Trpký život Američana

V Dvorníkoch, v terajšom okrese Hlohovec, sa narodil  12.2.1891 Cyprián Švec. Pochádzal z ôsmich súrodencov veľmi chudobnej rodiny. S biedou sa stretával každý deň a na každom kroku. Keď sa stal z neho mládenec, vzbúril sa proti chudobe a odišiel v roku 1912 za prácou do Ameriky. Drel tam deväť rokov a len čo si našetril nejaké peniaze, vrátil sa domov začať nový život.

Dobrý hospodár

Všetky našetrené peniaze z Ameriky vložil do pôdy. Kúpil si ju v neďalekej obci Zemianske Sady a začal hospodáriť ako samostatný roľník. Tu si kúpil i starší dedinský dom. Práca mu išla od ruky, bol dobrý hospodár a už v roku 1924 roľníčil na 12 hektároch, ku ktorým pribudlo v roku 1952 ešte 5 hektárov.

V Zemianskych Sadoch sa aj oženil. Za manželku si zobral Valériu, ktorá sa k nemu prisťahovala i so svojou matkou. Písal sa rok 1923. O rok pribudlo v rodine dieťa Michal, o päť sa narodila Hedviga a napokon prišiel na svet v roku 1942 syn František. Čas plynul. Smútok zalial rodinu až v roku 1951, keď náhle zomrel najstarší syn Michal. Dcéra Hedviga začala pracovať ako administratívna pracovníčka v bratislavskej Dimitrovke a domov mohla chodiť len na víkendy. Najmladší syn František chodil ešte do základnej školy. Otec Cyprián robil od svitu do mrku ako otrok. Mal však z práce i zo svojej rodiny radosť. Pomáhala mu na poliach len manželka, prípadne ďalší roľníci, ktorí si vzájomne vypomáhali.

Násilná socializácia

Prišiel čas zakladania JRD a ako sa čitateľ dozvedel už z prípadu kulaka zo Šalgočky, aj sem prichádzali robiť nábor do JRD úradníci, učitelia, notári, sudcovia, kde-kto. Od rána do večera a často aj počas celej noci zbierali náborčíci ľudí do miestnych kancelárií MNV a tu ich presvedčovali, vlastne zastrašovali a psychicky týrali.

Tzv. kulaci boli naoko v tomto zápase združstevňovania a perspektívnej veľkovýroby, bokom. Nikto ich do družstva nechcel. Ani Cypriána.

V polovici augusta 1953 sa Cyprián Švec ocitol pred Ľudovým súdom v Trnave. Ako zúčastnené strany boli s ním aj jeho manželka Valéria a jej matka Magdaléna. Súd rozhodol, že Cyprián sa dopustil trestného činu sabotáže a poslal ho do basy na 3,5 roka. Stanovil mu aj peňažný trest, stratu čestných práv občianskych, zákaz pobytu v okrese a čo je neprehliadnuteľné – celý majetok prepadol v prospech štátu. Poľnohospodárske nehnuteľnosti, živý i mŕtvy inventár patriaci Valérii a jej matke, tiež prepadli v prospech štátu.

Všetci sa odvolali na Krajský súd v Bratislave. Ten zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že Cypriánovi vymeral trest odňatia slobody v trvaní „len“ 1,5 roka. Ostatné, až na maličkosti, ostalo nezmenené.

Prečo ten súd? Možno ho vzhľadom na čas, režim a okolnosti nazvať ako plánované podujatie štátom (už je to raz v knižke spomínané). Cyprián nesplnil dodávky pre štát, lebo boli predpísané štátom tak, že sa splniť nedali. Toto urobil režim vtedy každému kulakovi a to jednoducho preto, aby ho zlikvidoval. Trest dostala i jeho manželka a svokra, keďže žili spolu v jednej domácnosti a časť majetku patrila aj im. Podľa názoru súdu, nič neurobili preto, aby sa Cyprián pri hospodárení v osudných rokoch viac činil.

