Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway - 9 288 km smerom na východ, alebo "Na to, e doma je najlepie príde iba na cestách..."
Transsibírska magistrála (Транссибирская Магистраль), alebo tie skrátene Transsib (Трансси́б)
Na jar v 2010 roku si čitatelia SOL mohli prečíta článoček:
Kam na dovolenku budúci rok? - čo takto skúsi viacej ako 10 tisíc km cez Rusko Transsibírskou magistrálou?
Milo Majko 22. 03. 2010 15:22:46 Cestovanie |
Kadý si ideálnu dovolenku predstavuje inak. Od pobytu vo svojej záhrade, cez jazerá v blízkom okolí, dovolenku na pláach Čierneho mora v Bulharsku či pri tradičnom Jadrane v Chorvátsku. Tí náročnejí snáď vyskúajú overené dovolenkové destinácie v severnej Afrike či Ázii. Prípadne výhodné letenky do USA, mono Thajsko. Čo tak niečo, čo trochu zaváňa minulosou, no určite neistotou a slunou dávkou trúfalosti? Na čo naráam? Rusko. Nie letecky a s cestovkou. Nie turistické destinácie. Rusko ako také. Celé. Z Bratislavy do Moskvy. A ďalej. Vlakom. A do Vladivostoku - na ďalekú Nachodku. Prejs vlakom celú Transibírsku magistrálu. Tra dlhú 9288 km (Moskva - Vladivostok), popri ktorej leí 89 väčích miest, z ktorých sa aspoň niekožko oplatí vidie. Moskva, Ninij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok. Z Európy do Ázie cez tundru, tajgu a stepné oblasti, okolo jazera Bajkal a k Japonskému moru, resp. Tichému oceánu. Cez 16 vežkých riek - Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irty, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri. Iba kúsok od Nachodky a hraníc so Severnou Kóreou. Iba na skok od Japonského ostrova Hokaidó. Cez devä časových pásiem. A to za predpokladaných cca 18 dní. Predpokladaný termín akcie: - september 2011. Dá sa predpoklada, e cesta bude náročná a vyaduje si team minimálne tyroch aspoň ako tak skúsených cestovatežov. Kto má záujem akcie sa zúčastni, môe sa ohlási na e-mail redakcie.
- - -
v ktorom som sa snail vyzva záujemcov o cestovanie na trasu, ktorá mnohým mono vyráa dych. Kríom cez celé Rusko a do východoruského Vladivostoku. Vlakom takmer 10 000 km. I keď v diskusii otázky padli, reálne sme zatiaž a to doteraz snáď dvaja či traja úplne istí záujemcovia. Svoju výzvu som zopakoval ete asi dva razy. Výsledok iaž rovnaký. Automaticky som si poloil otázku, prečo?
Nu, asi to bude tým, e ete stále tajomné Rusko a ete stále pocit, e cesta nemôe by ciežom. Či sú pocity pravdivé, si nechajme poveda od tých, ktorí túto "treku" u absolvovali...
Dávame slovo najskorej encyklopédii s niekožko múdrymi údajmi a následne Ferovi koríkovi s Andrejom Sahulom a Luboovi Tomkovi s Tomáom Dzurenkom. Vetci títo Transsibírsku magistrálu absolvovali. Tam i spä vlakom. A so vetkými tyrmi sme sa krátko pred vianočnými sviatkami stretli v túdiu pri verejnom nahrávaní cestovatežskej relácie, ktorú máte monos práve sledova.
- - -
Transsibírska magistrála, (rus. Транссибирская магистраль, skrátene Транссиб) je najdlhia nepretritá elezničná tra sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺku 9 288 km z Moskvy do Vladivostoku na pobreí Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Celková elektrifikácia bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.
Kadý druhý deň opúa legendárny Vlak č. 2 (Rossija) Jaroslavžskú elezničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 288 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhej elezničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Tra prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevane tundru, tajgu a stepné oblasti.
Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Ninij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.
Transsibírska eleznica pretína 16 vežkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irty, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.
Na Transsibírsku eleznicu sa napája celý rad elezničných dráh do Strednej Ázie (Astany, Takentu, Achabadu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.
Zdroj: Wikipedia
- - -
Najdôleitejie údaje o Transsibírskej magistrále - Trans Siberian Railway
- Európou prechádza 1 777 km, Áziou 7 512 km magistrály.
- Míňa 87 vežkých miest s počtom obyvatežov nad 300-tisíc (v piatich z nich presahuje počet obyvatežov jeden milión Moskva, Perm, Omsk, Jekaterinburg a Novosibirsk.
- Magistrála pretína 16 vežkých riek, najnebezpečnejia z nich je Chor, ktorej hladina sa počas záplav dvíha o 9 m.
- Najvyie poloeným miestom je Jablonovyj pereval (1 040 m nadmorskej výky) 6 110 km od Moskvy.
- Najniie poloený je bod 4 m nad úrovňou mora medzi stanicami Amurský záliv a Ugožnaja.
- Najvyie násypy sú v okolí rieky Chilok, pribline 20 m.
- Najpriamejí úsek, 600 km bez akýchkožvek vyvýenín a kopcov, sa tiahne medzi riekami Ob a Irty.
- Najdlhí je most cez rieku Amur 2 612 m.
- Na trase je 15 tunelov, najdlhí meria zhruba 7 000 m a vedie popod rieku Amur, paralelne s najdlhím mostom. Keďe hlavná trasa vedie cez most, prvenstvo medzi pouívanými tunelmi získal dvojkilometrový Tarmančukanskij tunel.
- Okolo jazera Bajkal sa tiahne eleznica v dĺke 207 km, 39 kilometrov kožají vedie po brehu Amurského zálivu Japonského mora.
- Najniie teploty a -62 stupňov Celzia namerali na trase Mogoča Skovorodino.
- Hlavná stanica v meste Novosibirsk je najväčou stanicou pozdĺ celej magistrály. Svetová rarita elezničná stanica postavená z mramoru sa nachádza v meste Sžudjanka na junom brehu Bajkalu.
