zmluvy, faktúry a nebodaj zmluvu o pôžičke je priam nadľudské. Uzší zateplovací materiál, iný druh atď. Ten činžiak by bol priam umelecké dielo s tými peniazmi. Situácia sa stále rieši a podnet bol daný aj ministerstvo a ďalšie organ. Budeme činžiak odkrývať na určitých miestach aby sme dokázali predmentné veci. Kontrolujte svoje peniaze a činžiaky budú najkrajšie v Europe a ak nie môžete ísť na poľovačku do Afriky.

Myslíte, že by všetko malo byť v jedne dvoch či troch farbách? Každý ma iný vkus, každému sa páči niečo iné. Prečo by obyvatelia nejakého paneláku mali bývať v červenom, keď im sa páči žltá? Pestrosť farieb je znamením novej doby po 89deviatom. Za komunizmu bolo všetk rovnaké, alebo takmer rovnaké. Čo bolo pekné na tých rovnakých činžiakoch?

To: Pavol Kurbel | 04-04-2013 18:54:58
Je dosť obludné porovnávať kolorit domov historických centier miest s panelákovými sídliskami a ich farebným (ne)riešením. Tie domy v historickej časti miest, na ktoré sa odvolávate, majú poväčšinou dobové farby a odpovedajú móde tej doby, kedy boli postavené. Vzhľad a farebné riešenie niektorých panelákov po zateplení, mi pripomínajú ramená niektorého z futbalistov, ktorý nedostatok futbalového kumštu chce nahradiť tetovaním...

Bohužiaľ táto firma robila zateplenie ZŠ Fándlyho.

Neviem prečo by mal niekto schvaľovať farby na činžiakoch. Ani na rodinných domoch to nikto neschvaľuje. Čakám, kedy sa bude schaľovať kto kedy má vstávať, či ísť na WC.
Vraj to vyzerá otrasne. Bol som vo viacerých centrách historických miest. Na námestiach, ktoré všetci obdivujú a sú uchvátení ich krásou, je každý historický dom inej farby a nikomu to nevadí, ba dokonca každý to obdivuje. .

S firmou Euro-building, presnejšie s ponosmi na ňu som sa stretol už pred pár rokmi. A išlo o jednú poprednú a.s. so 100% účasťou štátu. Za tými podvodmi a nekorektným správaním manažmentu je ešte vyšší politický štít, ktorý garantuje že ani po toľkých podvodoch, ktorých sa dopustili, nie je ešte firma v exekúcii.

nakoľko som sa dopočul že zasadala dozorná rada Mestského bytového podniku, chcem sa spýtať kde sa nachádza nejaká správa zo zasadnutia rady čo sa tam riešilo. Že sa mali riešiť aj sťažnosti na p. Ača. Ako to dopadlo?

www.ezmluvy.sk/zmluva/387069

Subdodávatelia sa sťažujú, že Euro-building im neplatí tak, ako má.
Podliezť cenu v súťaži, objednať subdodávateľov a nezaplatiť. Opakujúci sa podnikateľský model stavebnej spoločnosti Euro-building stupňuje nespokojnosť v radoch stavebných firiem i obstarávateľov.
Firme sa vďaka agresívnym cenám darí víťaziť vo veľkom množstve súťaží v komunálnej, vo verejnej a v štátnej sfére naprieč celým Slovenskom. Zákazky nie vždy dopadajú dobre. Problémom sú nezaplatené faktúry i otázna kvalita.
V ťažkej situácii sa teraz ocitla napríklad obec Sirník, kde štvrť roka stojí eurofondový projekt revitalizácie verejných priestranstiev.
Termín uplynie tento mesiac, obec môže prísť o státisícový príspevok. „Zruinuje nás to na desiatky rokov,“ bojí sa starosta Viktor Kalán.
V súťaži s predpokladanou hodnotou 529-tisíc eur Euro-building vyhral s ponukou 350-tisíc eur. Stavba, ktorú realizuje cez štyroch dodávateľov, spustla v decembri, keď sa firmy na konci reťazca ocitli bez peňazí. „Takéto veci riešime dennodenne. Z toho, čo sa stalo teraz, sa nám však rozum zastavuje,“ vraví Peter Bizoň, generálny manažér jedného zo subdodávateľov – spoločnosti Segametal Ingeneering.
Sirník je jednou zo siedmich stavieb, ktorú v poslednom čase podľa jeho slov realizovali s Euro-buildingom. „Zaplatenú máme z toho jednu a pol. Celkovo nám dlhujú viac ako jeden milión eur,“ tvrdí Bizoň. Problém vidí v tom, že partner s nimi prestal v normálnej podobe komunikovať.
Komplikáciám, ktoré majú mnohé slovenské mestá s Euro-buildingom, sa Hospodárske noviny venovali nedávno. Akciovka podala na redaktorku trestné oznámenie a na noviny žalobu. „Máme dôvodnú obavu, že naše vyjadrenie môže byť prekrútené,“ vraví, prečo teraz na otázky neodpovie.
Na nezaplatené faktúry v zákazkách Euro-buildingu sa sťažujú aj iní podnikatelia. Firma Andreja Šusta sa nevie domôcť zvyšných 420-tisíc eur za práce v úspešne ukončenom eurofondovom projekte pre mesto Vranov nad Topľou. „Dodávateľom materiálu som sa zaručil svojím menom, majetok som dal do zábezpeky. Niekto líže smotanu a moji ľudia nemali peniaze na Vianoce ani na Veľkú noc.“
Firme, ktorú zastupuje podnikateľ Bohumil Bílek, zase chýbajú desiatky tisíc eur za práce na budove Štátneho komorného orchestra v Žiline. „Boli sme piata, šiesta firma, ktorá na stavbu nastúpila. Bola v katastrofálnom stave, všetko sa muselo zbúrať, demontovať,“ vysvetlil.
Komplikácie potvrdil riaditeľ ŠKO Vladimír Šalaga, podľa ktorého sa dohodnuté štyri mesiace realizácie pretiahli o takmer rok. „Nikdy viac,“ zhrnul svoje skúsenosti. „Stavbu sme prebrali pred pár týždňami. Zistili sme, že nebola napojená kanalizácia. Je to znovu rozkopané.“

