Tiene minulosti alebo "O čo sme určite neprišli"

Už na úvod článku sa musím ospravedlniť za to, že použijem nespisovné a mierne vulgárne slová. Uznajte však , že nadávať niekomu do papľuhov či mrchožrútov nemá tú správnu šťavu. Tých, ktorí úzkostlivo ctia našu krásnu a ľubozvučnú slovenčinu ako i skalných fanúšikov sci-fi teórií o soc.-dem. svete a beztriednej spoločnosti tiež zdvorilo žiadam, aby tento článok prehliadli. Poznajúc však ich mentalitu viem, že moje varovanie je zbytočné a tak odporúčam pred čítaním požiť sedatíva či barbituráty v množstve priamo úmernom stupňu „uvedomelosti“. "Realita" Televízia,rozhlas,tlač i samotná verbálna komunikácia s okolím nám denne prináša informácie o tom, ako sa kdejaký lúzer, hajzlík či priamo zmrd má neopodstatnene lepšie na úkor bežného občana tohto štátu. Pravá či ľavá, vsjo ravno, adrenalín sa dostáva do vyšších levelov každému kto k dotyčnej skupine nepatrí. Niekomu preto že to považuje za nefér a inému preto, že sa do tohto VIP klubu nedokáže dostať. V každom prípade prevažná časť týchto ľudí si položí veľmi prozaickú otázku, kde sa tá verbež vôbec vzala. "Minulosť" Sú to dve desaťročia čo tu panoval tvrdý socializmus. O trhovej ekonomike sme ani netušili, neexistoval Windows Vista a ani MS Powerpoint, „production manager“ bol iba obyčajným výrobným námestníkom a „commercial manager“ nebol pre istotu nikto (iba ak pipina sekretárka, ktorá manažovala barterové kšefty s pipinami iných production manager). Všetky procesy vo firmách, nazývaných národný podnik, boli tvrdo riadené priamo z HQ. Personálny management bol v absolútnych plienkach, aj to v prevedení „low end“ formou straníckej nomenklatúry a prísneho služobného postupu. Ten posledne menovaný spolu s priznaním sa k vedúcej úlohe strany bol navyše nadradený naozaj všetkému, snáď i Darwinovej teórii o pôvode druhov (alebo súdruhov?). Porušovať tieto zásadné mechanizmy fungovania mohli iba "ujovia" s najvyšším levelom prípadne s ich zvolením menší "ujovia" na leveloch nižších, ktorí personálne prostituovali zväčša iba v prospech svojho vlastného klanu. Samozrejme že výnimky potvrdzovali pravidlo. Úspešnosť existencie jedinca v systéme kupodivu závisela od dosť jednoduchých faktorov. Potrebovali ste mať správnych príbuzných a nemať nesprávnych príbuzných. Ak bola podmienka splnená, mali ste istotu že vám dá každý pokoj. Pre dosiahnutie vyšších cieľov si doba vyžadovala okrem prvej podmienky splniť i druhú ktorou boli správne názory (dnes by sme povedali byť „trendy“ či „cool“) a pre najvyššie méty bolo posledným kritériom vlastniť legitimáciu správnej farby. Žiadnu električenku či študentský preukaz ČSAD ale legitimáciu člena KSS (KSČ). Ak sa vám to podarilo a boli ste dostatočne úderný, bol to predpoklad stať sa nezosaditeľným a v riadiacej pozícii ste mali spravidla istotu, že zomriete na srdcový infarkt podobne ako hrdinovia budovateľských seriálov typu „Najmladší z rodu Hamrovcov“ či „Inžinierska odysea“. Kupodivu, v tomto systéme bol dosť obmedzený priestor na vznik absolútneho šmejda, hajzla či zmrda a to priamo systémovým prvkom s krycím názvom stranícka schôdza. V prípade zlyhania, prešľapu či nepochopenia svojho miesta v tvare sa jedinec ocitol na pranieri ostatných súdruhov (a to často aj tých bez žiadneho levelu) a v závažnom prípade mohla nastať až exkomunikácia z Matrixu, čo v tej dobe znamenalo v podstate existenčné harakiri. Potom zrazu prišla VOSR (Veľká občianska sametová revolúcia). Nastal šikovnejšími jedincami predpokladaný a nevyhnutný vývoj podľa osvedčenej metódy „od steny k stene“ a všetko sa otočilo naruby. Ekonomika bola prehlásená za tržnú a vzápätí sa objavili prvé zárodky prezentačného software, všetci výrobní námestníci sa čarovne zmenili na „production manager“ (to bolo tak „cool“) ale ich význam rapídne klesal. Začal ho úspešne vytláčať „commercial manager“, lebo sa očakávalo že bude postačovať prosté predávanie tovarov a služieb jeden druhému. Staré poriadky boli zrazu tie tam. Rozhodne sa nestalo, že by bývalí „manažéri“ obrástli machom, skôr spotrebovávali podstatnú časť svojej energie na to, aby vytvárali rôzne stratégie a taktiky na zachovanie svojej vlastnej existencie v boji s ich kolegami s rovnakým pudom sebazáchovy. A tak sme sa stali svedkami ich dravého a nemilosrdného boja o ekonomické, politické a tiež politicko-ekonomické funkcie. A že sme ich mali v tých národných podnikoch ako maku to je holý fakt. V dobách pred VOSR boli prostriedky k dosiahnutiu cieľa iné ale princíp bol rovnaký. Členstvo v SZM, KSS, KSČ či ROH zvyšovalo vyhliadky na dosiahnutie cieľa a prinášalo tiež značné hmotné pôžitky vo forme vlastníctva luxusnej Lady 1600 S s koženými sedačkami a červenými tygrovanými kožušinovými poťahmi z červeného tygra či dovolenka na Rujane a k tomu 2 ks „strandkorp“ a 1 ks husacej kože zdarma. Kto to chcel niekam dotiahnuť, musel sa podľa toho aj chovať a vytvoriť si tie správne návyky, aby sa z robotníka, roľníka či pracujúceho inteligenta stal angažovaný robotník, rolník alebo pracujúci inteligent. Skrátka v tej žumpe plávať niekde hore, aby sa dalo občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. "Súčasnosť" Mám zato, že súčasná generácia zmrdov a inej hávede nám po dvadsiatich rokoch akosi dospela. Faktom je, že genetický materiál zo svojich predkov nazývaných súdruhovia si dokázali nielen uchovať, ale v procese dospievania sa dokonca zbavili tých problematických častí svojej DNA, ktoré by im spôsobovali morálne či iné podobné ťažkosti pri ich existencii. Naučili sa prosto jednoduchšie ale účelnejšie využívať okrem legálnych aj nelegálne a amorálne metódy, aby sa predrali tam, kde by za normálnych okolností nikdy nepatrili. Z vlastnej skúsenosti viem o prípadoch, keď zmrd je napríklad priamym potomkom rodičov, ktorí boli typickými predstaviteľmi kategórie „dojičov socializmu“. Teória kontinuálneho vývoja od bolševika k akožekapitalistickému hajzlovi či zmrdovi je jednoznačná. Už len skutočnosť že KSS či KSČ tu mali pred dvadsiatimi rokmi viac ako pol milióna členov znamená, že tu stále sú. Oni i ich „vyškolení“ potomkovia. Čo asi dnes robia či kam sa podeli ? V čo sa premenili ? Odpoveď je jednoduchá, naďalej hýbu touto krajinou a ak nie oni tak ich ideológia určite. Zásadne sa zmenila paleta ich hmotných pôžitkov. Z Lady 1600 S presedlali do ML-ka či Volva XC-60, z dovolenky na Rujane je zima v Alpách a leto v Karibiku, z chaty v TANAP-e sú vily na Slavíne, penzióny v súkromných lesoch, luxusné byty v centrách Blavy či Košíc prípadne nedostupné rodinné súbory domov skrytých za vysokým plotom a chránené SBS-kami. A je neustále viac tých, ktorí sa nechávajú zlákať týmto spôsobom života a tak pristúpia na metódy hry týchto smradov. Pôvodným komunistickým hajzlíkom a iným smradom a ich nasledovníkom sa tak opäť podarilo stať sa predvojom, nie však robotníckej triedy ale niečoho úplne iného a besnejšieho ako si vedeli bývalí súdruhovia predstaviť. A najväčším paradoxom tejto situácie je skutočnosť, že o čo viac generuje táto zvláštna doba ich počet, úmerne tomu rastie skupina blbov, ochotných tej prvej množine sa podvoľovať. Nezostáva preto nič iné iba dúfať, že sypať piesok do ložísk tak, ako to urobili dopravcovia či ako sa to chystajú robiť vo februári zdravotníci budú robiť čo najskôr viacerí. Nie preto aby sa ložiská rozpadli ale preto, aby sa príliš neprehriali rútiac sa z kopca. Nie preto aby robili problémy ale preto, aby upozornili že sa na nich zabudlo. Nie preto aby ohrozovali demokraciu ale práve preto, že je demokracia. Nie preto že sú pravičiari ale preto že ľavicovo sa má aj konať nie iba tárať. Písané s nadhľadom a predpokladom, že trafená hus zagága :-)