Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 18. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Trnavská poetika a Trnavská univerzita (1635 – 1992 – 2017) (Mliečne zuby duše a Hlboká plytčina)

24

 V stredu 25. októbra 2017 som sa spolu so svojou mamou zúčastnila slávnostného vyhodnotenia súťaže Literárny salón Trnava 2017 v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. No keď sa skončilo, domov sme sa ešte neponáhľali. Naše kroky viedli na Trnavskú univerzitu, kde moja mama dlhší čas pracovala ako knihovníčka v Univerzitnej knižnici. Boli sme pozvané na ďalšie podujatie z cyklu Trnavská poetika 2017, ktoré tentoraz malo názov Trnavská poetika a Trnavská univerzita (1635 – 1992 – 2017). Svoju poetickú tvorbu na ňom prezentovali bývalí i súčasní pedagógovia Trnavskej univerzity – prof. Miroslav Danaj, Juraj Žembera, prof. Bohumil Chmelík, Gabriela Magálová a Martin Tvrdý. Moderátormi večera boli Pavol Tomašovič a Štefan Kuzma. O hudobné vstupy sa postarala hudobná formácia Hlboká plytčina. Podujatie zorganizovali: Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity, Mesto Trnava, Slovenské centrum PEN, Klub priateľov Trnavy a Odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Trnave.

Tento zaujímavý literárno-hudobný večer sa uskutočnil v jedálni Trnavskej univerzity na Hornopotočnej ulici 23. Začal sa o 17:05 hod.  Ako prvá zaznela v podaní Hlbokej plytčiny zhudobnená báseň Pavla Ušáka Olivu: Tvár. Hlboká plytčina hrala ako duo: Ján Střelec – spev, klavír a Július Selnekovič – elektrická gitara.

Následne Zuzana Martinkovičová, riaditeľka Univerzitnej knižnice Trnavskej univerzity, prečítala úryvok z historického eposu Zrod Trnavy (Tyrnavia nascens). V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni Trnavskej univerzity, oslavuje vznik Trnavy a jeho autorom je jezuita Štefan Čiba. Zuzana Martinkovičová báseň venovala 25. výročiu obnovenia Trnavskej univerzity.

Ako povedal Pavol Tomašovič, všade tam, kde sa duša a myslenie neuzavrie do definícií a do ekonomických ukazovateľov, je cítiť duch univerzít. Dnešná Trnavská poetika sa nesie v znamení čísla 5 – 5 autorov, začiatok o 17:05 hod., 5-krát 5-ročné jubileum a tiež 5 živlov. Štefan Kuzma skonštatoval, že slová „začiatok“ a „koniec“ sú naozaj príznačné pre Trnavskú univerzitu. Táto vzdelávacia inštitúcia vznikla v roku 1635. V roku 1777 v Trnave skončila, bola presídlená do Budína. Z „kómy“ sa prebrala po 215 rokoch, v roku 1992. Slovenská národná rada ju obnovila k 25. 3. 1992 zákonom č. 191/1992 a znovu otvorila k 1. 7. 1992.  

Hostí Trnavskej poetiky spájalo ako miesto pôsobenia, tak aj literárny talent v oblasti poézie, ale i prózy či drámy. Štefan Kuzma sa obrátil na prof. Bohumila Chmelíka s otázkou, ako by zhodnotil atmosféru zmŕtvychvstania Trnavskej univerzity. Prof. Bohumil Chmelík odpovedal, že predstava o vzniku univerzity v Trnave bola už na pôde VPN. Túto predstavu menili nadšenci na realitu s veľkým entuziazmom a v roku 1992 sa to podarilo. Aj prof. Miroslav Danaj, ktorého Štefan Kuzma požiadal o aforisticky zhutnené spomienky, zdôraznil, že prof. Bohumil Chmelík bol jedným z obnoviteľov Trnavskej univerzity. Následne si prof. Miroslav Danaj zaspomínal, že v Trnave na chirurgii pracoval od roku 1969. V roku 1994 vznikla na pôde Chirurgického oddelenia NsP Trnava chirurgická klinika a stala sa výukovou bázou chirurgie v odboroch ošetrovateľstvo a verejné zdravotníctvo Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, a tak začal aj vyučovať na tejto fakulte. V roku 1998 získala NsP Trnava štatút Fakultnej nemocnice. Spomenul aj viacerých profesorov – osobnosti, ktorí pomáhali budovať pedagogickú i praktickú klinickú činnosť, ako napríklad prof. Ján Černý či prof. Milan Schnorrer.

Štefan Kuzma skonštatoval: prof. Miroslav Danaj a prof. Bohumil Chmelík neštudovali na Trnavskej univerzite, Gabriela Magálová študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Trnavskej univerzite študovali iba Martin Tvrdý a Juraj Žembera. Martin Tvrdý porozprával, ako raz na strednú školu, kde študoval, na Obchodnú akadémiu v Hlohovci prišiel docent Juraj Hladký, ktorý je v súčasnosti vedúcim Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Chcel od žiakov rozbor básne, čo Martinovi nebolo veľmi pochuti. Slovenčinárka však o ňom prezradila, že píše básne, docenta to zaujalo a Martin napokon zakotvil pri štúdiu slovenského jazyka a literatúry na Trnavskej univerzite. Juraj Žembera študoval síce aj v Bratislave, ale v rokoch 1998-2001 bol doktorandom na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Neskôr tu pôsobil i ako odborný asistent, učil etruskológiu.

Po tejto záplave informácií prečítal Pavol Tomašovič Báseň o piatich živloch. Potom oznámil, že prof. Bohumil Chmelík prečíta skrátenú verziu svojej najnovšej básnickej skladby Démon kýs´, ktorá je inšpirovaná dielom Ivana Kraska. Autor ju venoval pamiatke básnika Jána Motulka. Báseň bola hlavne o problémoch súčasnej postmodernej spoločnosti, kritizovala napríklad konzum a globalizáciu a prikláňala sa ku kresťanstvu a k tradičným hodnotám. Štefan Kuzma poznamenal, že Kraskov Démon kýs´ zanechal  v prof. Bohumilovi Chmelíkovi zvláštnu tvorivú stopu.

Následne sa opýtal Juraja Žemberu: „Juraj, stopuješ nejakým spôsobom démonov?“ Ešte pred odpoveďou však o tomto básnikovi prezradil, že debutoval v roku 2005 zbierkou poézie Právo každej noci, v roku 2013 mu vo vydavateľstve Perfekt vyšla básnická zbierka V rukavičkách z vlastnej kože a jeho najnovšia zbierka poézie sa volá Rana po štepárskom noži. Rímske a rýnske a vyšla tiež vo vydavateľstve Perfekt v roku 2016. Odpoveď na otázku moderátora bola jednoznačná: „Démoni sú v skrytých zákutiach všetkých ľudí, ktorí nemajú hrošiu kožu.“ Juraj Žembera prečítal i doteraz nepublikované verše zo svojej budúcej knižky, ktoré neprešli cenzúrou. Poznamenal, že zaujímavý boj sa odohráva aj medzi autorovou autocenzúrou a jeho démonmi. Z veršov sme sa okrem iného dozvedeli, že by chcel byť saxofonistom v Pink Floyd. Štefan Kuzma jeho pekné metafory okomentoval slovami: „Myslím si, že zopár démonov by sa našlo.“ Zazneli i prvý a posledný verš z knihy Rana po štepárskom noži. Obidva boli o podstatných veciach človeka. Prvý bol o smrti, v poslednom sa autor priznával, že jeho duša má ešte stále mliečne zuby. Podľa Štefana Kuzmu to znamená, že duša je stále mladá, dokáže nás nielen vyviesť z mnohých vecí, ale nás aj uspokojiť. Jurajovi Žemberovi zaželal mliečne zuby duše na celý život.

Pavol Tomašovič ohlásil zhudobnené básne Gabriely Magálovej a Martina Tvrdého: „Vstúpili sme na územie duše a znova vstúpime na Hlbokú plytčinu.“ Po chvíli hudby sa Pavol Tomašovič opýtal Gabriely Magálovej, ako je dotknutá poéziou. Autorka, ktorá vyučuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, odpovedala, že úplne iným spôsobom ako predchádzajúci účinkujúci. Jej verše sú nielen na zamyslenie, ale aj na usmiatie. Aj svojich študentov učí, že v poézii sa dá aj blázniť. Stále viac skĺzava do irónie, do detstva. Pavol Tomašovič ju potom vyzval, aby sa nás dotkla svojou poéziou. O básni Mamy starnú prezradila, že ju napísala, keď ešte bola mamou malých detí, takže v jej veršoch je prítomný úsmev i únava. V pamäti mi z nej ostala veta: „Kolo, kolo mlynské robí sa mi pred očami...“ Ďalšia báseň hovorila jasne: Nie som báseň na počkanie.

Nasledovala pieseň s textom Martina Tvrdého. Na autora sa obrátil Štefan Kuzma s poznámkou, že sa dočítal o jeho chodení do Trnavského literárneho klubu. Martin Tvrdý upresnil: chodil tam i Juraj Žembera, a tiež Andrej Šeliga, Roman Beňo, Martin Štreba a iní. Bývali to veľmi príjemné stredajšie stretnutia. Moderátor skonštatoval, že tieto stretnutia iste poznamenali aj tvorbu Martina Tvrdého. Ešte sa ho opýtal, či stále nemá veľké literárne ambície, ale len radosť z tvorby.  Básnik odpovedal, že literatúra je jedna z vecí, do ktorých sa nemusí nútiť. Poézia mu veľa času nezaberie, lebo vždy príde len na chvíľu. Potom pohľadal mobil, pretože v ňom mal zapísanú svoju báseň Rozhovor s inou ženou. Pavol Tomašovič zavtipkoval, či sa ostatné ženy neurazia. Martin Tvrdý má, podľa vlastných slov, skôr iný problém: chce si zadovážiť mobil s väčšou uhlopriečkou, aby mohol písať dlhšie básne. Rozhovor s inou ženou prečítal a po nej ešte básne Samotár a Novembrová.

Pavol Tomašovič si je istý, že poézia lieči. Nie náhodou sa na Trnavskej poetike na Trnavskej univerzite stretli traja doktori: prof. Miroslav Danaj, prof. Bohumil Chmelík a jeden z hudobníkov. Pavol Tomašovič sa obrátil na prof. Miroslava Danaja, ktorý je okrem iného aj autorom knihy aforizmov Niečím ťa možno liečim. Ba vstúpil aj do jedného zo živlov – knihou Muž z mora. Na otázku, ako sa dostal k  poézii človek, ktorý pri operačnom stole rozhoduje o živote a smrti, odvetil prof. Miroslav Danaj poeticky: „Ak je človek v koncoch na zemi, tak sa oprie o nebo.“ Podľa jeho slov, za to, že píše, môže do veľkej miery jeho mama – slovenčinárka, a tiež poetka Zlatka Matláková, ktorá pochválila jeho tvorbu a povzbudzovala ho k ďalšiemu písaniu. Prof. Miroslav Danaj prečítal niekoľko básní zo svojej básnickej zbierky Roztratená nahota, ktoré, ako povedal, boli skôr vážne: Čas labutí, Naše dni a Už len tým, že si. Posledná z nich bola o tom, ako každý človek bilancuje svoj život a bola teda aj tak trochu medicínska.