Zdroj: Internet
- - -
Denník Fera koríka
Deň prvý 01.09.2008 tam lietadlo + lietadlo + vlak
Let z Blavy podža cestovného poriadku 5.20 ráno. Prílet do Prahy o 10 minút skorej ako bolo v pláne. Asi sme leteli dole vetrom. Výka 5600 m, -13 st. Celzia. V lietadle podávali občerstvenie (kávu, čaj, dús, vodu) Ja som si dal čaj a samozrejme som polovicu rozlial. Dal som si lieky, zajedol sladkým pečivom, tie ho dávali v lietadle. Pristátie O.K. Na letisku sme si s Andrejom dali 2 malé plzeňské pivá, cena 300 českých korún ok. Takto ďaleko nedôjdeme!!!
Pozn. Pri prechode do letovej zóny v BA sme museli odovzda (zahodi) fžae s vodou. Ja som mal pol litra a polovicu som vypil. Andrej mal liter a pol a tie vypil polovicu. V letitnej hale sme posedeli, počítali nakúpené noviny a časopisy, dojedli svoje zásoby a nastúpili do lietadla. (bolo zábavné pozorova prechádzajúcich žudí rôznych národností a rás. Najkrajie boli deti. Pohyb po letitnej hale brali akosi samozrejme, ako doma) Bez problémov sme odtartovali z Ruzyni a po 2 hodinách (jedlo, pitie ako v lietadle) sme pristáli v Moskve. Na pasovej kontrole sa vytvoril taký húf žudí, e sa bude čaka asi hodinu. Iiel ma žak trafi. Kolená boleli na hovado, ale zvládli sme to. Potom sme sa predrali cez prostituujúcich taxikárov a odolali sme ich ponukám. Po výmene peňazí sme nali autobus k metru. Pýtajúc sa žudí na správny autobus, sme narazili na poklad. Volal sa Georg. (to sme ete vtedy nevedeli.) Bol mimoriadne ochotný. Ujal sa nás napriek svojim povinnostiam a metrom nás doviedol a na stanicu Jaroslavskaja. Pofotili sme sa v metre, vymenili adresy a telefónne čísla. Bol naozaj obetavý. Na stanici sme ukazovali elezničiarom lístky, ale nikto im nerozumel. Batoinu sme dali do úschovne (170 rubžov), nali bufet, zajedli borč, vypili pivo, preli trochu po meste, vymenili peniaze, dokúpili proviant, dočkali sa vlaku a nastúpili naň. Odchádzal presne o 9.26 moskovského času. V tesnom kupé (4 lôka) sme boli traja. Ja + Andrej + Táňa 35 40 ročná baba, vežmi sympatická. Ponúkli sme ju slivovicou, ona nás salámom (kalbasa) a hneď sme boli priatelia. Cesta sa začala pekne, rozpralo sa, uloili sme sa spa.
Deň druhý 02.09.2008 tam vlak
Kupé máme na žavej strane v smere jazdy. Spalo sa O.K. Táňa nás prijala na stravu, my sme sa nebránili. Na stanici Balezino sme stáli 20 minút a za pomoci Táni kúpili 2 suené ryby. (fotodokument) zjedli sme ich a potom sme ili na pivo do retauračného vozňa 5 vagón v predu od nás. Pivo Sibírska koruna + zlatá bočka (sud). Za oknom dadivo. Tam je voda a vo vagóne voda netečie. Sú to lajdáci! Táňa mi kúpila mapu. Pospali sme trochu a o 20.00 povečerali. Večeru zas pripravila Táňa.(Večerali sme kau v práku + rybu + uharek).Asi u nej doma (Chabarovsk) poiadame o politický azyl. (sprcha, spojenie s domovom cez SMS-ky. Aj podža buzoly máme dobrý smer (niekedy to vak hapruje).
Deň tretí streda 03.09.2008 tam vlak
Dobre sme spali. Slnko osvecovalo rovinatú krajinu. Ranná hygiena + tamprlík slivovice. Raňajkovali sme salám, pomazánku, chlieb, kôpor, petrlenovú vňa a pivo. Vetko okrem piva dodala Táňa. Zastávka v Omsku, slniečko, fotografovanie, vežké mesto. Ďalia zastávka Barabinsk, 42 min. Pohžadnica Pažovi, nákup syru, pirôkov (dáď, pralo) Zajedli sme si, pospali, počítali, cesta ide bezva. Dobre sa sleduje na mape. Debata politika. Zastávka Novosibirsk pekná stanica, Andrej fotil ako divý. Time rozdiel 3 hodiny 22.35 u tma. Učím Táňu aj Andreja sudoku. Ideme spa, aby sme privykli na časový posun.
Deň tvrtý - tvrtok, 04.09.2008 - tam - vlak
Rozpačitý budíček. Hygiena, slivovica, atď. Pozval som Táňu a Andreja do jedálneho vozňa, lebo asi mám meniny. Dali sme si fžau ampaňa, údený jazyk, chren, pojedli a popili a jednu fžau ampaňa vzali saboj. Na zastávke Iljanskaja - 20 minút, sme kúpili "manty" (plnené perky s mäsom). Dobre sme sa najedli, petrleňová vňa a uhorky k tomu, zapili pivom a oddychovali. Potom sme dopili fžau ampaňa. Táňu rozbolela hlava a ja som ju vyliečil presopunktúrou a humorom. Andrej vetko fotí, to nám zachová spomienky. Mali sme návtevu. Sprievodca (deúrnyj) z druhého vagóna. Ná nepije. Je to podozrivé. Asi je musulman. V kupé je stále dobrá nálada. Doma je 17.00 hod. Moskovský čas 19.00 a tu na zastávke Tulun 24.00. (nie je to z alkoholu) (Sprchoval som sa)
Deň piaty - piatok, 05.09.2008 - tam - vlak
Vstali sme, keď svitalo, aby sme videli Bajkal. Táňa úspene nakúpila ryby (omol), údený, na horúco i studeno. Bol to zaberák, pretoe vlak na stanici Sludanka stojí iba 2 minúty. Táňa to bravúrne zvládla a nakúpila ryby 4 + 4. Bola to pochúka nad nae očakávanie. Fotodokumentácia.
