Tak teda poďme porovnávať...
Od novembra 1989 ubehlo už celých takmer 23 rokov a ľudia verili, že odstránenie socializmu a komunistov im prinesie lepší život, slobodu a majetky. Poďme si teda pospomínať, čo bolo dobré a čo zlé za socializmu a porovnajme bývalý režim s tým dnešným, demokratickým.
Za socializmu:
postavili a vybudovali školské budovy s telocvičňami a ihriskami zabezpečili naozaj bezplatné školstvo na všetkých stupňoch vybudovali pionierske domy a starali sa o aktivity mládeže vo voľnom čase postavili rekreačné zariadenia postavili zimné štadióny na hokej, futbalové štadióny, športové haly, plavárne a iné športové zariadenia postavili železničné trate a elektrifikovali ich zabezpečil lacné spojenie do každej dediny od rána do polnoci poskytovali zľavy na dopravu pre študentov a pracujúcich nastavali vodné a tepelné elektrárne plynofikovali krajinu a postavili fabriky takmer v každom meste vybudovali poľnohospodárske družstva vo väčšine dedín a miest nastavali "smiešne králikárne" pre ľudí, čo dnes majú hodnotu miliónov umožnili bývať mladým rodinám v lacných nájomných bytoch zabezpečili, že neboli bezdomovci zabezpečili, že ľudia zarábali toľko, aby každý mohol vyžiť dávali nenávratné pôžičky rodinám na kúpu zariadení a stavbu rodinných domov dokázali dať prácu všetkým svojim občanom poskytovali mladým rodinám nenávratné mladomanželské pôžičky zabezpečili bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých poskytovali pracujúcim rekreácie na zotavenie zadarmo ľudia sa nebáli chodiť v noci po mestách a dedinách a cítili sa bezpečne všetci cigáni museli chodiť do zamestnania, kto nepracoval bol príživník a sedel v base zákony boli jasné a zrozumiteľné pre každého, ich nedodržiavanie sa okamžite trestalo súdy pracovali promtne, prísne a rovnako na celom území štátu, páchateľ bol vždy odsúdený tak, že musel zaplatiť spôsobenú škodu a kdekoľvek sa zamestnal, ihneď mu dlh bol zrážaný v splátkach zo mzdy až do úplného splatenia
Socializmus začínal v krajine zdevastovanej vojnou, kde bola zničená či poškodená väčšina infraštruktúry.Neexistovala pomoc zo zahraničia, ba naopak. Západné štáty robili všetko možné, aby brzdili hospodársky rast našej krajiny a všetkých štátov východného bloku.Všetko sa budovalo bez veľkých zahraničných investícií, bez pomoci z Eurofondov, z ktorých 40 % rozkradnú politici a my ich musíme potom vracať. Napriek všetkému krajina napredovala, hospodársky rástla a nehrozil jej krach, ako nás dnes strašia novodobí politici, v zmysle Gorili podvodníci a zlodeji.
Čo dokázal kapitalizmus so slušne vybudovanou krajinou, môže vidieť každý. Len porovnanie nemôže urobiť každý.Študenti, ktorí v roku 1989 mali 18 - 22 rokov, majú dnes 40 - 45 rokov. Takže generácia do 45 rokov nevie porovnávať a ľahko sa im vtĺka aj nepravda do hlavy. Poctivo pracujúci ľudia sú vystavení svojvôli zamestnávateľa a kapitalistickým štátom sú okrádaní.
Socialistický štát nám bral z hrubej mzdy 20 %. Za to sme mali zabezpečené.
1. Bezplatné školstvo od materskej až po vysokú školu 2. Bezplatnú zdravotnú starostlivosť až po akúkoľvek operáciu (za recept sa doplácala 1 koruna!) 3. Zabezpečený príjem v dôchodkovom veku a dôstojnú starobu 4. Lacné ceny potravín, dopravy, služieb, energií, ktorých cena sa nikdy nedvíhala, lebo to štát nechcel
Ceny za socializmu v československých korunách
1 liter plnotučného mlieka 1,80 Kčs
1 liter benzínu 95 oktánový 2,20 Kčs
1 chlieb 3,00 Kčs
1 rožok 0,10 Kčs
0,5 litra piva 12 st. 1,80 Kčs
1 lístok na MHD 1,00 Kčs
Nájomné za 3 izbový byt vrátane energií 300,00 Kčs/10 Eur
Splátka úveru mesačne 100,00 Kčs
Mladomanželská pôžička na zariadenie bytu (30.000) nenávratná
Priemerná mzda za socializmu v r. 1989 bola 3.142,00 Kčs
Nástupný plat stredoškoláka (každého) 1.300,00 Kčs
Nástupný plat vysokoškoláka (každého) 1.800,00 Kčs Výška dôchodku bola 65 % z dosiahnutej mzdy za posledných odpracovaných 5 rokov.
