Trnavská arcidiecézna charita tvrdí : poslanci v Seredi urobili zlé rozhodnutie. Kde je ale pravda ?

24 médií v Trnavskom kraji  v týchto dňoch dostalo od Trnavskej arcidiecéznej charity  list, ktorého obsahom je skutočnosť, že mesto Sereď žiada charitu do konca januára opustiť priestory na Garbiarskej ulici v Seredi, nakoľko bude mať budova nového nájomníka. (písali sme v samostatnom článku). Charita pomáha ľuďom bez domova, poskytuje im v zimných mesiacoch ubytovanie, stravu, oblečenie... V liste je spomínané, že mesto nenašlo vhodné náhradné priestory a preto ľudia bez domova v najbližšej zime možno umrznú na ulici. Takisto im údajne  nebude poskytnutá zdravotná pomoc, po uliciach sa budú prechádzať bezdomovci hladní, špinaví, niektorí budú možno prenášačmi chorôb a v neposlednom rade bude dochádzať z ich strany ku krádežiam.

Nezainteresovaný človek si ťažko vie utvoriť názor, či je mesto naozaj tak ľahostajné voči bezdomovcom. No minca má dve strany. Uverejniť takto závažné a tvrdé vyjadrenie Trnavskej arcidiecéznej charity bez vyjadrenia mesta Sereď by nebolo vhodné. Preto som sa na to, ako je to s náhradnými priestormi pre charitu opýtala zástupcu primátora Ľubomíra Veselického.

Je pekné,  že 24 médií dostalo od Trnavskej arcidiecéznej charity  list, iba mesto Sereď, ktoré je kritizované za  rozhodnutia svojich  poslancov nie. Stav, o ktorom hovoríte nastal už aj v minulosti, kedy sme ponúkli objekt bývalej školy na vybudovanie ľadového klziska. Tak ako vtedy, ani dnes nemáme pre Trnavskú arcidiecéznu charitu  vhodné priestory. Taká je pravda.

Pán Veselický, vráťme sa do obdobia pred rokom 2012, kedy sa nocľaháreň pre bezdomovcov v zimných mesiacoch poskytovala v Dome kultúry. Kto v tom čase prevádzkoval  a financoval nocľaháreň ?

Vtedy, náklady v plnom rozsahu platilo mesto. Platilo dohľad pracovníka prijatého na dohodu, ktorý kontroloval vstup a dodržiavanie pravidiel pre prenocovanie ôsmich ľudí. Nebolo to jednoduché, ale systém fungoval. Ubytovaných sme tam mali obyvateľov Serede, ktorí boli bez prístrešia. 

V roku 2012 do mesta Sereď prišla Trnavská arcidiecézna charita,  ktorej boli  vytvorené priestory na Garbiarskej ulici. Tu sa napokon prevádzkovalo denné centrum aj nocľaháreň pre ľudí bez domova. Budova ale počas tých 5 rokov stále hľadala nového nájomníka resp. kupca.  Prečo sa vôbec mesto rozhodlo niečo s budovou robiť a nemohlo všetko ostať tak ako doteraz ?

Zhruba tretinové využitie  objektu znamenalo generovanie každoročnej straty. Ako poslanci sme povinní robiť kroky, ktoré vedú k efektívnemu využívaniu majetku mesta. Objekt bývalej ZŠ na Garbiarskej ulici už celé roky neslúžil svojmu pôvodnému účelu. Snahou poslancov bolo ho predať alebo prenajať na účel, ktorý by bol v súlade s územným plánom a záujmami mesta na jeho budúce využitie. Skúšali sme to so záujemcom, ktorý sľuboval ľadovú plochu. Nevyšlo to. Skúšali sme to s hľadaním záujemcu vyhlásením verejnej súťaže. Úspešní sme boli až na druhý pokus. Naši terajší nájomcovia – Trnavská arcidiecézna Charita, Združenie STORM i nájomca poskytujúci služby rámovania a zasklievania boli o ukončení nájomného vzťahu po úspešnej verejnej súťaže informovaní. Charite nik nevyvracia ich poslanie. Lenže poslanci sú zástupcami 16.5 tisíca občanov Serede. Nie iba bezdomovcov. Operovať emotívne ladeným argumentom, že v zime môžu zamrznúť, je síce možné, ale toto nám nový priestor pre ubytovanie nevytvorí . V sociálne oblasti s týmito ľuďmi pracujeme aj v širšom kontexte, no ich rozhodnutia sú úplne v rozpore s našou snahou. Príklad. Bezdomovcovi sme pred zhruba rokom zabezpečili umiestnenie v sociálnom zariadení v Levoči. Pri rešpektovaní určitých podmienok tam mohol žiť mnoho rokov. Výsledok? O dva mesiac bol späť a o niekoľko dní bol nájdený mŕtvy na Železničnej ulici. Kladiem si preto otázku. Kde sú naše hranice ochoty pomôcť, keď si ju odkázaní nevážia? V časti budovy  po rekonštrukcii  bude víťaz verejnej súťaže  povinný vytvoriť v objekte aj ubytovanie pre seniorov. Pýtam sa. Zaslúžia si seniori, ktorí odpracovali 40- 45 rokov možnosť prežiť v dôstojných podmienkach ostatné roky života, keď, už nemôžu pracovať a ich dôchodok im stačí na úhradu nákladov v takomto zariadení? Je to v sociálne oblasti pozitívny posun mesta?