Zjedli sme z rýb 5 kusov a museli ís na pivo do retauračného vagóna. Sediac pijúc pivo sme sa kochali v krásach Bajkalu, okolo ktorého iiel vlak 2,5 hodiny. (Andrej alene fotil) Debata (deti, alkohol, ivot), oddych, noviny. Obed - polievka a ryba v oleji od Táni. Zas oddych. Príroda, nákup na peróne na stanici Chytok. Dojedli sme syr, debata - príjemný deň. Vade kupujeme miestne pivo. Obyčajné - Oakov. Časový posun nám robí problémy. My so spaním napr.: toto píem o 14.45 SEČ. MČ = 16.45 a miestny čas - 22.45 hod. Tma. Spa sa nám ete nechce, ale ideme sa prinúti. Dnes sme pili na Bajkal, príjemnú cestu a Andrejovu dcéru Kiku, ktorá podozrivo úspene spravila oferák. (dobre, e nechodíme doma po ulici, sme zachránení!)
Deň iesty- sobota, 06.09.2008 - tam - vlak
Budíček o 03.00 MČ, 09.00 miestneho času (doma je 01.00 - noc). Za oknom vežmi zaujímavý kraj. Kopce bez stromov, údoli riečky ilky a v ňom riedko dediny. Pastviny a holý kraj vytvárajú krásnu scenériu. Stojíme v meste Černievsk Zabajkalskyj. Za pomoci Táni my pakupíli vareniky s kapustou a zemiakmi. Táňa zohriala párky a obed bol hotový. Super. Potom víno v retauračnom vozni, oddych, sledovanie krásneho kraja. Dlhý čas 2 - 3 hodiny sme ili vedža rieky .......... vežmi vhodnej na splav!!! Vlak naberal mekanie 2 hodiny. (nikakoj problem) Ná kamandír - Táňa napísala sprievodcovi pochvalu. Skromná večera, chlieb + syr + petrlenová vňa + pivo + pálenka. Test telefónov - Táňa nám volala a fungovalo to. Výmena adries a telefónnych čísel. kolenie Táni o marrute po SK a ceste do Prahy. Krásny deň, slnečno, krajina O.K. Mekanie sa zmenuje, vlak ide jak utrhnutý. Hygiena a spánok. P.S. Andrejovi zhorela nabíjačka na telefón, je z toho úplne vedža. (Kedy sa vráti?) Celú noc bude o tom duma.
Deň siedmy - nedeža, 07.09.2008 - tam - vlak
Slnečné ráno, nebo čisté, sme vyspatí. Kraj ako okolo arnovice, len málo dedín. Zobudili sme sa v dedine Burjeja. MČ - 03.15, doma 01.15, miestny čas 09.15. Na ďalej zastávke Oblučie, sme kúpili potraviny a plody. Takéto jedlo: dusená kapusta + kotlety (faírky), ryové jedlo plov a tzv. paparatník orljak. Je to taká zelená dusená rastlina z tajgy - vetci to kupovali ako diví. Kúpili sme aj veniec liany, ktorý tu volajú limonik. Robí sa z toho nápoj - čaj. Je osvieujúci, posilňujúci (afrodiziakum). Má i plody - jagody a oni majú tie istéí schopnosti. Vypadajú ako ríbezle. Táňa radila. Boli sme v retauračnom vagóne na červené víno s čokoládou. (rozlúčka s Táňou.) Blíili sme sa k Chabarovsku. MČ - 10.55. Prechádzame rieku Amur, dlhý most 4 km, rieka 1 km, lodná premávka. Táňu čaká Valerij. S Táňou sme sa rozlúčili, s jej muom zoznámili. Doniesol nám suené ryby, ktoré Táňa telfónom objednala. (sympaák) Na ďalej stanici Viazamskaja sme kúpili tortu. Výborná, karamelová + pivo. Cez vlak prechádzali policajti 2 mui a 1 ena. Keď nám videli na pultíku pálenku, prikázali ju schova, neukazova na verejnosti. (Zákon) Pálenku sme preliali do fžaky od vody a bolo vybavené. MČ 14.00, SEČ, 12.00. a miestny čas 21.00. Slnko zapadlo, zotmelo sa. Na zastávke Bikin, kúsok od Vladivostoku (cca 500 km) pristúpil pripitý molodec, ktorý iiel zo svadby. Trochu sme pokecali, (politika, ivot) a ili spa.
Deň ôsmy - pondelok, 08.09.2008 - tam - vlak + hotel + mesto + more
Vladivostok - ná ciež, nás privítal ete tmou. No rýchle sa rozvidnievalo. Záchody na stanici (12 rubžov, stupačky) záitok! Potom cesta pei k hotelu Ekvátor. Stretali sme deti, čo ili do koly, čistučké ako zo katužky. Vež rodičov ich doviezlo na autách, aj drahých väčinou. Riadenie vpravo, dovoz z Japonska. Hotel dos vežký. My sme si objednali a zaplatili najlacnejie moné ubytovanie. Izba skromná, ale čistá, televízor, stará chladnička (bez poličiek), telefón. Ís na hotel pei bolo pre mňa únavné, ale oplatilo sa. Videli sme krásne more a východ slnka a žudí, čo sa u kúpali. Ideme aj my. Poplatok za hotel 2 x 2 noci 4200 rubžov. Sú v tom aj raňajky. Cesta vlakom merala 9288 km (Moskva - Vladivostok) Oproti domu je + 9 hodín, oproti Moskve + 7. U sme sa usadili vo Vladivostoku, najedli, pospali 2 hodiny a vyrazili na plá. Kúpanie v Tichom oceáne - Japonské more. Voda teplá a čistá, plá pinavá. Plávanie super. Foto. Prechádzka mestom, výmena peňazí, nákup večere. Večera - ryba, chleba, pivo a spánok.