Zlé za socializmu bolo to, že ľudia boli prenasledovaní za verejné protesty proti zriadeniu a komunistom a nemohol každý cestovať kam chcel. Kto pracoval a choval sa slušne a nekradol, nemusel sa obávať ŠtB.
Čo máme dnes, nech si každý odpovie sám, ale najlepšie to dokumentuje legálny spis zvaný "Gorila". Bezbrehé rozkrádanie majetku bez postihov, nezamestnanosť, chudobu, bezdomovcov, herne, prepychové väznice, nefunkčné školstvo, zdravotníctvo, súdníctvo a zákony, ktoré tvoria podvodníci s úmyslom ľahšieho obohatenia. A najhoršie na tom je fakt, že bude už len horšie.
Zlatí komunisti by sa dalo povedať...ale asi by bolo dobré sa iba poctivo zamyslieť, komu vyhovuje súčasný stav a vyjadriť svoj názor.
Komentáre k článku:
K veci:otec, vojak čsl armády, od Buzuluku k Dukle(tak vyzeralo peklo)zahodil všetky metále keď ho komunisti zavreli keď nesúhlasil s vyvlastňovaním (násilné odoberanie majetku súkr. hosp roľníkom)v 56 roku.
Otec aj matka ťažko pracovali a lacný benzín im nechýbal auto nemali. Ale pochopím starú generáciu s nostalgiou za tzv. socializmom.
Len odkaz pre mladšiu generáciu mám opačný. Teraz je oveľa lepšie. Mohol by som uviesť x faktorov prečo je to tak.
Je len na Vás ako s tým naložíte. Len nezažite vojnu.
Nemáte za čo.
http://style.hnonline.sk/vikend-140/mojho-otca-znarodnili-komunisti-ako-komunistu-607205
Pred rokom ´89 sa u nás stáli rady na pomaranče, na Kube sa stoja ešte aj dnes, a nielen na ne.
Takmer žiadna detská podvýživa, takmer sto percent detí zapísaných na základných školách, len necelých päť percent obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby. Kuba je rozvojovou krajinou, ktorá podľa štatistík vykazuje štandardnú životnú úroveň svojich obyvateľov.
Bilbordy pred nemocnicou hlásia, že život jedného človeka je dôležitejší ako bohatstvo všetkých najbohatších ľudí sveta.
Samozrejme, pokiaľ nejde o politických väzňov, ktorí sú ponechaní napospas zdravotným problémom, alebo vzdelávacie centrá, ktorých aktivisti nemohli počas tohtoročnej návštevy pápeža vyjsť z domu – pretože policajti boli všade.
Hoci čísla OSN sú optimistické, realita je krutá. Kubánsky komunizmus je v otázkach občianskych a politických slobôd veľmi podobný tomu nášmu spred roku ´89, s tým rozdielom, že u nás sa stáli rady na dovozové banány, na Kube sa stoja aj na chlieb.
Stará mama – šťastná vo Varadere
Už pri prvej prechádzke je jasné, čo je hlavná náplň všetkých dní Kubáncov. Na každých pár metroch stojí rad ľudí, ktorí čakajú na rožky, vajíčka, telefónne karty či pred zmenárňou, aby si mohli zameniť kubánske národné pesos na konvertibilné.
V krajine fungujú dve meny – jedna pre miestnych, druhá pre turistov a pre tých, ktorí majú na to, aby nakupovali v jednom z miestnych obchodov na oblečenie značky Rifle.
Chcete si nechať vyprať u domácich vo východnom mestečku Holguín? Choďte najprv kúpiť prášok na pranie. V štyroch obchodoch znela tá istá odpoveď – nemáme. „Moja milá, prach na pranie už nie je od minulého týždňa,“ hovorí domáca, vdova, ktorá žije vo veľkom dome s najstarším synom a jeho rodinou. Jednu izbu prenajímajú turistom.
„V tejto krajine nie je ničoho dosť. Ale my už to nezmeníme, to už musí len ďalšia generácia,“ zhodnotí a rozrozpráva sa o rodinnej dovolenke.
„Išli sme najprv na úplný východ krajiny a potom na západ. Požičali sme si auto, boli sme aj na pláži vo Varadere,“ spomína s iskrou v očiach.
„Ale bolo to pridrahé,“ sklopí zrak. „Život tu je veľmi ťažký. Chceme predať dom a presťahovať sa do Havany,“ vykresľuje svoje plány. Len nedávno Raúl Castro povolil predaj domov. Vo všetkých menších mestách míňam domy s ceduľami, že sa predávajú. Ľudia chcú menšie alebo sa presťahovať do bytov. A za peniaze, ktoré ušetria, si chcú splniť sen – ísť na dovolenku vo Varadere.
Z áut opadáva hrdza, ale kým idú, nie je čo riešiť. - FOTO: AUTORKA
Turista – sen kubánskeho režimu
Rovnaký sen majú státisíce Kanaďanov či Európanov, ktorí každoročne navštívia Kubu, aby si vychutnali jej silné slnko, biely piesok na plážach alebo sa naučili tancovať salsu. Podľa spravodajskej agentúry Prensa Latina navštívilo len v prvom polroku 2012 ostrov viac ako 1,6- milióna turistov. Podľa kubánskeho ministerstva turizmu to krajine v minulom roku vynieslo takmer dve miliardy eur.
Pritom krátko po revolúcii v roku 1959 bol turizmus potlačený do úzadia pre americké embargo a preto, že nezapadal do koncepcie ekonomického rozvoja ostrova Fidela Castra. V 90. rokoch sa situácia zmenila a na základe Kubánskej ekonomickej rezolúcie z roku 1997 je turizmus jedným z hlavných zdrojov príjmu, ktorý financuje ďalšie dôležité aktivity režimu.
Štátne vlastníctvo pritom turistovi nedáva na výber medzi podporou miestnych ľudí a priamou podporou štátu. Môžete si kúpiť čerstvo skaramelizovaný cukrík od manželského páru pred ich domom a nechať im tak niekoľko pesos. Ale spať musíte len v zariadeniach, ktoré majú licenciu – buď ako tzv. casas particulares, v ktorých vám Kubánci ponúknu ubytovanie u seba doma, alebo v štátnych hoteloch.
Kubánci sa radi podelia s turistami o svoje trápenia s režimom. Tí vzdelanejší však vnímajú čoraz viditeľnejší dôsledok turizmu, ktorým je prostitúcia. Zúfalé Kubánky všetkých vekových kategórií trávia voľné i pracovné chvíle s mužmi zo Západu.
Čerstvý karamelový cukrík si môžete kúpiť priamo pred domom jeho „výrobcu“. - FOTO: AUTORKA
Rodrigo – mladý učiteľ z ostrova ticha
Ukážkový príklad sexuálneho turizmu nachádzam v alternatívnom bare El cambio v ďalšom z východných mestečiek Camagüey. Dvaja nemeckí penzisti pozývajú vyfintené Kubánky na jedno mojito za druhým, aby si ich následne pyšne odviedli. Dávam sa do reči s dvomi černošskými mladíkmi a dozvedám sa, že na Kube sa o niektorých veciach vôbec nehovorí.
A o iných sa zase hovorí neprestajne. Americké embargo je témou číslo jeden. Oproti tomu peripetie každodenného života, ktoré zahliadnete na prvý pohľad na ulici, sú tabu.
Rodrigo nedávno dokončil univerzitu v Camagüey. Je učiteľom na základnej škole a večer si privyrába ako čašník.
„Keď skončíte vysokú školu a začnete pracovať, prvé dva roky dostávate minimálny plat, pretože časť ide štátu. To preto, že školné sa neplatí,“ vysvetľuje koncept vysokého školstva zadarmo. Je však šťastný, že má prácu, pretože nie každý si nejaké zamestnanie nájde. A odísť do Havany? „To nejde, je veľmi ťažké nájsť si podnájom. Kúpiť si dom je nemožné,“ objasňuje mladý Kubánec.
„Každý sa snaží robiť, čo môže. Lekári? Tí nielen zachraňujú život, ale zároveň v ordinácii predávajú ovocné šťavy, aby vyžili. Lenže nahlas to kritizovať nemôžete, o tomto sa nehovorí. Vieš, žijeme na ostrove ticha,“ hovorí mi šepkajúc.
Gustavo – spokojný predajca propagandy
Tých, ktorí sa snažia o dôstojný život v ekonomickej katastrofe, je neúrekom. Aj v uličkách Starej Havany, ktoré miestami pôsobia ako squatt. V istom bode sa zbiehajú do štvorcového námestia, kde sú všetky domy zrekonštruované, vymaľované pastelovými farbami. V prízemí sú suvenírové obchodíky alebo galérie. Medzi nimi kaviareň s kávou, o akej sa píše v sprievodcoch. Iný svet.
Pomedzi stoly sa nenápadne pohybujú penzisti, aby ich nezbadal personál, a ponúkajú noviny – oficiálny orgán kubánskej komunistickej strany. Nezáleží na tom, či si kúpite Granmu, Trabajadores alebo Juventud Rebelde, obsah je vždy ten istý. Všetky majú hodnotu 20 miestnych pesos, ktorá však v rukách pána v dôchodkovom veku narastie v turistickej oblasti o sto percent.
„Vy si môžete dovoliť zaplatiť viac. Je to každého voľba – nemusíte si ich kupovať, keď nechcete,“ hovorí chudučký deduško. „Tiež si nesadnem do tejto kaviarne na raňajky, pretože by mi tu nechutilo,“ pousmeje sa.
Každý mesiac dostáva 85-ročný Gustavo od štátu celých šesť eur. K tomu na prídel osem vajíčok, niekoľko kíl múky a ryže, mlieko, asi pol kila fazuliek a soli. Ukazuje svoju licenciu na predávanie novín. Vyzerá na 70 rokov, nie viac.
„To preto, že som celý život robil účtovníka. Pracoval som v kancelárii s klímou, od ôsmej do štvrtej každý deň, žiadna náročná práca,“ priznáva s istou dávkou spokojnosti. Nesťažuje sa ani na ten súčasný. Pobozká mi ruku na rozlúčku a odchádza.
Kto chce podnikať, musí mať licenciu. No málokto si ju môže dovoliť. - FOTO: AUTORKA
Reinaldo – kubánsky novinársky unikát
Pri dopravnej nehode umrel Oswaldo Paya. Významný opozičný predstaviteľ bol autorom projektu Varela, ktorý je kubánskou podobou Charty 77. Nič z tohto však v aktuálnom čísle národného kubánskeho denníka Granma nie je. Na štvrtej strane je desať riadkov o nehode na východe krajiny, pri ktorej zahynuli dvaja Kubánci. Ale o tom, kto boli – ani slovo. Šoféroval Španiel, vedľa neho sedel Švéd, ako inak – v očiach kubánskej vlády politickí aktivisti zo západného sveta – kontrarevolucionári.
Ak sa na Kube chcete dozvedieť, ako sa veci naozaj majú, musíte sa stretnúť so správnymi ľuďmi. Oficiálne médiá sú štátom zneužívané na propagandu, aká vládla komunikačným kanálom aj u nás pred rokom ´89.
„Pracovať v národných médiách bolo jednoduché,“ hovorí Reinaldo, ktorý má dnes 65 rokov a hrdí sa tým, že je jediným Kubáncom s titulom zo žurnalistiky, ktorý 20 rokov pôsobil v štátnych periodikách a dnes je nezávislým novinárom.
„Pracoval som v časopise, kde som uverejňoval jeden až dva články za mesiac. Cestoval som do provincií, prespával som v hoteloch, plat bol dostačujúci a nebol na mňa vyvíjaný nátlak,“ opisuje Reinaldo život spokojného novinára. „Problémom bolo iba to, že som nemohol písať, čo som chcel,“ dodáva.
Sovietska glasnosť Reinalda v roku 1988 inšpirovala k sérii článkov kritických voči kubánskemu režimu a viac už pracovať v štátnych médiách nemohol.
„Vtedy som to znášal ťažko, ale dnes už by som nedokázal písať to, čo moji kolegovia, alebo skôr bývalí priatelia. V kubánskych médiách vládne cenzúra, zakladajú si na detailoch. Napríklad Fidela musíte vždy osloviť comandante de jefe,“ vysvetľuje Reinaldo fakt, prečo sa o smrti Payu neobjavili žiadne správy.
Dcéra disidentov – večné označenie?
Pri represii a cenzúre, ktorá na Kube vládne, je až šokujúce, aké knihy majú v knižniciach disidenti. V odľahlej časti Havany hľadám nezávislé vzdelávacie centrum, ktoré organizuje kurzy angličtiny, keramiky, práce s počítačom, ale aj environmentálnu výchovu. Dlhodobo ich podporuje slovenská organizácia Človek v ohrození, nesiem sem techniku a najmä USB kľúče, z ktorých sa všetci na Kube tešia ako u nás deti pod vianočným stromčekom.
To, že som v správnom dome, poznám práve podľa veľkej drevenej knižnice s titulmi, medzi ktorými sa najčastejšie objavuje slovo „demokracia“. V kuchyni je malá žienka, ale keď začne rozprávať, je jasné, že sila jej nechýba. „Na Kube nie je nič isté, ale naše knižnice musia akceptovať, využívame ich na výučbu,“ povzdychne si a rozrozpráva sa o tom, ako nemôžu sami nakúpiť ani materiál na keramické kurzy, pretože sú sledovaní.
Kedykoľvek sa môžu zobudiť na preventívne vtrhnutia policajtmi do domu a prehľadávanie či dokonca zabavenie dokumentov.
„Pre dcéru je to náročné. Práve je v ročníku, keď sa rozhoduje, na akú strednú školu pôjde, ale náš spôsob života sa odrazil na jej známkach. Výsledky jej nestačia,“ hovorí žena smutným hlasom. V škole vedia, že rodičia reprezentujú opozíciu. Na druhej strane, vedia to aj komunistickí rodičia, a predsa mnohí svoje ratolesti posielajú do kurzov.
Catrina – disidentka napriek strachu
Predsa nie je komunista ako komunista. Sú tí, ktorí majú zo straníckej príslušnosti ekonomické výhody, a nie je ich málo. Potom sú tí, ktorí v taxíku nadšene vykladajú o kvalitnom vysokom školstve, pretože sú buď naozaj presvedčení, alebo zmanipulovaní.
Komunisti „naoko“ posielajú svoje deti na kurzy angličtiny, možno aj preto, aby rozumeli Američanom, keď raz ujdú do Miami. A komunistov celkom iste nájdete aj medzi podnikateľmi – pretože by inak nemuseli dostať licenciu.
Jednou z reforiem, ktoré na Kube zaviedol Raúl, bolo povolenie malého podnikania začiatkom roka 2011, ktorým chcel riešiť ekonomickú krízu. Podnikať v krajine, kde stojíte rady na základné suroviny, nie je jednoduché.
„Možnosť mať vlastný malý biznis nezachráni celú krajinu. Navyše podnikatelia platia vysoké dane. Chce to skutočné ekonomické zmeny – zaviesť mikropôžičky, súkromné vlastníctvo,“ hovorí Catrina, učiteľka ekonómie na strednej škole.
Deti sa učia po anglicky. Možno aj preto, aby raz, keď ujdú do USA, rozumeli. - FOTO: AUTORKA
S nedostatkom surovín je spojený ich nákup na čiernom trhu, od pondelka sa opäť zvyšujú dovozné dane. Podnikateľská činnosť sa často deje bez licencie, mnohí si ju nemôžu dovoliť. Tí, čo si ju dovoliť môžu, podnikajú často len v okienkach, cez ktoré predávajú pizzu so syrom.
Kubánsky režim je v každom smere nepredvídateľný. „Táto časť domu bola skonfiškovaná. Mali sme tu stretnutie organizácie, keď vtrhla dovnútra polícia a zabavili ju,“ ukazuje Kubánka na kus domu, ktorý je zakrytý plechom.
V ostatnej časti nášho vlastného domu nás nechali bývať, ale musíme platiť nájom. Ak porušíme ich pravidlá, môžu nás kedykoľvek vysťahovať,“ opisuje absurdnú situáciu. Napriek tomu pôsobí vyrovnane. „Mám strach, ale nie je iná možnosť. Dali sme sa na túto cestu, musíme pokračovať.“
Odhodlaní pokračovať v mierumilovnom snažení o zmenu režimu sú všetci disidenti, hoci žijú v strachu. „Kým sa budú na Kube porušovať ľudské práva, kým nebude na Kube sloboda, kým tu nebude demokracia, budem bojovať, pretože to všetko náleží všetkým Kubáncom,“ povedal šéf Kubánskej patriotickej únie José García Ferrer pre dioariodecuba.com po poslednom prepustení z väzenia, kde strávil štyri dni.
Zatknutie asi 65 predstaviteľov kubánskej opozície v posledných dňoch môže byť len ďalším prejavom strachu Castrovcov z konca ich moci.
Na rozdiel od disidentov, obyvateľstvo Kuby sa zdá zúfalé zo situácie do takej miery, že rezignovalo na akúkoľvek snahu o zmenu. Zatýkacie akcie tajnej polície sa zatiaľ ukazujú ako veľmi efektívna forma prevencie protestov a demonštrácií. Ako dlho ešte? Niektorí tipujú päť rokov, iní osem, mnohí však nemajú odvahu hádať, aby neboli sklamaní.
"Som šťastný, že medzi ľuďmi v parlamente nemusím sedieť. Blázni, negramotní idioti, zlodeji a podvodníci a zopár slušných ľudí. Ak by som ich mal počúvať, idem radšej medzi volov a budem tam práskať bičom. Dúfam, že národ sa raz poučí, čo je to za bandu, ktorá klame,“ vyhlásil.
Komunisti za 40 rokov dokazali vytvorit stat ktory sa po otvoreni hranic za pol roka rozpadol. Takmer ziaden podnik nebol schopny konkurovat - teda v porovnani s inymi zlyhal. Teda za 40 rokov spravili so svetovej spicky ruinu - to su jasne stratene roky.
Máme veľmi nízku pôrodnosť (hlavne na západnom a strednom Slovensku), no mladí ľudia nám húfne odchádzajú do zahraničia a plno z nich tam aj ostane.
Oproti rokom pred revolúciou prudko stúpol počet bezdomovcov, drogovo závislých a tiež prípadov násilnej kriminality.V roku 1989 nám tvrdili, že do 10 rokov sa dotiahneme životnou úrovňou na Rakúsko. Málokto tomu veril, ale tých 15 či 20 rokov znelo už reálnejšie. V skutočnosti sme len niekedy okolo roku 2009 dobehli iba tú našu niekdajšiu životnú úroveň z roku 1989! (Poznámka na okraj – ide teda o STRATENÉ DVADSAŤROČIE a vyhliadky vzhľadom na štruktúru našej ekonomiky tiež nie sú ružové) Aj tu však ide o skresľujúci údaj, pretože sa jedná o výšku priemernej mzdy, ktorú dnes nedosahuje približne 70 % pracujúcich. Čiže minimálne 70% z pracujúcich ľudí sa životnou úrovňou možno ešte ani dnes nedostalo na úroveň spred roku 1989. Bravo!
Operuje sa tu s názorom, ako sme boli obrovskí prijímatelia predvstupových fondov, ako nám všetky eurofondy aj teraz zvyšujú HDP. V skutočnosti ale my v značnej miere pomáhame západným krajinám, keďže ich korporácie tu majú väčšinou daňové prázdniny a na mzdy našich robotníkov vynakladajú maximálne tak tretinu nákladov, čo u nich na Západe. Všetok tento zisk putuje do materskej krajiny, u nás sa tie peniaze rozhodne dlho neohrejú.
Je niečo splnené, čo nám v novembri 1989 herci a speváci na námestiach sľubovali? Ale áno, máme v obchodoch záplavu zahraničného tovaru, môžeme bez problémov emigrovať a môžeme si hovoriť a písať, čo chceme. Aj tak to nikto nepočúva.
ROK1989..Slovensko71rokov..Rakusko 75,3rokov
ROK2010..Slovensko75,1rokov..Rakusko 80,4rokov
Rakusko :68,6 :75r. :80,4r.
Nemecko :69,6 :75r. :80 r.
Ceska republika..plat:24300Kč/240Kč=101kg
Ceska republika...akcia:149Kč=163kg!!!!!!
vtedy bola fronta pred obchodmi teraz na uradoch prace - čo je lepšie...?
Dovolim si upozornit Vas na to, ze Lehocky nebol komunistom a SOL nie je miestom na urazky tohto typu.
.............a cca 200 000 slovenskych socialistov povacsine mukluje u zlých kapitalistov v cesku.
Mate pravdu,co sa tyka kvality,neda sa to porovnavat,vsetky dnesne umeliny,E-cka...
Aj take obycajne parky chutili vtedy inak ako dnes...
Treba aj citat zadnu stranu obalov.
Ale na co nas porovnavac neako zabuda je to ze dnes je najvacsia polozka pre ludi hypo.
Vtedy mali byt hned a tie peniaze im aj na nakup ostavali,ale nech laskavo odpocita zz tej sumy 780e sumicku v priemere cca 350e co platia ludia na 20-30rokov a dostaneme sa niekde na sumu 430e ktora sa da porovnavat s danou dobou,lebo tato suma ostane realne v rukach cloveka co riesi najvacsiu polozku,ktoru vtedy riesit nemusel-byvanie.
To uz budu vychadzat ine vypocty !
A samozrejme zase sme pri tych E-ckach,umelinach a o chuti ani nehovorim.
1kg Cukru som si mohol za sociku kupit z platu 3140kcs/7,3kcs=430kg..................
v terajsej dobe780eur/1,2eur=650kg
v akcii po .......0,89eur/876kg=kg
Ceska republika..plat:24300Kč/22,5Kč=1080kg
Ceska republika...akcia:17,9kč=1357kg!!!!!!!!!!!
v terajsej dobe780eur/1,5=520kusov
v akcii po .......0,89/kg=866usov
Ceska republika..plat:24300Kč/30Kč=810KUSOV
Ceska republika...akcia:22,5=1080kusov!!!!!!!!!!!!
v terajsej dobe780eur/5eur=156kg
v akcii po .......3,29/kg=237kg
Ceska republika..plat:24300Kč/120Kč=202kg
Ceska republika...akcia:78,9=307kg
TAK V KAPITALISTICKOM CESKU SI MOZE PEPIK Z VYPLATY V AKCI KUPIT O 239 KILOV MASA VIAC AKO ZA SOCIKA TAK KDE SU TIE RECI SUDRUHOV AKO CESI PADNU AJ S ICH KAPITALIZMOM.NAS KOMUNISTICKY VODCA AKO ZE TO DOPUSTIL
v terajsej dobe780eur/5eur=156kg
v akcii po .......3,29/kg=237kg
Ceska republika..plat:24300Kč/120Kč=202kg
Ceska republika...akcia:78,9=307kg
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
Nedovedu si přestavit, že by tam demonstranti lezli na americké tanky, zapalovali je jako u nás, a přežili to. Srovnávat počty mrtvých ruské a americké intervence se nedá - to vidí každý.
Komunisté páchali zlo. Dneska je to k smíchu. Co je to zlo, poznáváme až dneska za vlády ODS a TOP09. Zlo je nemít práci, být bezdomovcem. Zlem byla Klausova reforma, která nám připravila tento nenáviděný režim. Zlem nebylo trestat lidi, kteří připravovali takovou změnu.
Komunisté nikdy nepáchali zločiny, jaké páchaly „Demokratické“ vlády na západě. Jedním takovým zločinem bylo zřízení organizací typu Gladio. V padesátých letech byly založeny v zemích NATO za účelem tzv. vnitřního boje s komunismem nadnárodní, extrémně pravicové paravojenské jednotky Gladio. Gladio bylo jméno použité v Itálii. V Rakousku šlo o operaci Schwert, v Belgii Sdra 8, v Británii Stay Behind, Francie Glaive, Řecko operace Sheepskin, v Holandsku a Švédsku Sveaborg, Švýcarsku P26 a Turecku Special War Department. Operace Gladio byla organizována "fašisty" uvnitř tajných služeb Západu. Záměrem bylo zabíjet nevinné lidi a pak z toho obvinit komunisty. Gladio mělo za cíl udržet elitu pravého křídla u moci. Lidé v nich byli vyzbrojeni a vycvičeni vojenskými tajnými službami. Dokument Pentagonu Field Manual FM 30-31 B (Operační manuál FM 30-31 B) popisuje metody pro spuštění teroristických útoků. Milice pravého křídla prováděly prostřednictvím fašistických součástí NATO z Washingtonu akty terorismu a podvracení voleb ve státech jako jsou Itálie, Francie, Španělsko, Portugalsko, Řecko, Turecko a Západní Německo. V dubnu 1969 došlo v Miláně v jedné bance na náměstí Piazza Fontana k bombovému atentátu, při němž bylo usmrceno čtrnáct civilistů a mnoho dalších lidí bylo zraněno. Z atentátu byli původně obviňováni levicoví anarchisté, ale postupně vyšlo najevo, že ho spáchali pravicoví extremisté za pomoci extremně pravicových sil NATO a americké politické scény. Američtí a italští ultrapravičáci se totiž před volbami obávali, že by se mohla Itálie připojit ke komunistickému bloku, a tak zinscenovali velký masakr, který měl přivést veřejnost, aby přijala omezení demokratických svobod, demonstrací a stávek, případně pravicovou diktaturu jako v Řecku. Hlavní, neúplatný policejní vyšetřovatel byl zavražděn, stejně jako několik dalších činitelů. Za atentát nikdo nebyl odsouzen. Soudní výlohy obnovení případu začátkem devadesátých let, které k ničemu nevedlo, museli hradit příbuzní zavražděných obětí. Případ je pro italskou justici uzavřen. To je pravá demokratická spravedlnost.Mezi nejznámější akce Gladia patřila série atentátů v Itálii 70. a 80. let, připisovaná levicovým extrémistům. Atentát v Bologni si vyžádal v srpnu 1980 na boloňském nádraží 85 mrtvých a 200 raněných. Noviny byly plné zpráv o italských Brigade Rosso. I naše noviny tak psaly. A byli to tenkrát „hlídací psi demokracie“ –novináři, kteří začali poukazovat, že za masakrem nestály Rudé brigády, nýbrž neofašisté napojení na tajné služby a spolky jako byla lóže P2. V Itálii objevil existenci Gladia italský premiér Gulio Andreotti. Následovalo parlamentní vyšetřování v Itálii, Švýcarsku a Belgii, které potvrdily správnost zpráv. V listopadu 1990 EU vydala rezoluci, odsuzující tyto akce prováděné pod pláštíkem NATO. U nás se o ničem nepsalo. Nikdy jsem v českém tisku neviděl slovo Gladio. Nakonec za atentát byli v listopadu 1995 odsouzeni dva z organizátorů, velmistr lóže P2 Licio Gelly a agent CIA Francesko Pazienza na 10 let do vězení. Směšný trest za 85 mrtvých a 200 raněných. Ale simplifikantní je spojení neofašistů, finanční oligarchie v P2 a americké CIA. Toto spojení v budoucnu bude stát za všemi podobnými případy. Podle italského senátu bylo po vyšetřování v roce 2000 zjištěno, že atentátníci byli "lidé z italských státních institucí a .... lidé napojení na struktury tajných služeb Spojených států." Atentát v Bologni byl součástí "strategie napětí" plánu Gladio - podněcování strachu k udržování obyvatelstva v područí "silných lídrů", jak vyšlo najevo při procesu s atentátníky. Ve všech těchto případech musely být obětí ženy a děti. „Cílem“ bylo ochránit národ od všudypřítomné komunistické teroristické hrozby. O co při zmíněných teroristických útocích v Itálii šlo, důvod byl jediný – donutit národ, aby se bál a aby neprotestoval proti omezování lidských práv, kterého už bylo dosaženo. Švýcarský vysokoškolský pedagog a spisovatel Daniele Ganser ve své knize Tajné armády NATO (Kniha "NATO's Secret Armies: Operation Gladio and Terrorism in Western Europe,") rozebírá období po 2. světové válce, v němž USA řídily a prostřednictvím svých spojenců v Západní Evropě realizovaly stovky teroristických akcí, ze kterých byla obviňována evropská levice. Pouze málo obyvatel Evropy a světa má představu o tom, jak strategie napětí prostřednictvím krvavých masakrů široce nabízených sdělovacími prostředky ovlivňuje jejich emoce a vědomí. Tajné struktury NATO vznikly v průběhu studené války. Byly vyzbrojovány, financovány a cvičeny tajnými službami - americkou CIA a britskou MI6 - k záškodnické činnosti proti armádám Varšavské smlouvy. Od počátku bylo jejich skutečným cílem diskreditovat a oslabovat komunistické a dělnické hnutí a zabránit mu získat politickou moc. Tajné teroristické sítě jsou dodnes řízeny Plánovacím výborem pro utajování a Spojeneckým výborem pro utajování, které jsou součástmi velení NATO. Nástupcem Gladia je americká Blackwater. Generál Geraldo Serravalle, který stál v čele tzv. GLADIO (gladiátorský meč) v Itálii, zdůraznil, že příprava příslušníků GLADIO vedená agenty CIA, nebyla nikdy zaměřená na vedení partyzánského odboje v případě sovětské okupace, ale pouze na boj s komunisty. V 50. letech se USA obávaly, že komunisté zvítězí v Itálii, Řecku a ve Francii. Proto byly atentáty, realizované tzv. pod cizí vlajkou (t.j byly přisouzeny levicovým bojůvkám) v rámci strategie napětí orientovány nejen k zastrašení komunistů, ale i na donucování centristů a pravice k přijímaní zákonů k omezování občanských práv a svobod. Tato zvěrstva páchaly západní vlády naprosto beztrestně. Za tyto zločiny nebyl odsouzen ani jeden z organizátorů. Jasně, nelze volat k odpovědnosti ministry, jednající z rozkazů generálů NATO. To byli vládci a ministři byli jen loutky. Je špatné, když nám vládnou generálové. Všichni víme, že armáda neoplývá příliš inteligentními mozky. K armádě jdou ti méně inteligentní, kteří by se v civilu neuchytili. Komunisti pověsili pár lidí, ale nevraždili svoje lidi na nádražích, děti před školami… Ti zločinní komouši nikdy nepáchali taková zvěrstva. Nevraždili ani lidi na Západě. Zato „demokraté“ k nám posílali v padesátých letech svoje agenty, kteří tady vraždili a páchali atentáty. V těchto dnech budou opět zprávy plné hororu z ruské okupace. Ale lidé už jim to tolik nežerou. Přemýšlejí a srovnávají . Třeba Franta, který mi řekl : „Mimochodem, včera jsem krutě nas..l pár pravičáků. Byly to takové ty kydy a někdo z nich se zmínil o "okupaci" v roce 68. No a já jsem jim řekl, že v té době jsem byl také na Rusy naštvaný, ale dnes jsem jim vděčný, že přišli. Kdyby totiž nepřišli, tak zde byl Klausův „tržní systém“ o 20 let dříve. Mluvili o volném trhu, protože slovo kapitalismus se tenkrát báli použít. Jsem v důchodu a zatím mám socialistický důchod. Chudáci ti, co půjdou do důchodu za pár let. Teda ti, kteří se toho dožijí. Pokud někdo o sobě prohlašuje, že je pravičák, pak by při výměře penze měl srdnatě říci ne, o socialistickou penzi nemám zájem, prosím, snižte mi ji na úroveň té kapitalistické. U lékaře by měl říci, nemám zájem o bezplatnou péči, já si péči zaplatím.“ Nebo další postřeh tentokráte z Kanady: „Pražské jaro i 21. srpen jsme jako rodina prožívali v kanadské Ottawě. Dokonce jsme chtěli odtud přispět na Fond republiky. Jenže jsme tehdy podobně jako jiní čs. stážisté v Ottawě měli obavu z invaze. Proč? Protože se občané v ČSSR nespokojovali s tím, co jim Pražské jaro přineslo a přinášelo, ale chtěli „všechno“, tedy vystoupení z Varšavské smlouvy a připojení republiky k NATO, ale i právo na práci bez existenčních starostí. Viděli jsme po dvou letech pobytu v Kanadě, jak zacházely Spojené státy se svými spojenci a vazaly. Viděli jsme také nezaměstnanost, bezdomovce, nedostatek peněz. Už tehdy jsme si uvědomili, že v ČSSR měl téměř každý dost peněz, ale nebylo dost zboží. Zde ho byl nadbytek, takže se raději vyhazovalo, než by se prodávalo levněji – a mnoho lidí si nemohlo potřebné věci koupit. Paradoxně tady na západě jsme se politicky pohnuli doleva, věřte tomu nebo ne.... Nechci Vás unavovat svými názory, ale co byste dělal jako šéf SSSR, kdybyste viděl, že Vám jedna republika s 15 milióny lidí přímo na hranici s nepřáteli v tzv. studené válce chce přejít k nepříteli? Republika ve tvaru klínu dosahujícího až na hranice SSSR. Zlost jsme měli právě na ty přemrštěné požadavky lidí, kteří nechápali, že republika byla součástí studené války a provokativně požadovali to, co se tehdy nedalo splnit.“ Taková slova moc lidí nepotěší, ale mnoha otevřou oči. Nesmíme se ohlížet zpět. Musíme hledět dopředu. Jako jeden můj přítel, když mi řekl : „Josefe, buďme rádi, že jsme žili ve správný čas na správném místě. Ten dnešní svět, ač nablýskaný, stojí pěkně za h.... