Takto si pamätáme na najväčšiu povodeň na Slovensku v roku 1965
Takto si pamätáme na najväčšiu povodeň na Slovensku v roku 1965. Tento názov nesie knižka, ktorá v týchto dňoch uzrela svetlo sveta. Autormi sú : Androvics Adrianna, Bödők Károly, Nagy Amália a Nagy Géza. V týchto dňoch sa povodeň v roku 1965 vyslovuje častejšie ako inokedy. Je tomu už 50 rokov, čo sa táto udalosť stala. Jednou z postihnutých obcí bola aj obec Čičov. Obyvatelia na 14. júna usporiadali pri príležitosti 50-teho výročia spomienkové stretnutie.
Pozvaní boli niektorí z tých, ktorí v roku 1965 pomáhali pri povodniach. Jedným z nich bol aj pplk. v.v. Rudolf Tóth zo Serede, ktorý si na túto udalosť spomína takto :
Dňa 18.6.1965 ráno sme v kasárňach u VÚ 4409 Týn nad Vltavou sme dozvedeli o pretrhnutí hrádze pri obci Čičov. O rozsahu zaplaveného územia sme v tom čase prehľad nemali. Keď prišli dôstojníci z nadriadeného velenia ,vedeli sme, že je zle. Okamžite sme dostali rozkaz o príprave ženijného práporu na presun do zaplavených oblasti južného Slovenska. Na večer sme zahájili spomínaný presun po trase Týn n/V. - Jihlava - Brno – Bratislava do odpočinkového priestoru SEREĎ. Na druhý deň sme dostali rozkaz na presun po trase Bratislava – Rajka - Mosonmagyaróvár - Gyor – do dedinky ASVANYRARÓ. Už v noci skupina asi 20 vojakov pod velením npor. Stanislava Hermana odišla do Medveďova ,kde dostali rozkaz upevňovať hrádzu a zabráneniť priesakom. Táto jednotka bola ubytovaná v škole a bola tam až do konca nášho pôsobenia v tejto oblasti. Zbytok našej jednotky pracovala resp. pôsobila v tejto oblasti podľa rozkazu povodňového štábu. Pontonová jednotka pomáhala pri stavbe mostu v prietrži. Po poklesu vody sa jednotka presunula na slovenskú stranu do osady Ňárad, odkiaľ sme napomáhali vodičom , ktorí vozili kamene, pri práci na hrádzi a ďalšie úkoly podľa rozkazu.
Po splnení všetkých úloh s vlakovým transportom sme sa vrátili do posádky Týn nad Vltavou.
Veliteľom nášho práporu bol mjr. Zapadlo, zástupcom mjr.Kudláček, o naše stravovania sa staral mjr. Viest František, o výstroj sa staral mjr. Dudek ďalej sa na záchranných prácach zúčastnili npor. Hausner Jozef, npor. Túma ,por. Tóth Rudolf, por.Kočiš Imrich, por. Vrbjar Jaroslav a mena ostatných už neviem. Na Slovensku sme počas ďalších rokov slúžili len traja. Okrem mňa mjr. Viest a npor. Hauzner.
Popisoval som prácu príslušníkov nášho práporu VÚ 4409 Týn nad Vltavou, okrem nás v tejto oblasti spôsobili aj iné jednotky o ich činnosti nič podrobnejšie neviem. Dodám len, že 50 rokov je dosť dlhá doba na spomienky. Človek zabúda, v tej dobe som bol poručík iba 10 mesiacov a mal so len 20 rokov, dnes mám už skoro 71 rokov.
Stretnutie v obci Čičov začalo omšou v eanjelickom kostole. Stretnutie pokračovalo kultúrnym vystúpním speváckeho zboru a následne príhovormi. Potom tí, ktorí sa podielali na záchrane životov a majetku a boli na stretnutie pozvaní, dostali pamätný list ako poďakovanie za svoj čin.
Súčasťou stretnutia bolo aj otvorenie výstavy dobových fotografií, ktoré boli vyhotovené v čase povodne. Zábery veľkej vody, vojakov, hasičov, zničených domov ale aj obrázky obyčajných ľudí vyvolali v náštevníkoch pocity, ktoré sa dajú opísať iba slovami, aby sa takáto katastrofa už nikdy nezopakovala. Po povodni začalo znovuzrodenie dediny. Začala sa nanovo budovať. Až neuveriteľná bola spolupráca, podaná pomocná ruka a solidarita občanov. Obraz dediny sa po povodni úplne zmenil.
Fotogaléria k článku:
Video k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.