Uhlíková stopa

Každá ľudská činnosť, aj samotná ľudská existencia, je spojená s neustálou spotrebou energie vrátane jej výroby. Vo veľkej časti sveta je dnes rozšírený konzumný spôsob života, ktorý určuje, že spotreba tovarov neustále rastie a tým aj požiadavky na dodávku energií. A tá dnes už dosahuje gigantických rozmerov.

V ostatnom čase sa v modernom svete začal používať celkom nový termín: uhlíková stopa. Som presvedčený, že tento nový termínus technikus sa bude v médiách objavovať stále častejšie a to z dôvodu narastajúceho tlaku na životné prostredie a trvale udržateľný život na Zemi. Veď predsa nie sme poslední, čo dostali túto planétu do užívania.

   Výroba akéhokoľvek tovaru ale aj existencia samotného jedinca je spojená s produkciou tzv. skleníkových plynov. Najčastejšie sú to oxidy uhlíka, dusíka, metán, freóny a iné. A tie nie sú priaznivo naklonené rôznym ekosystémom po celej zemeguli. Žiaľ!   

Čo je uhlíková stopa?                                 

    Termín „uhlíková stopa“ bol zavedený preto, aby bolo možné objektívne posúdiť dopad výroby akéhokoľvek výrobku na životné prostredie (ŽP). Uhlíková stopa sa môže definovať ako celkové množstvo skleníkových plynov (C0₂,NO_x,metán, freóny,...) ktoré  vyprodukujeme pri určitej činnosti, alebo ktoré vznikli počas výroby akéhokoľvek výrobku alebo služieb a to od získavania surovín až po spracovanie odpadu z neho. Vyjadruje sa vo váhových jednotkách ekvivalentu oxidu uhličitého s označením CO₂e. A týka sa prakticky každej ľudskej činnosti, konzumácie potravín, telefonovania, používania priemyselných výrobkov alebo cestovania... Tu je niekoľko príkladov:

-      Jablko: 1 kg zanechá uhlíkovú stopu 0 gr. CO₂e ak je vypestované a skonzumované doma na záhrade, ale až viac ako 1kg CO₂e ak je dovezené z cudziny, v čom je zahrnutá preprava, skladovanie v chlade, chem. Ošetrovanie a iné s tým súvisiace činnosti

-      Sledovanie TV: Priemerný Európan sleduje telku 4 hod denne. Za ten čas zanechá uhlíkovú stopu od 620 – 1200 gr. CO₂e v závislosti od typu televízora. Najhoršie sú na tom plazmové TV prijímače

-      Hamburger: Jeho konzumácia zanechá v priemere 2,5 kg CO₂e. Ak je v ňom obsiahnuté hovädzie mäso, je to ešte o 1kg viac

-      SMS, zaslanie jednej SMS zanechá uhlíkovú stopu len 0,014 gr. CO₂e. Avšak len v SR sa za 1 hod odošle toľko SMS-siek, ktoré zanechajú stopu 3.35 kg CO₂e. Zo štatistík SŠÚ vyplýva, že v r. 2013 bolo len v SR vygenerovaných viac ako 2 mld SMS-iek....

-      Cestovanie autom: Moderný automobil vyprodukuje emisie CO₂ okolo 135 gr/km jazdy. Ku tomu sa však musia pripočítať emisie z jeho výroby, prevádzky a konečnej likvidácie po uplynutí doby  života. Vo všeobecnosti platí, že čím je väčšie auto, tým zanechá väčšiu uhlíkovú stopu. Napr. výroba malého auta zanechá stopu asi 6t CO₂e naproti tomu také SUV-čko až 35t CO₂e. A to činí menšiu polovicu z celkovej zanechanej uhlíkovej stopy

-      Cestovanie lietadlom: veľkokapacitný Boenning 747 na trase Wiedeň – New York a späť spotrebuje až 80.000 l paliva. Pri obsadenosti 400 cestujúcich na palube, pripadne podiel na jedného cestujúceho až 2,4 t. Ak sa však toto množstvo podelí počtom ubehnutej vzdialenosti v km, prídeme ku prekvapivému číslu a síce, že je to menej, ako je produkcia CO₂e / 1km precestovanej osobným autom!

Pri písaní tohto článku som potreboval na krátky čas prerušiť jeho písanie a odbehnúť do mesta. Cestou tam som na ulici prechádzal popri dvoch dámach, ktoré preberali asi niečo dôležité, lebo stáli vedľa naštartovaného auta so zapnutou klimatizáciou. pritom vonku bolo príjemných 25°C. Keď som sa vracal tou istou trasou asi po 15-tich min späť, ešte stále stáli vedľa toho istého naštartovaného auta a vášnivo diskutovali. Tá téma musela byť naozaj dôležitá...

    Nedávno som navštívil tzv. Energoland. Je to moderné informačné centrum, s ktorým by sa mohli hrdiť aj v tých najvyspelejších krajinách sveta. Je postavené v tesnom susedstve JE Mochovce. Každý návštevník, ktorý tam zavíta, sa môže oboznámiť s množstvom zaujímavých informácií. Cez impresionisticky pôsobiaci film od vzniku sveta tzv. „veľkým treskom“  v 3D prevedení ,cez nárast celosvetovej populácie (na konci 19. storočia žila na Zemi približne 1 mld ľudí), až po výrobu energie všeobecne, z rôznych zdrojov. Alebo je možné virtuálne nazrieť do priestorov výrobného bloku JE.  Na info paneloch sa návštevník dozvie aký podiel CO₂e predstavuje výroba 1kWh el. energie pri výrobe z vody, geotermálneho zdroja, vetra, jadra alebo z fosílnych palív a tiež reálnu cenu za výrobu 1 MWh.

Každý návštevník si tam môže vytvoriť fotografiu vlastnej osoby pri virtuálnej návšteve výrobných priestorov JE Mochovce a túto si potom stiahnuť na ich webovej stránke www.fotokutik.seas.sk do 14 dní od jej vzniku. Na záver by som dodal, že návšteva Energolandu má nielen informačný, ale aj náučný charakter. Preto, ak budete mať náhodou cestu okolo, oplatí  sa Energoland navštíviť.