a niečo sa mi aj zdalo že robili aj u nás v meste,a našiel som to:
www.sered.sk/data/prilohy_pdf/sms662012.pdf

zástupca firmy ktorá zatepľuje činžiaky je aj poslancom, je člen dozornej rady mes.byt.pod. tak aké schvaľovanie mestskými poslancami? Pozreli ste sa niekedy na náklady, ktoré sa uvádzajú v zmluvách a porovnali to čo skutočne sa dáva na činžiak? Mesto - mestský bytový podnik a firma je jeden veľký kolos - jedna ruka. Konečne štát pracuje na zákone, ktorý to trochu zamedzí. Dva veľké šanóny nestačia na porovnávanie a dokazovanie. Stačí si pozrieť orsr.

Téme farebnosti činžiakov sme sa v novinách viac krát venovali. V lete 2011 som ich všetky odfotila. Samozrejme odvtedy pribudli ďaľšie. V tom čase vyvolal článok celkom slušnú diskusiu a kliklo na neho okolo 3 500 ľudí.

Ak niekto chce, može si fotografie z tej doby pozrieť.

http://www.seredonline.sk/clanky/zateplene-cinziaky-v-nasom-meste-a-ich-farebna-skala/

Uzemny plan...
Hm,krasny priklad ,,riesenia,, je nase hlavne mesto- kde sa najde neaky volny priestor a najlepsie co najblizsie k centru,tak tam to zastavame...
Vysledok je chaos,hnus a z okolitych statov najskaredsie hlavne mesto...
Co sa tyka tych farieb,niekedy je to naozaj ako by to malovali stetkov.
Dobry priklad je bytovy dom postaveny za Billou.
Ked zasvieti slnko tak je krasne vidno nalepenu izolaciu.

To, ze farby na bytovych domoch schvaluje uz nejaku dobu mestsky architekt nam potvrdil aj repzentatnt jednej firmy, ktora zateplenie prevadza. Podla jeho slov to bolo vraj schvalene a odsuhlasene mestskymi poslancami (mozno ako VZN - neviem presne). Myslim, ze vedel o com hovoril, kedze je poslanec. Otazne je, do akej miery sa nariadenie mesta dodrziava. Niekto moze a niekto musi, ci?

K tejto teme som sa uz vyjadrovala pod viacerimi clankami. Pokial viem, tak aj u nas schvaluje farby "osobka" na meste, a to aj proti voli obyvatelov bytovky, viem o bytovych domoch kde to tak bolo urcite, mozno nie v kazdom. Myslim si, ze vo vsetkom plati zlata stredna cesta. Aj v trendoch zateplovania bytoviek existuje urcity trend, ktory by mala fundovana osoba vnimat a snazit sa ho aplikovat do mesta.
Tak ako existuje uzemny plan, ktory riesi kde je akak vystavba v danej lokalite, tak by mala byt jednotena aj farebnost aspon mierne na bytovkach, aby mesto reprezentovalo urcity styl. Nase mesto reprezentuje zatial akurat tak oranzovo fialovy chaos (cest vynimkam) s trojuholnikovymi a gulickovymi oknami....

Nemožno celkom súhlasiť s verziou, ako sa o tomto probléme hovorí medzi poslancami NR ale ani tak ako to píše "Sereďan". Pravda bude asi niekde uprostred. Poslanecký návrh by asi Slovensko opäť uvrhol do akejsi uniformy, ako sme toho boli svedkami až doteraz. Ale nemalo by sa to robiť ani tak, ako sme toho svedkami teraz, o.i. aj v našom meste. Mne to u nás pripadá tak, ako by bolo treba minúť skladové zásoby fasádnej farby. Mesto svojho architekta má a mať bude, bez ohľadu na to, či mu takúto úlohu niekto prisúdi alebo nie. Ako si plnil svoju úlohu doteraz, to vidíme u nás v Seredi všetci. Dnešný stav v celej SR vidím ako dôsledok toho že sa skôr začne konať ako premýšľať.