Vraj malý trest

A prečo dostal Cyprián „len“ 1,5 roka? Súd uvádza:

„Obvinený mal však dodávkovú povinnosť sťaženú svojim vysokým vekom. V domácnosti okrem svojej manželky nemal pracovnú silu, ktorá by mu pomáhala. Mal starosť ďalej o starú matku v 70 ročnom veku a nezaopatreného 13-ročného syna. Manželka sa zaoberala prácou v domácnosti . Čiastočné zapríčinenie neplnenia dodávok bolo sťažené obvinenému aj uhynutím ošípaných a hydiny, čo malo zároveň vplyv na udržanie riadneho chovu hospodárstva a udržanie životnej úrovne celej rodiny...“

Aké by to bolo, keby rozsudok súdu nemal aj politický aspekt:

„Trestného činu ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu sa Cyprián Švec dopustil zo ziskuchtivosti a nepriateľstva k ľudovodemokratickému zriadeniu, keď nemohol naďalej ľubovoľne hospodáriť a svojvoľne nakladať s hospodárskymi výrobkami tak, aby tieto mohol ďalej za čierne ceny odpredávať a na verejné zásobovanie nič nedodať...“

Záver rozsudku Krajského súdu v Bratislave 4 TO 512/53 zo dňa 25.11.1953:

„Odvolací súd má za to, že vymeraný trest postačí obvinenému k jeho zavineniu a po odpykaní tohto načerpá také vzťahy k socialistickému zriadeniu a zvyšovaniu produktivity práce ako sa o to usilujú pracujúci v priemyselných závodoch a uvedomelí členovia JRD vo zvyšovaní rastlinných a živočíšnych produktoch.“

Ďalší súd

O päť dní po vyhlásení tohto rozsudku sa konal ďalší, Ľudový súd v Trnave. Súdil Valériu Švecovú, manželku Cypriána Šveca a jej priateľku Bernardínu Kollárovú za to, že boli na družstevnom poli a ukradli klásky obilia, ktoré niesli domov na chrbtoch, pričom ich prichytil družstevný strážnik. Hodnota kláskov bola vtedy 200 korún.

Pani Bernardína dostala za to trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 mesiacov a Valéria 2 mesiacov. Podľa zákona nebol v tomto prípade vtedy podmienečný odklad trestu možný.

Ženy si medzi sebou povedali, že doma majú hydinu a keď im štát zobral všetok majetok, nemajú ju z čoho kŕmiť. Išli si zberať klásky na svoje – už štátom zhabané – role. Strážnik ich údajne chytil už na družstevných poliach. A bolo zle.

Súd konštatoval, že „ide o čin obzvlášť nebezpečný pre spoločnosť, lebo je to surové rozkrádanie družstevnej úrody... ktoré nadobudlo v tohtoročnej družstevnej žatve dosť veľkého miestneho rozsahu. Obvinené, ako manželky odsúdených kulakov možno zrejme zaradiť len medzi triednych nepriateľov. Obvinená Švecová pracovala v družstve pri poľných prácach, obvinená Kollárová nie. Obvinená Kollárová je už staršia, slabá osoba, má dve nezaopatrené deti, sama pochádza z chudobnej rodiny. Obvinená Švecová má jedno nezaopatrené dieťa. Škoda bola družstvu uhradená tým spôsobom, že bolo vrátené obilie, ktoré sa našlo u obvinených.“

Vydarené štúdium

Mladosť prežíval František ako všetky ostatné deti a mládenci v dedine. Keď však dorastal a túžil sa stať lekárom, až vtedy vlastne pocítil akých mal rodičov. Predstavitelia štátu tvrdili, že Františkovi rodičia boli nepriateľmi štátu, ale synovi dobrých rodičov zo srdca nevytrhol nikto. Čo z toho, že bol na nich pyšný ako ho vychovali, keď kvôli ním štát nepovažoval za normálneho človeka ani jeho. Bol syn nepriateľov socializmu a brzdil vývoj šťastnej budúcnosti spejúcej ku komunizmu. Základná organizácia KSS ho na štúdium neodporučila. Zaprel sa ako kedysi otec. V nasledujúcich rokoch sa situácia v spoločnosti menila a Františkovi sa podarilo úspešné skončiť vysokoškolské štúdium. Stal sa lekárom. Ordinoval v Zemianskych Sadoch a v Seredi. Žiaľ, zomrel ešte v aktívnej činnosti lekára v roku 2008 po krátkej, ale ťažkej chorobe v nemocnici v Nitre. Pochovali ho v rodinnej hrobke v Zemianskych Sadoch.