Deň deviaty, utorok 09.09.2008 pobyt v hoteli Ekvator
Budíček, raňajky v hoteli. Slabé, ale chutné. Andrej volské oko, pekáčik, chlieb, kondenzované mlieko, maslo, toustíky a čaj. Ja sendvič, unka, syr, koláčik, mlieko, jogurt. Po raňajkách spánok, asi do 13.00 hod. miestneho času. Pátranie na recepcii po Slovákovi (misionár otec Peter neúspené. Prísžub na zajtra.) Prechádzka polostrovom mestom, foto, kvas, parená buchta + mäso, zelenina, kúpanie na inej plái, plávanie. (Pichol som sa na injekčnú striekačku!!!) Cesta do hotela popri mori, počítanie áut 4 :140 poloha volantu. Cestou sme videli bezdomovcov, zlodejov, krásne jachty, pekné aj karedé baby. Nákup potravín (Andrej) na honosnú večeru. (Preieranie) SMS-kovanie, čítanie a spánok. Výmena eur v hoteli Vladivostok, 100 za 3590 rubžov.
Deň desiaty, streda 10.09.2008 pobyt - hotel
Raňajky v hoteli. Andrej omeleta s hrákom, med, maslo, hrianky + káva. Ja penová omeleta, unka, syr, palacinky tvarohové, kondenzované mlieko + čaj s mliekom. Vypátranie misionára + adresa + telef. číslo. (Nebral) Oddych do 14.00 miest. času. Dovola sa nedalo a tak sme ili do mesta. Andrej si kúpil nabíjačku a chceli sme kúpi aj SIM-kartu. No bolo treba ís na koniec mesta, 6 zástaviek autobusom, cca pol hodiny. Zvládli sme to, kartu kúpili, pofotili tú čas mesta a nazad. Návteva vežkého obchodného domu a nákup potravín. (fantastický výber) V obchodnom dome vypadol elektrický prúd zaujímavé. Cesta na hotel cez peiu zónu. Čapované pivo-drahé. Super večera z nakúpených potravín. (soljanka = kapusta + mäso, rya, pohánka, morská kapusta, zelená cibužka a super kvas. Oddych, spánok do 21.30 hod. Pokus o spojenie s otcom Petrom. Dovolali sme sa jeho kolegovi, on tam nebol. Nechali sme odkaz, kde bývame. Volali sme aj Táni do Chabarovska, OK. Andrej odiiel foti nočný Vladivostok.
Deň jedenásty, tvrtok 11.09.2008 pobyt hotel
Svitá tu trochu neskôr, asi 8.30. Raňajky v hoteli, tart do múzea ponorky. Prehliadka, alík dobrý, a čapované pivo 250 rubžov, drahé a nedobré. Viac čapované pivo nepijeme. Dal som sa za 510 rubžov pekne ostriha. viac sa vo Vladivostoku striha nedám. Nákup potravín. Previezli sme sa električkou č.7 asi 20 km. Záitok! Dala sa s nami do reči pani (baba-jaga), čo vedela o Vladivostoku vetko. Celú cestu som ju počúval. 1 a pol hodiny. Električky v katastrofálnom stave, chodí v nich málo žudí, dôchodci zadarmo. Andrej fotil tú čas mesta. Večer o 22.45 sa do náho hotela dovolal otec Peter (Ján Pruina), kňaz, misionár. V nedežu večer zavolá, kedy v pondelok príde.
Deň dvanásty, piatok 12.09.2008 pobyt hotel
Normálne hotelové raňajky, oddych. Potom sme chceli ís na inú električku. Ila tade, kde sme čakali, iba včerajia 7-mička. A tak sme nasadli na autobus č.23. Na konečnej toho autobusu bolo autobusové nádraie. Odtiaž ili autobusy do okolia. Keby sme sa vyznali, bolo by to zaujímavé pocestovanie. Boli sme blízko pri mori (nadchod cez kožaje) a chceli sme sa okúpa. Nepáčilo sa nám more, ani plá. Nekúpali sme sa. Bola tam aj veliká trnica väčinou s vietnamským tovarom, aj s predávajúcimi. Aj tam strihali, asi za 100 rubžov. Bol tam vak aj klasický trh. Stánky s ovocím, zeleninou, ostatnými produktmi. (ryby, hríby, med, atď) Podebatovali sme s trhovníkmi, okotovali včelí med, melóny (bezplatne) a velijaké neznáme ovocie. Príjemní žudia a výborná atmosféra. Neďaleko v knige sme kúpili turistickú mapu Vladivostoku a okolia. Super mapa. Cesta autobusom spä, potom na nau plá. Chceli sme sa okúpa, blíila sa búrka veterno. To nás neodradilo. Poskákali sme do vĺn (foto). Parádne plávanie. Búrka pola a my tie zmoknutí do hotela. Andrej si vyiel na večernú prechádzku. Mal záitok s uzavretou ulicou pred kinom Oceán prili tam nejakí potentáti, modré koberce, televízia a podobné somariny.
Deň trinásty, sobota 13.09.2008 pobyt
Bené zobudenie, raňajky, oddych mierny a tart do priestoru Vladivostok. Chceli sme ís električkou č. 6 na konečnú. Nedočkali sme sa. Tak zostal autobus č. 31.Ten nás zaviezol a k múzeu áut a motocyklov. Zaujímavé fotenie a cesta spä električkou. Rozhodli sme sa navtívi odžahlý kút mesta podža mapy. Doviezol nás tam autobus č. 13K. Výstup na konečnej, dali sme si pivo akoe v krčme (pri magazíne), cesta spä a na plá. Kúpanie do 20.00, nákup, večera a u sa nám nikde nechcelo. Andrej dos fotil a ja tie, ale menej. Vedža v kine oceán beí medzinárodný filmový festival a sú tu aj zahraniční hostia, herci a reiséri. Domáci z toho robia vedu a uzavreli celý priestor pred kinom Oceán.
Deň trnásty, nedeža 14.09.2008 pobyt.
