U protinožcov
Tento pojem si našinci zväčša akosi automaticky spájajú s Austráliou. Ale vzťahuje sa aj na Nový Zéland. Je to z pohľadu našej krajiny jedna z najvzdialenejších krajín na Zemi. Ďalej je to len na niektoré ostrovy v Tichomorí. Boening 777-200 vzdialenosť z Prahy do Aucklandu cez Seoul (J.Korea) prekoná za 25 hod „on air“, čo je približne 21 200 km. Ak sa niekto z čitateľov vydá na takúto cestu na N.Zealand, odporúčam použiť služby Korean Air. Sú na to hneď dva dôvody. 1. Seoul rozdeľuje túto vzdialenosť na takmer dve rovnaké polovice. 2. služby, ktoré tato letecká spoločnosť poskytuje pasažierom, by sa mohli v „elektronickej“ reči nazvať ako full HD, za ceny, ktoré sú výrazne nižšie, ako ponúka ktorákoľvek letecká spoločnosť z krajín EU. Nebyť tejto skutočnosti, asi by som sa tam nikdy nevybral. NZ je ostrovná krajina s rozlohou asi 5,5x väčšou ako SVK, pričom počtom obyvateľov 4,1 mil. sa radí medzi také krajiny, ako je naša. Podstatnú časť územia tvoria dva ostrovy, Severný a Južný, ktoré oddeľuje od seba Cookov prieliv. Najbližší svetadiel ale tiež aj pevnina je Austrália, ktorú oddeľuje od NZ 2000 km široký pás Tasmanovho mora. Vďaka nádhernej prírode je Nový Zéland úžasným lákadlom pre turistov, ktorí hľadajú neprebádané a divoké územia v krajine, ktorá je na druhej strane civilizovaným a bezpečným územím. Absolvovať tak veľkú vzdialenosť a pozrieť si krajinu len tak “letecky”, ako to robia niektoré CK mi nebolo po vôli a tak som celých 21 dní strávil na Južnom ostrove, ktorý podľa mnohých je ten krajší. Ukázalo sa, že som sa rozhodol správne. Pozdĺž takmer celého západného pobrežia sa tiahnu tzv. Južné Alpy, ktoré sú celoročne pokryté snehom. To garantuje, že si môžete pozrieť v hociktorú ročnú dobu ľadovce. Medzi najznámejšie patrí Glacier Franz Josef a Glacier Fox, len pár km vzdialené od Tasmanovho mora. Oba tieto ľadovce začínajú niekde pod najvyšším vrchom, ktorým je Mount Cook (3754 m n.m.). Celú juhozápadnú časť pobrežia tvoria početné fjordy. Ten najznámejší, Milford Sound fjord siaha do vnútrozemia niečo viac ako 20 km. Okolité vrchy (1600 m n.m.) končia strmými zrázmi vo fjorde so slanou vodou, ktorej hustota soli ubúda so vzdialenosťou od mora. Starajú sa o to početné vodopády z topiacich sa ľadovcov a zrážok, ktoré tu dosahujú v priemere až 6000 mm/rok. Plavba takýmto fjordom trvá okolo 3 hodín a poskytuje turistom z celého sveta príležotosť otestovať si svoje fotoaparáty a kamery. Druhá strana J.Álp je bohatá na rozsiahlé jazerá, lemované vysokými vrchmi, ktoré poskytujú pre návštevníkov rovnako nádherné pohľady. Obyvatelia a najmä vláda tejto krajiny si je vedomá hodnoty, ktorou ich obdarila nevšedne krásna príroda. Preto zaviedli celý rad rôznych opatrení, zameraný na ochranu a udržanie prírody v jej pôvodnom, divokom stave. Pomenovali ho výstižne Biosecurity program. Čiastočne sa s ním možno zoznámiť už pri vyplňovaní krátkeho ale výstižného dotazníka ešte na palube lietadla pred pristátím. Ten sa premieta do veľmi starostlivej kontroly (až 5 brán) cudzincov pri vstupe na NZ. Je takmer isté, že ak uvediete, že Vašu prinášanú turistickú obuv ste mali obutú aspoň raz za posledných 12 mesiacov, tak Vám ju skontrolujú. V prípade, že jej povrch sa nebude pozdávať inmigračnému úradníkovi, tak skončí v pračke. Môže sa to niekomu zdať absurdné, ale je to určite účinné opatrenie. Dovoz akýchkoľvek potravín je zakázaný. Jeho nerešpektovanie začína pri minim. pokute 50 €. Ako sú prísny pri kontrole na vstupe, tak sú dôslední pri poskytovaní všetkých služieb pre turistov aj na miestach, kde by Vás to ani nenapadlo. Upravené chodníky na miestach, kde by mohol byť poškodený biotop, početné visuté lanové mosty nad divokými potokmi alebo aj toaleta so samočistiacim bioprocesom. Možno sa spoľahnúť, že po celej krajine sa stretnete s tzv. “visitor center” , kde Vám poskytnú všetky potrebné info o počasí v danej lokalite, o ubytovaní alebo odporučenia navštíviť také či onaké zaujímavé miesto. O to viac ma šokovala turistická