Charita v liste píše, že v zimných mesiacoch poskytujú nocľah cca 67 bezdomovcom a teraz hrozí, že v zime v Seredi niektorý z nich zamrzne na ulici.  Ako vnímate túto informáciu ?  

Tu sme tak trochu pri tom prvom, z môjho pohľadu silnom argumente. V pondelok 16.10.2017 sme robili poriadok za  objektom bývalej ZŠ na Garbiarskej ulici. Z desiatich  tam prítomných bezdomovcov boli iba traja domáci. Z pohľadu  nielen  poslanca, ale aj obyvateľa mesta sa pýtam. Prečo by som mal mať morálnu povinnosť starať sa o človeka, ktorý pochádza zo susednej obce, alebo napríklad Bratislavy (aj taký prípad sme tu už mali) , či bude mať možnosť prespať v teple a suchu?

Trnavská arcidiecézna charita v liste adresovanom mnohým médiám doslova vyčíta poslancom zlé rozhodnutie. Kto sa ale zaujíma o život v meste vie, že obyvatelia spomínanej ulice neboli spokojní s existenciou takéhoto zariadenia v tesnej blízkosti sídliska. Vlastne kamkoľvek by sa charita premiestnila obyvatelia by boli nespokojní. Nehovoriac o tom, že priestory musia obsahovať určité štandardy. Takže ako je to, hľadá mesto náhradné priestory a ak áno aké lokality prichádzajú do úvahy ?  

Ak sa pozerám na stanovisko Trnavskej arcidiecéznej charity nemôžem nevidieť určitú mieru neobjektívnosti  až zaujatosti. V ich článku píšu, že problém je v Seredi. Prečo  nie je v Šali, Galante alebo Hlohovci? Odpoviem. Pretože tam žiadny priestor charita nedostala. A po piatich rokoch v Seredi sme na pranieri, lebo dočasné doteraz užívané priestory už prenajímať nemôžeme.

Vidíte reálne aj možnosť, že sa náhradné priestory nenájdu a charita naozaj svoju činnosť na území mesta ukončí ?

V pondelok 16. októbra 2017 sa dvaja zástupcovia Trnavskej arcidiecéznej charity a dvaja zástupcovia organizácie STORM stretli s primátorom mesta. Bol som účastníkom stretnutia. Stanovisko primátora bolo úplne jasné. Mesto aktuálne nemá taký priestor, ktorý by vyhovoval podmienkam pre zriadenie nocľahárne pre bezdomovcov. Dnešný legislatívny rámec pre zriadenie nocľahárne je presný. Každé lôžko z cca 10 potrebných musí mať svoju predpísanú podlahovú  plochu. Oddelená lôžková čas pre mužov a ženy je samozrejmosťou. Počet sociálnych zariadení musí zodpovedať maximálnej ubytovacej kapacite.  Alebo bude ubytovanie v zmysle zákonných podmienok, alebo takéto zariadenie nedostane súhlas na prevádzkovanie od príslušných štátnych orgánov.

Dá sa odhadnúť, koľko by stálo založenie nových priestorov denného centra a nocľahárne ? Len doplním, že v liste sa píše že mesto prispievalo  na prevádzku charity sumou 1 200,- € / rok. ( nehovoriac že mesto strácalo na dani z nehnuteľnosti, poprípade nájomnom a pod .

