ÚDAJNE TENTO TÝŽDEN BUDE PRIORITOU VLÁDY RIEŠIŤ POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO.

ÚDAJNE TENTO TÝŽDEN BUDE PRIORITOU VLÁDY RIEŠIŤ POĽNOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO.

Tak sa poďme pozrieť, ako to poľnohospodárstvo vlastne funguje v praxi. I či nám politici na toto dajú odpoveď. Dnes, keď som prechádzal vidieckou krajinou v povodí Bodvy, pršalo. A zachytené fotky jasne dokazujú v akom zúboženom stave je poľnohospodárska krajina.

Aby to neostalo len pri obrázkoch, tak Vám ponúkam k tomu aj výklad, ako vnímam úpadok poľnohospodárstva, ako človek, ktorý je len konzumentom produktov poľnohospodárskej krajiny.

Pôda, je základom pre existenciu života a permanentnú potravinovú bezpečnosť. Krajina, ktorá má zdravú pôdu, dokáže dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov aj v tých najťažších časoch. Z tohto pohľadu je Slovensko bohatou krajinou. A povedzme si rovno: „Slovensko na toto bohatstvo doslova kychá a budem trpezlivo sledovať, ako Vláda tot chce zmeniť.

TU JE MOJA FILANTRIPICKÁ ANYLÝZA STAVU POĽNOHOSPODÁRSTVA

Za posledných niekoľko desaťročí Slovensko stráca tu najcennejšiu pôdu. Každým rokom minimálne 500 hektárov aj takými investíciami, ako sa momentálne rozvíja v Nitre pre novú automobilku Jaguár. Jednoducho úrodná pôda musí ustúpiť ďalšej automobilke. Neviem, či občan Slovenska ovláda také základné reality. Vyrobíme viac ako 1 milión áut a na domácom trhu ich predáme asi 3%.

Slovenské poľnohospodárstvo, ako aj celý vidiek trápia aj iné problémy. Tá pôda, na ktorej sa nepostavili automobilky, alebo iné priemyselné parky leží ladom a nezamestnaní ľudia chodia nakupovať do obchodných reťazcov dovážané potraviny.

Najväčšia genocída za bývalého režimu bola spáchaná práve na vidieckej krajine. Rozoranie medzí a udržiavanie tohto stavu aj po páde bývalého režimu necháva poľnohospodársku krajinu málo diverzifikovanú prispieva k ďalším rizikám, ako ubúdanie živín z pôdy, nadmerná erózia pôdy, rast povodní, súch i časté striedanie extrémov počasia.

Slovenské poľnohospodárstvo je slabo pripravené odolávať prebiehajúcej klimatickej zmene, čo je značné riziko pre ekonomiku Slovenska i pre potravinovú bezpečnosť. Slovenské poľnohospodárstvo je málo atraktívne aj pre mladých ľudí. Preto celý vidiek Slovenska upadá a starať sa o poľnohospodársku krajinu v okrajových častiach Slovenského vidieka nemá kto
Dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov.

Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich na vidieku dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú.

Kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31%), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73%) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3% pracovných miest.

Na Slovensko dovážame aj tie potraviny, ktoré sme si v minulosti dopestovali Najviac potravín na Slovensko dovážame z podobných, ako je Slovensko (Nemecko, Čechy, Poľsko). Podobná krajina ako Slovensko, kedysi zaostalé vidiecke hornaté Rakúsko patrí teraz medzi najvyspelejšie ekonomiky Európy. V Rakúsku hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa presahuje 128% priemeru EÚ. Prečo? Lebo má vysoko rozvinutú diverzifikovanú infraštruktúru lesopoľnohospodárskej krajiny s priemernou plochou vidieckych fariem 19,2 hektára. Z týchto fariem má vo svojich podnikateľskej agende diverzifikované činnosti 37,3% fariem.

Slovensko, ktoré sa „chváli“ vysokou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby so 4 násobnou vyššou výmerou poľnohospodárskej farmy (77,5 ha) má iba 5,9% fariem iné činnosti vo svojej podnikateľskej agende, čo je viac ako 6 násobne nižšia úroveň stupňa diverzifikácie činnosti ako má Rakúsko. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku je dokonca až viac ako 36 násobne vyššia ako v Rakúsku. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku dosahuje takmer 700 hektárov. Viac ako štvrtina diverzifikovanej činnosti na slovenských farmách má tzv. voľnočasové aktivity, čo z hľadiska zamestnanosti je úplne nepodstatné.

Z vyššie uvádzanej reality štruktúry poľnohospodárskej krajiny a úrovne diverzifikácie činností na farmách vyplýva, že slovenské poľnohospodárstvo je systémovo zlé nastavené a potrebuje zásadnú reformu. Pretože v tomto stave je Slovenské poľnohospodárstvo príveskom ekonomiky Slovenska a nie pridanou hodnotou. V stave akom je, nedokáže vytvárať pracovné príležitostí, čím sa prírodný potenciál Slovenskej republiky trestuhodne nevyužíva a vidiecke regióny doslova vymierajú.

Na Slovensku vlastní 10,5 milióna ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 miliónov eur približne 1,5 milióna ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich bez možnosti reálneho vplyvu na spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny.

Priemerná dotácia z verejných zdrojov na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agrodotácie v prepočte na jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 tisíc eur. To preto, lebo neprebehla zásadná reforma využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu i krajiny, ale zaostávame v efektívnom nastavení motivačných nástrojov a súťaživosti pre farmárov.

Preto je dotácia štátu, teda z našich daní dvojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež dvakrát viac ako v prípade škandalóznych investičných stimulov ako Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 prac. miesto približne 6000 eur ročne.
Takže na vidieku všetkých zamestnancov financujú štátne dotácie a poľnohospodári majú „zadarmo“ zamestnancov, čo vlastne nebezpečne demotivuje zefektívňovať agrosektor na Slovensku, aby bol pridanou hodnotou ekonomiky Slovenska a nie príveskom.

Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel).
Takže na záver, milá Vláda, platíme vás za to, aby Ste systémovo vyriešili tieto problémy v poľnohospodárstve. Ak to neviete, tak prosím zabudnite na Mexické vlny. Tie už „nežerie“ už ani ten najzaostalejší sedliak....

Pokochajte sa poľnohospodárskou krajinou, z ktorej sa permanentne stráca život práve preto, lebo poľnohospodárstvo ako ho komunisti nastavili úplne stratilo nie len diverzifikované výrobné činnosti na vidieku, ale aj samotnú poľnohospodársku krajinu. Prečo to urobili? Nuž jednoducho preto, lebo chceli mať všetko pod kontrolou, lebo sedliak bol v tom čase najväčším nepriateľom "rozvijajúcej sa socialistickej záhradky"...

Zdroj: FB