Teraz na východe ... a nielen tam...

Hovorí sa o eurofondoch a rozvoji obcí, jednotlivých regiónoch a podobne. Každý deň vidíme upútavky na jednotlivé výzvy, na čerpanie tzv. eurofondov a na to, ako rýchlo rozvíjať svoje aktivity podľa jednotlivých operačných programov. Ale tu uvádzam iný príklad. Z praxe, podľa toho, čo sa stalo a čo nasvedčuje tomu, že nie je taký jednoduchý prístup tých, ktorí rozvoj potrebujú a veria. Tým nechcem opäť nikomu škodiť ani nikoho odrádzať, iba je nutné overovať informácie. Inak môže vzniknúť problém. Ako v našom prípade u majiteľa areálu, ktorý veril... Na strednom Slovensku je jedna malá dedinka, pri nej taký vyšší kopček a na ňom vleky a keď je sneh, tak veľa, veľa ľudí. Lyžiarov, detí, rodín z celého Slovenska. A na tom kopčeku je, vlastne bola hore chata, kde si ľudia po celý rok, aj keď nie je sneh, tak mohli dať čaj, pivo, klobásku, hranolčeky, alebo niečo iné podľa svojej chuti. A tam býval jednoduchý človek, majiteľ areálu, ktorý sa staral o návštevníkov. S rodinkou, obhospodaroval celý areál a žil svojím spokojným životom... a to až do doby, pokiaľ za ním neprišiel človiečik a nepovedal mu, že je možné areál vylepšiť, postaviť novú chatu, aby sa tam zmestilo viacej návštevníkov a aby on mal vyššie príjmy z turistického ruchu, ktorý v tomto prípade prináša aj rozvoj regiónu a okoliu tohto malého kopčeka. A tak náš majiteľ súhlasil. Keďže to bol človek dôverčivý, tak si vypočul, čo všetko bude príprava stáť a koľko peniažkov si má pripraviť. Nemal takú sumu, tak predal časť svojich pozemkov a zaplatil. Človiečik potom došiel s niekoľkými zväzkami dokumentov, náš pán majiteľ a žiadateľ popodpisoval a vydokladoval to, čo je treba a bolo hotovo... projekt sa podal. Majiteľ areálu bol spokojný a začal rozmýšľať, že netreba čakať a že začne s prípravou pre stavbu, aby až dostane euráky z fondov, nemusel tak dlho búrať... tak rúcal stavbu, až ju zrútil, spolu s jeho zamestnancami a začal žiť v maringotke a trpezlivo čakal na odpoveď. A tá prišla... a skoro aj s infarktom, pretože v liste mu bolo oznámené, že nedostane ani cent, pokiaľ nie je zabezpečená spoluúčasť finančného charakteru buď z vlastných zdrojov, alebo z úveru banky, čo je normálny a štandardný postup v takýchto prípadoch. A čo teraz??? Pozemky fuč, predané, chata fuč, zbúraná a ostatku bolo málo...a bez financií... s dôverou. Neuvádzam lokalitu, ale toto sa žiaľ stalo. A u nás, na Slovensku. A nie je to jediný prípad, kedy majiteľ areálu a žiadateľ v jednej osobe dal na dôveru, kedy sa nepovedalo všetko a keď ostali len oči pre plač. A človiečik, ktorý došiel za majiteľom areálu, ten je z obliga, pretože on vraj svoju robotu zrobil, zaplatené dostal kráľovsky a súdy by trvali roky... a na ne nie sú peniaze, tak čo teraz... dôvera vo všetko je preč, priatelia, kamaráti a príjem z cestovného ruchu tiež, počasie zlé a vonku skorá zima... Ani táto situácia nie je neriešiteľná a našťastie sa našlo riešenie. Vlastne, riešenie sa pripravuje, tak o ňom nebudem písať ďalej, aby sa nezakríklo, bolo by to škoda. O tom až nabudúce, pretože pokračovanie je dôležité... ale vidíte, aj takto sa človek môže dostať do spárov chudoby...