Tešiť nás môže jeden zásadný fakt - volení zástupcovia si dovolia len to, čo im občania tolerujú

Je zaujímavé, že až tak závažný celospoločenský problém, akým sú amnestie udelené Vladimírom Mečiarom, odhalili vážne nedstatky v základnom právnom vedomí väčšiny občanov krajiny. Hlavne v diskusiách na sociálnych sieťach sa objavuje neskutočné množstvo názorov ľudí skalopevne presvedčených o tom, že je úplne normálne a správne ak politicky dosadení sudcovia Ústavného súdu rozhodujú o uzneseniach ústavnej väčšiny NR SR. Chápem, že už zo svojej podstaty je pre mnohých ľudí tento napísaný text nezrozumiteľný. Každý z nás žije svojim životom a pracovná vyťaženosť dáva malý priestor na študovanie vecí, ktoré zdanlivo nesúvisia s jeho existenciou.

Dlhodobo, presnejšie od založenia média sa snažím písať ako je veľmi dôležité voliť s rozumom a pred samotnou voľbou si preverovať postoje každého kandidáta uchádzajúceho sa o dôveru občanov. A to na všetkých stupňoch riadenia spoločnosti.

Poslanci NR SR sú zákonodarcovia a tvoria teda legislatívu, ktorá je záväzná pre nás všetkých. Povedané inak, ak v NR SR budú sedieť blbci, ktorí odhlasujú blbý zákon, tak do basy budeme chodiť za blbosť. Otázka je, koho blbosť to bude.

Zákonodarcovia, teda poslanci NR SR hlasovaním schvalujú zákony (nadpolovičnou väčšinou) a ústavné zákony (ústavnou väčšinou). Rozdelené na drobné to znamená, že dostatočný počet poslancov NR SR dokáže hlasovaním znovu zaviesť totalitu v krajine, vládu jednej strany, napr. zmeniť to, či jazdíme vpravo alebo vľavo a obrazne povedané, či budeme toaletu vykonávať do záchoda alebo do škarpy pri ceste. Jednoducho, od určitého počtu hlasujúcich zákonodarcov nastupuje absolútna moc nad ich občanmi, ich konaním a konaním inštitúcií platených občanmi. Tomu sa hovorí parlamentná demokracia.

Poslanci NR SR teda príslušným počtom hlasov dokážu zrušiť aj samotný ústavný súd a sudcov poslať do "dôchodku".

V tejto súvislosti si teda dovolím zopakovať a zdôrazni, že od určitého počtu hlasujúcich poslancov nastupuje naozaj absolútna moc. Preto je tak veľmi dôležité vyváženie moci v štáte, nevolenie zo vzdoru a trucu, ale voľba rozumom. Mimoriadne dôležitá je dôsledná verejná kontrola a kontrola moci médiami. A preto ak chceme žiť v spoločnosti do ktorej sa naše deti zo zahraničia budú vracať a nie húfne tam utekať, je potrebné poznať postoje závažným veciam každého jedinca ktorému dávame hlas v ktorýchkoľvek voľbách a dávame mu teda moc rozhodovať o našej vlastnej existencii. Problémom je, že si tento fakt občan v podstate vôbec neuvedomuje.

Obdobne je tomu aj v samospráve - samozrejme tu poslanci netvoria a neschvaľujú zákony, no v moci majú príslušné VZN - podzákonné normy platné na území mesta a obce, ktorými majú možnosť do určitej miery obmedzovať občanov a firmy v ich činnosti, udeľovať im povinnosti a napr. regulovať výšku daní.

Pre naozaj najlepšiu ilustráciu spomeniem prípad poslanca Marián Sidora, ktorý jasne a zrozumiteľne sa verejne vyjadril, že na presadenie vlastných požiadaviek stačí získať dostatočne vysoký počet poslancov lobingom a výsledok je prakticky istý. Poslanci Obecného či Mestského zastupiteľstva teda svojim rozhodnutím môžu napr. rozdeliť rozpočet obce kľudne tak, že tých pár naháňajúcich sa dospelákov za loptou po štadióne dostane väčšinu, pčípadne prakticky všetko a naše deti zostanú v materských školách obrazne povedané "hladné".

Všetko bolo, je a vždy bude o ľuďoch. O ich morálke a o tom, ako budú konať. Tešiť nás môže jeden zásadný fakt - volení zástupcovia si dovolia len to, čo im občania tolerujú.