Po päťročnom odstupe od doby, kedy sme mali nocľaháreň vo vlastnej réžii, môžem predpokladané náklady na vytvorenie ubytovne, ktorá by plnila zákonné podmienky iba odhadovať. Všetko by sa odvíjalo od stavu objektu, ktorý by bol vhodný. Ten  ale momentálne nemáme.  To znamená, že rozpätie reálnych nákladov môže byť od 15 až do 30 tisíc, eur, za predpokladu, že mesto má svoj vlastný objekt.

Rád by som  sa ale vyjadri aj k veciam, ktoré s touto témou súvisia.Pamätám dobu, keď pojem bezdomovec spoločnosť, v ktorej sme žili, viac menej nepoznala. Tuláci boli  akurát vo filmoch. Tvrdenie, že bezdomovci boli, sú a budú nevyvraciam. Pravdou ale je, že bezdomovcov bolo kedysi podstatne menej a dôvody, pre ktoré ľudia o svoje príbytky prišli,  sú naozaj rôzne.  V početných prípadoch prispeli k svojmu problému niektorí viac, iní menej.

Pomáhať ľuďom v núdzi je šľachetné a ľudské . Nemôžem však nevidieť aj druhú stranu mince. V štatistike poskytnutých služieb vidím desiatky klientov aj ich nárast. V článku Charita a ľudia bez domova v Seredi vidím štatistiku toho, čo im spoločnosť prostredníctvom Trnavskej arcidiecéznej charity dala. Citujem:

Od zapojenia do projektu (1.7.2016) evidujeme 175 klientov

Od 1.1.2017 sme zaevidovali 70 nových klientov

Od 1.1.2017 sme poskytli:

·                       3185 x stravu

·                       85 x špecializované sociálne poradenstvo

·                       242 x základné sociálne poradenstvo

·                       173 x pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov

·                       585 x službu: pranie osobnej bielizne

·                       897 x sprchu

·                       505 x službu: sociálny šatník

·                       303 x ošetrenie

Nevidím žiaľ ani jediný príklad, ktorý by hovoril o tom, čo títo ľudia  urobili pre okolie, v ktorom žijú.  Ako napríklad rešpektujú  obyvateľov bytových domov, v okolí ktorých si zriaďujú  prístrešky, ktoré s finančnými nákladmi musíme likvidovať, pretože sú hrozbou pre okolie minimálne zo zdravotného hľadiska.  Ako sa prehŕňajú v odpadových košoch a vyberajú  z nich všetko možné. Ako zozbierané veci prenesú k svojmu dočasnému stanovisku, kde vzniká postupne nová skládka.  Ako v teplých dňoch celé hodiny posedávajú na lavičkách v centre mesta, občas popíjajú svoje čučo a potom sa presunú do tieňa na lavičky v parku, kde pofajčievajú alebo podriemkávajú.    Prečo by  práve naše mesto malo poskytovať priestor , ktorý ako špongia nasaje  ľudí bez prístrešia z celého okolia? Prečo by z peňazí nás všetkých , ktorí platíme dane, mali byť každoročne nákladom stoviek eur likvidované prístrešky a hromady odpadkov?  Prečo majú byť Seredčania povinní riešiť problém, ktorý sa týka bezdomovcov  z iných obcí a miest?  Prečo by aj bezdomovci s adresou mesto Sereď nemohli chytiť metlu, lopatu a denne aspoň 3 hodiny pracovať na čistení verejných priestorov? Toto sa nám nakoniec aj v ostatnom čase na báze ich dobrovoľnosti darí. Otázkou ale je, dokedy?

Na jednej strane môžeme byť radi, že nám Trnavská arcidiecézna charita opatrila bezdomovcov v zimných mesiacoch. Na strane druhej ale nemôžem nevidieť, že za teplým  nocľahom prichádzali bezdomovci z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Pre poslancov , starostov a primátorov okolitých miest imperatív morálnej povinnosti postarať sa o občanov bez prístrešia neplatí?

Naozaj si myslím , že by sme sa o svojich občanov (Seredčanov ) bez domova mali postarať. Ale nie tak, že im to najpotrebnejšie budeme  iba vkladať do natiahnutej ruky.  Možnosť prenocovať v teple a pod strechou? Dobre. Poskytnúť  možnosť  urobiť si osobnú  hygienu? Dobre.  Zadarmo?  Určite nie! Som presvedčený, že takto neuvažujem iba ja ale väčšina z nás, ktorí svojou dennou prácou a platením daní tvoríme prostredie okolo nás.

V prílohe uverejňujem aj list Trnavskej arcidiecéznej charity.