Trnavská poetika a Trnavská univerzita 2018 (Po vyučujúcich prišli na rad študenti)
Na Trnavskú univerzitu chodím rada, aj keď som na nej nikdy neštudovala. Moja mama dlhé roky pracovala v Univerzitnej knižnici Trnavskej univerzity a ja som ju tam rada navštevovala. Medzi toľkými knihami a časopismi som sa cítila ako v raji a nesmierne mi pomohli pri mojom vysokoškolskom štúdiu, hoci som študovala v Piešťanoch. Mám dávno po promóciách a moja mama je už zopár rokov na dôchodku, no na Trnavskú univerzitu sa rady vraciame. Okrem iného sa na nej uskutočňujú zaujímavé kultúrne akcie.
Minulý rok, v stredu 25. októbra 2017 tu v rámci podujatia Trnavská poetika a Trnavská univerzita (1635 – 1992 – 2017) predstavili svoju poetickú tvorbu bývalí i súčasní pedagógovia Trnavskej univerzity – prof. Miroslav Danaj, Juraj Žembera, prof. Bohumil Chmelík, Gabriela Magálová a Martin Tvrdý.
Takmer presne po roku, v stredu 24. októbra 2018 prišiel rad na ďalšie podobné literárne stretnutie s názvom Trnavská poetika a Trnavská univerzita 2018. Tentoraz sa na ňom so svojou básnickou tvorbou predstavili mladí autori, ktorí študujú alebo študovali na Trnavskej univerzite. Podujatie zorganizovali Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity a Klub priateľov Trnavy. V úlohe moderátorov sa, ako aj pred rokom, predstavili Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma. Hudobnými hosťami boli dvaja z členov kapely Family Friend: Martin Molnár – akustická gitara, perkusie, spev, sprievodné vokály a Lenka Molnárová – spev a sprievodné vokály.
V ten deň som teda spolu so svojou mamou zavítala do Átria Trnavskej univerzity. Miesta pre divákov sa rýchlo zaplnili nielen študentmi, ale aj ďalšími milovníkmi poézie. Prišli aj niektoré mamine bývalé kolegyne. A tak sme sa mali až do začiatku podujatia s kým zhovárať.
O 17.00 hod. sa Trnavská poetika začala pesničkou Picture od kapely Family Friend, ktorá navodila príjemnú pohodovú atmosféru. Spev Lenky Molnárovej bol naozaj poetický.
Ako prvá sa slova ujala Zuzana Martinkovičová, riaditeľka Univerzitnej knižnice Trnavskej univerzity. Spomenula slová Mgr. Magdalény Gocníkovej, riaditeľky knižného vydavateľstva Perfekt, a. s., ktorá sa vyjadrila, že žijeme rýchlu obrázkovú dobu. Poézia je odsúvaná do zadných poličiek kníhkupectiev, čo je škoda, pretože čítanie poézie stimuluje dôležité kognitívne funkcie, napríklad kreativitu, invenčnosť a výrečnosť. Zuzana Martinkovičová pripomenula vydarenú minuloročnú Trnavskú poetiku na Trnavskej univerzite a predstavila študentov, ktorí tento rok prebrali štafetu po pedagógoch: boli to Nina Ševčíková, Dominik Štrbo a Ľubomír Šottník.
Podľa Pavla Tomašoviča je aj Trnavská poetika a Trnavská univerzita 2018 dôkazom toho, že každý z nás si nosí v sebe niečo z poézie. Mnohí navyše majú túžbu zdieľať to s ostatnými. Našťastie sú mladí ľudia stále citliví na tichý šum bytia. Sú totiž plní energie a intenzívne žijú. A práve slovo a poézia sú schopné zaznamenať chvenie života. Žiaľ, Gabriela Dávidová, ktorá tiež mala vystúpiť na tomto podujatí so svojimi básňami, napokon nemohla prísť pre chorobu.
Štefan Kuzma nadviazal na slová Pavla Tomašoviča a prezradil, že Gabriela Dávidová sa vo svojej poézii venuje vážnym témam. O tom svedčia aj názvy jej básní: Večná Duša, Šťastie či Matka Zem. Ich autorka okrem iného vzdelávania absolvovala aj kurz Základy prvej psychologickej pomoci. Takouto prvou pomocou môže byť aj poézia a okrem toho je našťastie aj prenosná. Hoci sa Gabriela Dávidová okrem vlastnej literárnej tvorby venuje aj prednesu poézie a dosiahla v ňom úspechy, na podujatí Trnavská poetika a Trnavská univerzita 2018 pre jej neprítomnosť zazneli jej diela v podaní Pavla Tomašoviča. Prečítal báseň Večná duša a niekoľko veršov z básne Šťastie.