Plánovaný odchod na doporučenú plá dopadol takto: autobusom sme sa dostali asi do pol cesty, cca 20 km. Tam sme mali ma ďalí spoj, ten sa vak do 30 min. nekonal. Vrátili sme sa 1 km spä, na u videnú plá. Samotná plá bol ok! Namiesto piesku bolo odpadové sklo, obrúsené hrany od mora a rôzny iný inertný odpad. (kachličky, porcelán, tehly, struska, kde tu aj kov, ihly, drôtiky, strunky, atď. No ok!!! źudia na tom mali rozloené deky a lehátka. Deti sa v tom hrali a boli spokojné. Skrátka vsjo normálno. Prispôsobili sme sa a zahájili kúpanie. Voda a vlny v mori OK, strane slané. Pred 19.00 hod sme ili (po 3 kvasoch) na tú konečnú autobusu 26. Ten vak podža prísžubu neiel. O 19.35 sme sa vydali stopova. Po asi 1 km chôdze nám zastal starí Nissan, ofér cca 45 rokov + 2 deti, 14 ročná dievčina a 16 ročný chlapec. Rozbehol sa rozhovor a vysvitlo, e ide z kostola, je silne veriaci, ale nie oficiálna cirkev. Debata o Bohu nás zblíila a daroval nám 2 knihy s venovaním. Aj 14 ročná dcéra sa javila ako silne veriaca (bola bystrá). Zaviezli nás a k hotelu a po spoločnej modlitbe v aute sme sa rozlúčili. (kúpili sme im cestou za odvoz melón, vežký, červený, uzbecký a pre nás ltý a zaplatili sme 1400 rubžov) Nežutujeme to, je to kola, mali sme sa jedna. Holt! Sme cudzinci!!! Nákup chleba a kvasu. Večera ryba zo včerajka a spánok.
Deň pätnásty, pondelok 15.09.2008 pobyt
Keďe sme mali ohlásenú návtevu pátra Petra na 14.00 hod., ili sme do rybamagazínu Oceán autobusom č.31. Magazín nás sklamal. Ryby iba to, čo v iných obchodoch. Kúpil som nejaké suveníry a iiel som spä. Páter Peter mekal 1 hodinu, ale nakoniec priiel. Posedel asi 2 3 hod., dobrá debata ako s krajanom, ako s kňazom. Vežmi sympatický človek, doniesol nám 4 kiwi a 2 pressá kávy malé. My sme mu dali malú fžatičku propolisu. Keď páter Peter odiiel, ete raz sme zali na elezničnú stanicu overi odchody vlaku. (Andrej toti vynaiel novú teóriu prepočtu časového posunu. Nakoniec vetko dobre dopadlo, dokúpili sme potraviny a kvas, najedli sa a ili spa. Ani posledný večer sme nevyuili na túlanie sa nočným Vladivostokom. Zajtra sa ide domov.
Deň estnásty, utorok 16.09.2008 pobyt + vlak spä
Posledné raňajky v hoteli, oddych, dojedanie melónu, posledné sprchovanie, balenie. Do 12.00 miest. času sme museli vyprata izbu. Tak aj bolo. Odloenie batoiny do úschovne hotela (kamera chránenia), posledné nákupy darčekov a výmena posledných eur. Pri tejto činnosti sa odo mňa oddelil Andrej. Mal som ho čaka na recepcii. Čakal som 1 hod., 2 hod. a začal som by nervózny. Modeloval som vetky katastrofické scenáre. Na koniec vak doiel! Spotený a nabehaný. Toti pred nosom mu zavreli 2 zmenárne a v 3 bol vežmi podozrivý a kontrola (samé desiatky) bola dlhá, predlhá. Odchod s batoinou na elezničnú stanicu pohoda. Andrej bol plne vyaený a ja menej. Čakanie na stanici (alik, kvas a vitamíny). Nástup do vlaku OK, presne o 22.00 miest. času, 15.00 moskovského času a 13.00 SEČ ODCHOD! Večera vo vlaku, náznak hygieny, spánok. Teíme sa na Táňu (telefonát)
Deň sedemnásty, streda 17.09.2008 vlak spä
Budíček OK, cca 6.00 miest.času. Hygiena a obliekanie bez raňajok. Čakali sme, čo prinesie Táňa. Chabarovsk sa blíil. (Vežké mesto) Od času čo sme do neho voli, a po stanicu uplynulo 20 min. (60 km/hod.) Čakanie na Táňu nesklamalo. Čakala nás na vakzale s kabelou. Usmiata, vymažovaná, pekná a tedrá. Dojímavé zvítanie a posedela si s nami v kupé (stáli sme tam 30.min) Táňa začala vybažova: koláč pirogy, viňové, super, 7 rezňov kuracích, 4 rajčiny, alát z limona (tajgová rastlina, miestna pochúka), 2 suené ryby, (foto), fžau bylinkovej pálenky - 4 dcl, malý čierny chleba, kalendár a odznak. Srdečne sme pohovorili, pospomínali a zas sme ju pozvali k nám. 30 minút ubehlo vežmi rýchlo, ako s človekom, s ktorým sa dobre cítite. Rozlúčka, slzy, odchod... Pristúpil do náho kupé mladý chalan námorník rybár, a z ostrova Sachalin. Priatežský, zhovorčivý a mal prehžad. Ponúkli sme ho pálenkou dal si a doniesol z bufetového vozu 2 x po 3 pivá a pistácie. Nastúpil v Chabarovsku a cestoval do Belohorska. (cca 700 km) Pospal si, podebatil, popil a vystúpil. (ukazoval zábery z rybárstva a z domu.) Večera ryby Tánine, dojedli sme zákusky, dali tamprlík, hygiena OK spánok. Krajina tunely, rieky, mosty a lesostepi.
Deň osemnásty, tvrtok 18.09.2008 vlak spä
Svitanie, budíček, hygiena. Čaj z večera, tamprlík, normálne ráno. Vo vlaku Andrej kúpil iky plnené zemiakmi. Tým sme začali raňajky. Potom chlieb so syrom, kôprom, rajčinami a čaj. Krásna krajina, rieka a lesy, briezky u lté. Obed konzerva kylky, syr. Nákup jabĺčiek, cibule, kvasu a piva. Debata so sprievodčíčkami, fotky. Dali nám rajčiny a my im jabĺčka. Sledovanie krásnej krajiny. Večera patéka, cibuža, kvas, zákusok. Hranie s mapou. SMS-ky odoslané aj prijaté. Fotenie, lútenie kríovky. O 23.00 hod miest. času, 17.00 hod mosk. času a 15.00 hod SEČ sa ilo spa. Mesiačik nás sprevádzal za oknom. V hustej tme kedy-tedy svetielko dediny. Rusko je božoje
Deň devätnásty, piatok 19.09.2008 vlak spä
Budíček asi 500 km pred Bajkalom. Na stanici Ulan-udz (rodisko Dingischána) sme kúpili na raňajky vežké priopečené buchty (foto) plnené zemiakmi a mäsom. Boli vežké a stačili nám. Zapili sme ich čajom a pivom, zjedli kúpený zákusok a priiel Bajkal. Bol krásny, nasvietený slnkom. Andrej objavil, e na záchode sa dá otvori okno a fotil cez neho jak divý. Skoro vypadol z vlaku. Vlak ide okolo jazera cca 2,5 hod. 200 km. Ide pomalie, ale stojí a v dedine Sžudanka (juný cíp jazera) Stojí tam iba 2 minúty, ale cez otvorené dvere (okná sa nedajú otvori) vetci nakupujú ryby od žudí, ktorí ich cez dvere ponúkajú. Predávajúci ich majú pripravené v mikroténových sáčkoch po 4 ks za 100 rubžov. Je to výhodná kúpa. Ryby a ruble rýchle menia majitežov. Je to úplný oiaž, jak z predaja, tak z nákupu. Záhadou je, e vo vlaku u vetci vedia, e tu v Sžudanke, sú najlepie ryby. (tzv. kapčone oploje - údené teplé, a kapčone cholodnoje udené chladné.) A ja som úspene kúpil 4 ks teplé a 9 ks chladné. Tie sa nám žúbili viac a aj dlhie vydria. Kapčone teplé sme hneď zorali. Boli OK. (čemer) Vlak zatiaž cez tunel opustil jazero Bajkal a zamieril cez irokú Rus na sever do mesta Irkutsk. Tu do náho kupé pristúpil mladý mu, 36-ročný Sergej, geológ, naftár. Keď sa predstavil, ponúkol nám pivo. Iiel na cyklické vožno domov z Východnej Sibíry, rieka Vrchnaja Čoma (viď mapu) do mestečka nad Tomskom Krásna Jar. Ponúkli sme ho pálenkou. Zaujímal sa o Slovensko, Česko a celú Európu. Dobrá debata. Máme astie na spolucestujúcich zatiaž. Spriatelili sme sa aj so sprivodčíčkami (naemu armu nik neodolá) Debata, fotky a nákup u nich. Jedna varila borč a doniesla po tanieri aj nám. Bol super s baraninou.
Deň dvadsiaty, sobota 20.09.2008 vlak spä
Prespali sme sa a do strednej Sibíri asi 150 km pred Krasnojarsk. 3.30 moskovský čas, 8.30 MIČ, 1.30 SEČ. Ná spolucestujúci Sergej spal ďalej. Zjedli sme polievku + tamprlík. Oddych a do svitania a vrhli sme sa na kapčone cholodnoje ryby zo Sžudanky. Super pochúka, prerali sme sa ako vdy. V Krasnojarsku nákup chleba + kvas. Stanica nová, mramorová, gýčovo pekná, Andrej fotil ako divý mramor aj na záchode. Vade plno milície, obsadenej pol budovy, ete e Andreja nezatkli. (ja som bol svedkom výmeny brzdového obloenia na kolese náho vagóna. Pracovník to previedol rýchlo a kvalitne.) Keď sme sa pohli, Sergej sa zobudil a začal nás ponúka klobásovými tyčinkami, e to sú k pivu. Chutili nám aj ku kvasu. Dobrá debata, zas sa o vetko zaujímal. Samotné cestovanie nám u zovednelo, ale nuda neni. Hra s mapou, debata s žuďmi paráda. Pri Tomsku mestečku Tajga, Sergej vystúpil. Srdečná rozlúčka sympaák s prehžadom. Daroval nám firemnú tuku, my jemu nič, lebo u nič nae nemáme. Navečerali sme sa, ryba + patéka + cibuža + syr + chlieb + kvas + čaj. Andrej sa bol zákerne hrnčeková sprcha. (6 hrnčekov cca 0,5 l)
Čítanie a spánok. Aj podža kompasu vlak ide na západ.
Deň dvadsiatyprvý, nedeža 21.09.2008 vlak spä
Budíček pred Barabinskom. 22.40 mosk. Čas, 02.40 MIČ, 20.40 SEČ. Príjemné hádky o čase. Leanie, čítanie, spánok a z postele nás vyhnal hlad. Raňajky ryby zo Sžudanky kapčone cholodnoje posledné 4 kusy. Pochúka!!! Vlak naberal mekanie a tak sa plánované zastávky skracovali na nutnú kontrolu a ilo sa ďalej. Zaujímavý rovinatý kraj, kontrola situácie na mape, návteva jedálneho vozňa borč - OK. O 14.33 miestneho času sme prekročili hranicu 2000 km k Moskve. V mestách a dedinkách sa u častejie vyskytujú moderné stavby. V Omsku popŕchalo. Andrej spal. Na zastávku umen sme skoro Andreja nechali. Vetko vak dobre dopadlo. Vchádzame do Jekaterinburgu (predtým Sverdlovsk). Je to obrovské mesto, stáli sme málo. Miestny čas sa posúva k moskovskému času. 5 4 3 hod. rozdiel. Večera, sprcha, pivo a ideme spa. Posledná noc vo vlaku a ten uháňa na západ.
Deň dvadsiatydruhý, pondelok 22.09.2008 vlak spä.
Zobudili sme sa pred mestom Kirov ete po tme. Debata a podriemanie. Raňajky polievka + fazuža (ná kombinačný výmysel) dojedanie zásob. Pozorovanie okolia, čaj, mapa, normálny cestovný deň. Andrej zaspal ako bábo. Ja som čítal lútil kríovky ako obyčajne. Mapa sa nám zasekla, nevedeli sme nájs, kade ideme. Dalo mi to zabra, ale nakoniec som porozumel ruskej automape. A trasu som naiel. Andrej mi vyslovil pochvalu bez foto. Vonku zaujímavý kraj a vežké mesto Ninyj Novgorod. Vlak dobiehal mekanie a my sme dopíjali pivo a kvas a dojedali vetko, čo sme mali na cestu. Vlak mekanie dohnal a včas doiel do Moskvy (Jaroslavskyj Vagzal). Dve hodiny pred príchodom do stanice sprievodčíčky uzavreli WC a to mi neskôr robilo vežký problém. Rieili sme to a na námestí. Nástup do metra a na konečnú linky č.2 Rečnoj Vagzal. Cesta zaujímavá ako v metre v Moskve. Marutnyj taxík nás za 2 x 60 rubžov odviezol na ermetevo 2. Zahájili sme 24 hodinové čakanie.
Deň dvadsiatytretí, utorok 23.09.2008 spä letisko
Lavičky v hale letiska nás nene pritúlili. Taxikári nás vak chceli niekam odviez. Klimatizácia na nás útočila prievanom, letitné bufety vysokými cenami a čistiaca čata čistiacim strojom. Vetko sme to vydrpali, odolali sme a trochu aj pospali. Striedavo ja, aj Andrej. Keď svitlo cca 8.00 mosk. času, sme sa rozhodli ís do centra Moskvy. (Lietadlo nám letelo o 17.00 hod.) Stačilo sa vráti na 15.00 hodinu. Batoinu sme dali do kamery chránenia úschovne za 200 rubžov za 1 kus! Ďalí cenový ok! Do mesta sme ili novou elektrickou rýchlodráhou. Lístok stál .......... rubžov ďalí cenový ok!!! Moskva je oficiálne najdrahie mesto na svete a to sa nám aj potvrdilo. Rýchlovlak nás doviezol na stanicu metra. Ete na povrchu sme si zahryzli obžúbené pelmene (opekaná ika plnená mäsom). Keď Andrej nenaiel v okolitých magazínoch typické ruské cukríky, ktoré chcel silou-mocou donies domov, (mne je doteraz záhada prečo?) prevzal som velenie na tomto výlete ja. Popýtal som sa, ktorou trasou sa dostaneme najbliie k centru, čie Krásnej pločadi Červené námestie, naiel som trasu na mapke a vytartovali sme do metra. Vystúpili sme na stanici ............ a zistili, e od Červeného námestia sme asi 1 km. Úmorným (pre mňa) žapaním sme to prekonali. Námestie ozaj fascinujúci kúsok Moskvy. Mauzoléum Lenina sa mi zdala dos skromná budova, ale stojí tam. Andrej ma opustil za účelom fotenia a tak som sa sám potúlal po hornej časti Červeného námestia a pobral sa smerom k metru. Keď sme sa asi po 30 minútach s Andrejom nali, začal panikári, aby sme u ili na aeroport, lebo nestihneme lietadlo o 17.00. Bolo asi 12.00 hod. Časový plán som mal pevne v rukách a upokojil som situáciu nákupom pelmenov. Metrom sme sa bravúrne ako starí Moskali prepravili na konečnú .............................. Tam ete Andrej (keďe sme mali čas) urobil zúfalý pokus o nakúpenie cukríkov. Ale neuspel. Chceli sme si niečo zahryznú a umonil nám to kvázi bufet, v ktorom opekali veliké slané palacinky a plnili ich veličím. My sme si dali s kuracím? mäsom. Boli vežmi chutné. Za ............... rubžov. Pri jedení sa nám prihovoril trochu podpitý Ukrajinec a núkal nás vodkou. Nie e by sme boli proti, ale do lietadla sme chceli ís triezvi. Potom nám vnucoval do 2/3 nedopitú fžau, aj to sme odmietli, čomu sa vežmi čudoval. Rozili sme sa vak v dobrom, lebo v malom bufetíku sme ako Slováci mali úspech. (vdy, keď vysvitlo, e sme Slováci, žudia zaváhali. Ale keď sa to vyjasnilo cez Československo, vetci si spomenuli. Aj tu chválili nae rozdelenie bez krvi príklad pre ostatných.
Marutný taxík nás za 2x 60 rubžov zase úspene doviezol na letisko. Vyzdvihli sme si batoinu (s plačom: Tožko Peňazí!!!) V bufete sme si za posledné ruble kúpili 2x borč, tie bol extrémne drahý, ale bolo nám to jedno, lebo sme potrebovali ruble minú. Mne aj tak zostalo asi ........... rubžov, a vymenil som ich spä za 20 . Preli sme o poschodie vyie k príletovej hale a začali vypĺňa pasaiersku colnú deklaráciu. Neviem odkiaž to Andrej zobral, ale tvrdil, e to musí by a vetci to vypisujú. A naozaj, niektorí sa pri stolíku zastavili a maturovali okolo toho, tak ako my. (samozrejme, e to od nás nikto nikde nepýtal, ale aspoň sme sa tým dobre zabavili) Preli sme tými vetkými pasovými a colnými kontrolami, ktoré v Rusku majú príchu dávnych časov. Na úplne poslednej kontrole sme sa dokonca museli vyzu, da dolu opasok, odloi mobil a vetko kovové do koíka, prejs rámom a keď náhodou pískal, znova. Sedíme si tak v odletovej hale a čakáme pokyn na nástup do lietadla. Pohoda. Naraz sa ozval krásny hlas fujary, mysleli sme si, e je to z reproduktorov. Z kontrolnej zóny vychádzal chlap a balil fujaru do vreca. Svitlo nám, e to hral on. Z reproduktorov vyiel pokyn, na nástup do lietadla. Okolo chlapa s fujarou ili ďalí s gitarou, husžami, harmonikou.
Prihovoril som sa im: Chlapi, vy ste nejaká folková skupina? Boli ste niekde vystupova, íri nau kultúru?
Oni odpovedali: Áno, írili sme kultúru tam, kde ste vy neboli ani s prstom na mape!!!
Ja: Kde to môe by? Lebo ja som s prstom na mape, bol u vade.
Oni: Na Bajkale, chlapi! Na Bajkale! Osem dní sme tam ili, chytali ryby a írili nau kultúru! Viete, kde je Bajkal, jak je to ďaleko?
