Ústava Slovenskej republiky - základný pilier demokracie

Dvadsať rokov práve dnes uplynulo od prijatia  Ústavy  Slovenskej republiky  poslancami  NR SR. Ide o dokument, ktorý je základným právnym nástrojom upravujúcim  mimo iné  napríklad práva a povinnosti nás občanov.

Niečo z Wikipedie:

Preambula

My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:....

Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Prijatá bola 1. septembra 1992 o 22:26 hod. počtom 114 hlasov poslancami Slovenskej národnej rady. Podpísaná bola 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd Slovenskej republiky.

Novelizovaná bola už desaťkrát a to ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z. a 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z., 210/2006 Z.z., 100/2010 Z.z a 356/2011 Z.z.

Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.

    Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
    Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
    Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
    Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
    Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
    Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.

Dalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vo vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.

Text Ústavy Slovenskej republiky je členený na hlavy, oddiely, články, odseky a písmená. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sú ďalej rozdelené do oddielov. Tie sa členia na články (1 až 156), pričom každý článok sa ešte môže (ale nemusí) členiť na odseky a/alebo písmená.

    Preambula
    Prvá hlava
        Prvý oddiel - Základné ustanovenia (čl. 1 až čl. 7a)
        Druhý oddiel - Štátne symboly (čl. 8 a čl. 9)
        Tretí oddiel - Hlavné mesto Slovenskej republiky (čl. 10)
    Druhá hlava - Základné práva a slobody
        Prvý oddiel - Všeobecné ustanovenia (čl. 11 až čl. 13)
        Druhý oddiel - Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 až čl. 25)
        Tretí oddiel - Politické práva (čl. 26 - čl. 32)
        Štvrtý oddiel - Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 a čl. 34)
        Piaty oddiel - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 až čl. 43)
        Šiesty oddiel - Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 a čl. 45)
        Siedmy oddiel - Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50)
        Ôsmy oddiel - Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave (čl. 51 až čl. 53)
    Tretia hlava
        Prvý oddiel - Hospodárstvo Slovenskej republiky (čl. 55 až čl. 59)
        Druhý oddiel - Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (čl. 60 až čl. 63)
    Štvrtá hlava - Územná samospráva (čl. 64 až čl. 71)
    Piata hlava - Zákonodarná moc
        Prvý oddiel - Národná rada Slovenskej republiky (čl. 72 až čl. 92)
        Druhý oddiel - Referendum (čl. 93 až čl. 100)
    Šiesta hlava - Výkonná moc
        Prvý oddiel - Prezident Slovenskej republiky (čl. 101 až čl. 107)
        Druhý oddiel - Vláda Slovenskej republiky (čl. 108 až čl. 123)
    Siedma hlava - Súdna moc
        Prvý oddiel - Ústavný súd Slovenskej republiky (čl. 124 až čl. 140)
        Druhý oddiel - Súdy Slovenskej republiky (čl. 141 až čl. 148)
    Ôsma hlava - Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv
        Prvý oddiel - Prokuratúra Slovenskej republiky (čl. 149 až čl. 151)
        Druhý oddiel - Verejný ochranca práv (čl. 151a)
    Deviata hlava - Prechodné a záverečné ustanovenia (čl. 152 až čl. 156)
 

Zdroj: Wikipedia

- - -

Práve  Ústava štátu je tým dokumentom, ktorý by mal vo vlastnom záujme poznať každý občan našej krajiny. Či tomu tak v skutočnosti je, si môže odpovedať každý z nás sám.