značka v podobe oranžového trojuholníka, pribitá dvomi tesárskymi klincami do živého konára...Nerešpektovať niektoré upozornenia na info tabuliach sa môže nevyplatiť. V tom lepšom prípade aj tým, že sa ukrátite o taký zážitok, ako je pozorovanie (z úkrytu) tučniakov modrookých. Tí majú “vyhradený” svoj presný čas pri ich každodennej púti do mora resp. pri návrate na hniezdiská v priľahlých piesčitých dunách. Zato varovanie pred, na pohľad nemotornými uškatcami váľajúcimi sa na pláži, sa oplatí dodržiavať. Ak sa v jeho blízkosti nachádza niekoľko samíc z jeho háremu a chcete sa ku nim priblížiť, vôbec nemá pochopenie pre Vaše sklony fotografovať exotické zvieratá z blízka. Jeho zdanlivá ťarbavosť sa veľmi rýchlo premení na nepríjemne rýchleho útočníka...O tom, že na prírodné krásy tak bohatú krajinu nepľundrujú rôzne priemyselné parky, či v minulosti u nás postavené industrializačné fabriky, svedčí množstvo pernatej zvery, ktorá spolunažíva na rozsiahlych a všade prítomných pastviskách pre dobytok či ovce. Podľa bedekra Lonelly Planet, na NZ žije až 14 mil. oviec!!! Nachádzajú sa spolu s rožným dobytkom skutočne všade. A vôbec to nepôsobí rušivo. NZ je krajina, kde turizmus funguje po celý rok. V lete treking,rafting na divokých riečkach alebo surfovanie na tyrkisovozelených vlnách Tasmanovho mora, alebo Južného Pacifiku, ktorý obmýva celé východné pobrežie. V zime si možno vybrať z veľkého množstva skicentier a celoročne alpinizmus po celoročne bielych hrebeňoch tzv. Južných Álp. Hoci moja cesta na NZ viedla vyslovene za poznaním prírodných krás, vyhnúť sa kontaktu s mestom sa nedá. Aspom pri príchode resp. odchode z krajiny nie. Najväčším mestom Južného Ostrova je Christchurch (310 tis.) V prvý deň po príchode som si prezrel toto zelené a upratané mesto s viacerými univerzitami. Pri návrate z centra ma upútal hlasitý ruch pred jedným z excluzívnych hotelov. Bola tam početná skupina asi 100 čínskych občanov (zväčša teenagerov). Vrukách mali čínske a NZ zástavky a vykrikovali nejaké heslá, ktoré im “predmodlievala” žena s tlampačom. A naokolo niekoľko aj nám z Bratislavy už známych goríl v čiernych oblekoch. Ako som sa od polície dozvedel, očakával sa príchod nejakej vysokej štátnej delegácie z Číny. Na okraji červeného špaliera stálo asi 10-12 aktivistov s transparentmi, ktoré upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Číne. Podobne ako v lete t.r. v BA. Aj tam bol pokus goríl upratať modré transparenty aktivistov. Lenže na šťastie pre nich (na rozdiel od SVK), tam majú políciu na udržiavanie verejného poriadku a slobody prejavu. A tá urobila rázny poriadok s “pánmi” v čiernych oblekoch. Vtedy mi akosi nevdojak zišiel na um náš p. minister Kaliňák... Niekoľko tech. dát o ceste: - cesta z Prahy až do Aucklandu a následne vnútroštátnou linkou do Christchurch trvala 30,5 hod z toho "on air" 26,5 hod - po cestách Juž. Ostrova som najazdil 3850 km - po cestách NZ sa jazdí vľavo a GPS-ka tam funguje prekvapujúco dobre (aj na zdanlivo bezvýznamných cestách) - pri tak značnom počte najazdených km a pohybe v turisticky exponovanom prostredí som nemusel zaplatiť za parkovanie ani jeden cent - všetky dni, okrem jedného nedelného popoludnia (kedy pršalo) boli prevažne slnečné, čo môj bedeker spravili aspom v tomto smere “úplne nedôveryhodným” - teploty v novembri (obdoba nášho mája) sa pohybovali medzi 8-10°C (ráno) až po 20 °C cez deň - vstup do žiadneho NP ktorý som navštívil, nebol spoplatnený Pre toho, kto sa rozhodne navštíviť túto krajinu mám odporúčanie: významne ušetríte, ak sa vydáte na cestu individuálne, bez CK. Každému, kto sa tak rozhodne, rád poskytnem cenné skúsenosti. Týmito spomienkami na nedávnu cestu som chcel trochu odľahčiť mysle čitateľov Seredonline od niekedy zbytočného napätia, ktoré si tu čas od času vytvárame. Na záver by som chcel zaželať všetkým čitateľom a tiež dopisovateľom pokojné a požehnané Vianoce a mnoho zdravia a osobných úspechov v nastávajúcom r. 2010.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.