Ja: A ako ste tam, aj odtiaž cestovali?
Oni: No predsa lietadlom! Z Moskvy do Irkutska a teraz spä.
Ja: No tak chlapi, my dvaja sa vraciame z Vladivostoku a ili sme tam aj spä vlakom z Moskvy. A okolo Bajkalu sme ili takmer 2,5 hodiny.
Vetkým, ktorí to počuli, zmrzol úsmev a jeden z nich zakričal: Poďte vetci sem, tu sú ete väčí blázni ako my!!! A u sme boli kamaráti.
Celú cestu lietadlom sme si odovzdávali záitky. Bola to partia (náhodný výber) z celého Slovenska. Rôzne profesie, rôzni žudia, ktorí si cez cestovku objednali osem dňovú rybačku na Bajkale. Takmer nové TU-154 nás úspene doviezlo do Blavy, jedlo a pijatika dobrá ako v lietadle. Letuky neboli dos pekné, ani dos mladé. V Blave nás spožahlivo čakal Peo a rozviezol nás domov.
- - -
Tak ako, priatelia - stojí to za to?
- - -
Cestovatežská relácia bola nahratá v túdiu SOL na tému Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway. Hosami relácie boli Fero korík, a jeho kolega Andrej Sahul - priatelia, ktorí trasu z Moskvy do Vladivostoku a spä zdolali pred tromi rokmi a dvaja originálni elezničiari Lubo Tomka s Tomáom Dzurenkom. Títo dvaja cestovatelia vlakom pred tyrmi rokmi preli z Leopoldova do Vladivostoku a spä, čo je úctyhodných 24 000 km.
Počas relácie sme sa telemostom spojili aj s Ferkovou spolucestujúcou Татьянou Васильченко z ďalekovýchodného ruského Chabarovska. Napriek desa hodinovému časovému posuvu (v Ghabarovsku bolo pol tvrtej ráno a teplota mínus 26 oC) , Tatjana so slzami v očiach zaspomínala na spoločnú cestu cez takmer celé Rusko.
Redakcia SOL srdečne ďakuje za účas v diskusii vetkým hosom, prítomnej verejnosti a samozrejme aj Tatjane, ktorú určite v Chabarovsku pri ceste Transsibírskou magistrálou navtívime.
Milo Majko
Fotogaléria k článku:


Video k článku:
Komentáre k článku:
Tak som si aj ja zaspomínal na dve sluobné cesty do Astrachanu. Vlakom cez Kijev a Moskvu. Paráda. To je treba len zai.


Татьяна Васильченко
17:02 (Pred 1 hodinou)
adresátom reporter24
Spasibo, Maiko. I vse poluchila i posmotrela. Mne bilo interesno prinimat uchastie v etom proekte. I polubila Slovakiu blagodaria tem ludiam, kotorih vstretila. Proshu peredat privet Fero, Andreu i vsem, kto bil v studii.
Tatiana.
- - -
Tatiana, dakujeme a tesime sa na skore stretnutie v Chabarovsku.
Majko
Pozeral som to nad ranom,ale ak si dobre spominam,tak ku koncu sa na to p.Majko pytal a p.Skorik vravel nieco o sume cca 20 000 byvalych slovenskych dukatov :-)
S neakymi nepredvidatelnymi nakladmi do 1000 eur.
Lietadlo BA-PRAHA, PRAHA-MOSKVA, MOSKVA-VLADIVOSTOK,HOTEL A NASPAT.
Plus jedlo,ak som to dobre pochopil.
Ostatne uz je na clovekovi co je ochotny dat navyse-pamiatky,suveniry...

Cestovanie a urcita historia ma zaujima od mala,tento stat ma prinutil odist pracovat odtialto prec (aj ked nie az tak daleko)takze cestovanie a praca = 2 muchy jednou ranou :-)))
A pekne to povedal kolega p.Skorika:
,,Necitim sa dobre medzi vela ludmi,aj ked proti ludom nic nemam,,
V tom by som sa stotoznil aj ja.
Rad sem prispejem (o existencii tychto stranok som sa dozvedel niekedy na jesen) ale medzi ludi EE,proste niesom spolocensky typ :-)))

Kedze Vas zaujima cestovanie, skoda ze ste neprisli na nahravanie. Otazky zo strany publika by kazdu relaciu ozivili.
Alebo robim niekde chybu v prezerani ?
Dakujem za odpoved.
Ak som si dobre vsimol,pan Majko sa pripravil aj oblecenim :-)
Tiez nemam rad organizovane veci a ked sa dalo tak som sa pozrel po miestach ,,mhd,alebo pesibusom,, pripadne specialne zameranym zajozdom,ci len tak v kamione, aj ked to bolo zapadnym smerom...
Ale vzdy je zaujimave si pozriet aj veci ktore niesu na hlavnych turistickych trasach.
Niesom si isty ci stale este,ale z Hamburgu do Ciny jazdi vlak,aj ked len nakladny,bolo by to tiez zaujimave prepojenie podobnym cestovanim.
Ta Tana je celkom sympaticka zena a je naozaj mile,ze jej ochotu ocenili pozvanim na Slovensko.
Postrehol som ze ma rada keramiku,celkom by ma zaujimalo co sa jej na Slovensku pacilo najviac,pripadne inde.
Predpokladam ze v Krumlove to bol druhy najvacsi hradny komplex v Cr,Praha je asi cela krasna a v spomenutej Vielicke solne jaskyne...
Tiez by ma zaujimalo,ked jazdi casto tym vlakom ake ma povolanie.
A ked uz cestovatelia boli v kontakte s domacimi na dalekom vychode,tak ci im hovorili nieco o znamej Ceste kosti,alebo je to tam tabu.
Nieco co,ako spominal pan Skorik nieje v knizkach,proste nieco co sa da dozvediet len od ludi co v regionoch ziju.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie nezneuívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či írenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi uívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov uívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tie IP adresy uívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závaného poruenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, e kadý uívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môe zmaza príspevky, ktoré budú poruova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