Ako prvého moderátori predstavili Ľubomíra Šottníka. Pavol Tomašovič o ňom prezradil, že píše hlavne blogy. Keďže internet je ako more informácií, položil mladému autorovi otázku, ako sa v internete nestratiť. Ľubomír Šottník odpovedal, že internet môže byť začínajúcim autorom, naopak, nápomocný. Mnohí z nich sa v ňom nielenže nestratia, ale nájdu tam svoje publikum. Je to teda dobré miesto pre prezentáciu vlastnej tvorby. Ľubomír Šottník má osobnú skúsenosť, že čoraz viac mladých ľudí sa začína zaujímať o literatúru a o jej písanie. Mnohí z nich začnú možno práve blogmi.
Štefan Kuzma skonštatoval, že literárny talent je asi genetická danosť. Dôležité je, či pri písaní človek zotrvá. Existujú vzplanutia rôznych druhov, ale dôležitá je budúcnosť. Žiaľ, niektorí autori sa za svoju tvorbu skôr hanbia. Trnavčan Ľubomír Šottník sa ako jediný z trojice autorov, ktorí v ten deň prezentovali svoje diela v Átriu Trnavskej univerzity, priznal, že píše aj prózu. A keďže má rád rozprávanie príbehov, zlákalo ho štúdium sociológie. Štefan Kuzma bol zvedavý, či je písanie pevnou súčasťou života Ľubomíra Šottníka a či je mu bližšia poézia alebo próza. Mladý autor odpovedal, že literárna tvorba je jednoznačne pevnou súčasťou jeho života. Spočiatku sa venoval písaniu krátkych príbehov. Keď študoval na bakalárskom stupni vysokej školy, písal málo, väčšinou len blogy. Až tento rok začal písať aj poéziu. Podľa jeho názoru sa dá poézia písať len pod vplyvom emócie. Pri neskoršom upravovaní básne je však, naopak, dôležitý racionálny pohľad. Štefan Kuzma charakterizoval literárnu tvorbu ako hranie sa so slovami i s myšlienkami.
Pavol Tomašovič podotkol, že najinšpiratívnejšou z emócií je väčšinou láska, ktorá prinúti zaľúbeného naformulovať to, čo cíti. Bohužiaľ, muži sa za svoje emócie často hanbia. Ľubomír Šottník prečítal tri svoje básne: Sedem gramov dokonalosti (bola o láske i o káve a našlo sa v nej miesto i pre Boha), Príťažlivosť spomienok (kupé vo vlaku symbolizovalo koniec lásky) a Nemesis (napríklad o tom, že k životu patria i prehry).
Po porcii poézie prišla i porcia hudby: Family Friend zahrali a zaspievali svoju skladbu June, ktorej súčasťou je i pôsobivý recitatív speváčky. Po skončení pesničky Lenka Molnárová poznamenala, že zaľúbený text sa dobre hodil k básňam, ktoré predtým odzneli.
Štefan Kuzma privítal mladú poetku Ninu Ševčíkovú, ktorá pochádza z Turčianskych Kľačian pri Martine, ale prechodne žije vo Zvončíne. Na Trnavskej univerzite študuje dejiny a teóriu výtvarného umenia a architektúry. Má rada grafiku a ilustrácie. Štefan Kuzma jej položil otázku, či má v živote jasno. Nina Ševčíková s úsmevom odpovedala, že ju baví všetko a že by chcela skúsiť naozaj všetko. Nevie vraj, čo by chcela v živote robiť, ale určite sa chce venovať umeniu.
Pavol Tomašovič prikývol, že na to, čo žijeme, sa nie vždy dajú nájsť slová. Na mladú autorku sa obrátil s otázkou, čo ju inšpirovalo spraviť krok k tomu, že začala písať a deliť sa o básne s ostatnými. Nina Ševčíková odvetila, že bola asi veľmi šťastná a že chcela spraviť niečo odvážne. Na podujatí Trnavská poetika a Trnavská univerzita 2018 čítala svoje básne pred publikom po prvýkrát. Boli to básne S každým novým dychom, Objavená ukrytá a Cieľ. Pavol Tomašovič zdôraznil, že sme všetci radi, že sa autorka delí o radosť a o šťastie, pretože v dnešnej dobe sa často delíme skôr o frustráciu. Šťastie nám treba, len nemá byť naivné.
Prišiel rad na posledného mladého autora toho večera, ktorým bol Dominik Štrbo z Horných Orešian. Pavol Tomašovič upozornil na názvy jeho básní ako Smog, Láska z 3D tlačiarne či Semafor, ktoré naznačujú, že autor v nich reflektuje súčasnú pretechnizovanú a hektickú dobu. Dominika Štrba sa opýtal, či k nemu inšpirácia prichádza viac v tichu alebo kdekoľvek, kde získa reflexiu. Odpoveďou bolo, že mladý básnik napísal väčšinu svojich básní v autobuse a ich častými témami sú rýchlosť sveta, rozpad kultúr, medziľudské vzťahy. Pavol Tomašovič k rýchlosti sveta poznamenal, ako sa stále skracujú vzdialenosti. Podľa neho je najdôležitejšie neskrátiť vzdialenosť z bodu A do bodu B tak, aby sme stratili medzipriestor.
Štefan Kuzma zacitoval z básne Dominika Štrba Na zelenej stojím: „Na červenej utekajú blázni.“ Potom to okomentoval, že podľa toho je na Slovensku veľa bláznov. Dominik Štrbo podľa vlastných slov píše básne o stave sveta. Konkrétne s básňou Na zelenej stojím sa minulý rok zúčastnil literárnej súťaže. Báseň je o tom, ako niekedy stojíme, hoci máme šancu – zelenú. Na Trnavskej poetike a Trnavskej univerzite 2018 prečítal básne zo svojej najnovšej tvorby: Kohútie zápasy, Dokorán a Tipos-Bingo.
Nasledovala pesnička kapely Family Friend Zrátaná, ktorú možno nazvať aj zhudobnenou poéziou.
Pavol Tomašovič zareagoval na vetu z refrénu tejto pesničky: „Nikdy sa ti nepodarí spojiť naše svety.“ Je toho názoru, že keď sa siahne do stôp duše, môžeme spojiť niečo z našich svetov. Požiadal Štefana Kuzmu, aby aj on prečítal jednu svoju báseň. Vypočuli sme si teda báseň podľa autorových slov napísanú len pred dvoma dňami. Jej názov je Posledný obraz a končí sa slovami: „Ale kedy, ak nie teraz?“
Ako povedal Pavol Tomašovič, mladí ľudia často majú pocit, že svet nie je ideálny. Ale dôležité je nestratiť dušu. Poézia môže pomôcť svet trochu vylepšiť. Na záver moderátor všetkým poďakoval a odovzdal slovo Zuzane Martinkovičovej.
Riaditeľka Univerzitnej knižnice Trnavskej univerzity sa najprv ospravedlnila za univerzitnú techniku, ktorá neposlúchala hlavne Štefana Kuzmu (počas podujatia mu často rapľoval mikrofón). Zuzana Martinkovičová zhrnula obsah Trnavskej poetiky a Trnavskej univerzity 2018 tak, že naše stretnutie nás presvedčilo o tom, že tvorba je o emóciách a o prežívaní. Tiež poďakovala účinkujúcim i publiku a všetkých pozvala na malé občerstvenie a na pohárik vína. Ešte predtým však zaznela pesnička A Message z bočného projektu Martina Molnára s názvom Ghostly Silent. V pesničke mal Martin okrem hry na gitare na starosti i sólový spev, okorenený rapom. Jeho sestra Lenka Molnárová spievala sprievodné vokály.
Básne i pesničky boli na poetickom večere odmenené veľkým potleskom a všetkých účinkujúcich to iste povzbudilo do ďalšej umeleckej činnosti.
Napokon sme sa na vlnách hudby a spevu preniesli do neformálnej časti podujatia, počas ktorej sme všetci debatovali (nielen) o poetickej tvorbe. Mama sa napríklad dozvedela, čo je nové v knižnici. Skutočne netreba veľa na to, aby sa človek cítil šťastný.
Pár hodín po tomto podujatí ma kamarátka upozornila na zborník ocenených prác zo súťaže Literárny salón Trnava 2017, v ktorom sa nachádza báseň Dominika Štrba Na zelenej stojím. Získal s ňou 2. miesto za poéziu v kategórii 21-40 rokov.
Večer v Átriu Trnavskej univerzity mi pripomenul moje básnické začiatky. A hoci už dávno nie som študentka a vyučujúcou sa zrejme nikdy nestanem, už zase smolím akési voľné i mierne viazané verše. Ale kedy, ak nie teraz?
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.