Po poézii nasledovala pieseň s textom Gabriely Magálovej s názvom Kde si. Štefan Kuzma potom prešiel na inú tému: po literatúre na Slovensku údajne pravidelne siahajú len
3 % populácie. Podľa iného výskumu iba 0,5 % českej populácie berie na milosť pôvodnú českú literatúru. Preto moderátor položil otázku: „Dnes prišlo na Trnavskú poetiku mladých ľudí požehnane. Môžeme si robiť nádeje, že literatúra má budúcnosť?“ Prof. Miroslav Danaj povedal, čo vypozoroval pred svojimi prednáškami: z približne 27 študentov sa asi 4 spolu zhovárali, ostatní hľadeli do mobilov a tabletov. To pre literatúru veľmi priaznivo nevyzerá. Napriek tomu však sú študenti pre neho, ako pedagóga, inšpiráciou a myslí si, že budúcnosť literatúry je práve v týchto mladých ľuďoch. Prof. Bohumil Chmelík nie je v tomto veľký optimista. V kníhkupectvách, ako vidí, knihy priam prekvitajú, určitý typ literatúry sa číta, no poézia to asi nebude. Gabriela Magálová má tiež kontakt s mladými ľuďmi, svojich žiakov učí literatúru. Položila otázku, či mladá generácia môže za to, že sa narodila do technického sveta. Gabriela Magálová sa stavia trochu skepticky k tvrdeniu, že deti treba naučiť vnímať poéziu. Poézia nie je podľa nej masová záležitosť. Keby bola, už by zrejme nebola poéziou. Štefan Kuzma je zase iného názoru: všetko nemusí byť len vážne a treba nájsť formu, ako nalákať mladých ľudí na poéziu. Martin Tvrdý zažartoval, že sa nechá prekvapiť, či nejaká budúcnosť literatúry bude. V súčasnej dobe číta okrem iného aj Heviera, Haľamovú či Čepčekovú – svojej malej dcérke. Je presvedčený, že poézia je blízka deťom, veď detstvo prináša pocity bezpečia. Gabriela Magálová poznamenala: „Keď chlap píše poéziu, nemusí vysávať.“ Na to Martin Tvrdý odvetil, že v sobotu nevysáva. Juraja Žemberu údajne životné skúsenosti naučili: nemá význam riešiť problémy sveta, pretože človek má dosť svojich. V súčasnosti učí dejiny umenia, filozofiu, dejepis a občiansku náuku v Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Podľa vlastných slov už na hodinách zhabal aj Hamleta či Agathu Christie, keď ich žiaci čítali pod lavicou. Poéziu ešte nikdy nezhabal. Len o jednom svojom študentovi vie, že píše básne a aj číta pôvodnú slovenskú poéziu. Juraj Žembera svoje rozprávanie zakončil slovami: „Kto chce dobrú báseň, môže si ju napísať.“ Štefan Kuzma dodal: „A dobré je čítať básne aspoň po sebe.“ Následne prečítal svoje najčerstvejšie hľadanie krásy: báseň Bublavý krik.

Pavol Tomašovič zhrnul posolstvo celého večera: univerzita má ponúkať neuchopiteľné a udržiavať miesto pre poryvy duše, aby naše duše rezonovali. Obrátil sa i na prítomných študentov, aby si brali príklad z časti svojich pedagógov, ktorí pri veľkom množstve práce ostali verní svojej duši a poézii. Poslednou piesňou večera bola pieseň z cyklu Fraštacké balady: Vec je zložitá. Na záver Zuzana Martinkovičová poďakovala literárnym i hudobným hosťom, organizátorom aj všetkým zúčastneným a pozvala ich na malé občerstvenie. Ako P. S. pohotovo dodala, že ak nenájdeme v kníhkupectvách literatúru, ktorá nás zaujme, máme prísť do knižnice.

Som rada, že som sa zúčastnila tohto podujatia z cyklu Trnavská poetika. Stretla som sa s mnohými vzdelanými a tvorivými ľuďmi a takéto stretnutia ma väčšinou inšpirujú k vlastnej tvorbe. Mám v sebe svoje hlboké plytčiny a plytké hlbočiny, aj keď nie som saxofonistka v Pink Floyd (myslím si, že Pink Floyd žiadneho saxofonistu ani nikdy nemali, v tom vidím tú poéziu). Opieram sa o nebo, no aj démonov mám dosť. To sú asi tie mliečne zuby duše. A keďže som poetka, viem, že vedia aj poriadne pohrýzť. Skrátka: Vec je zložitá.

 

                                                                                                                      

 

 

 

 

 

 

 

 


Fotogaléria k článku:

24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková

Zobraziť všetky fotografie
24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková

24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková

24
Autor: Ružena Šípková
24
Autor: Ružena Šípková

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Optik MORVAY AKCIA
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Pridať komentár
iLieky
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Reporteri
Označenie inzercie
Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign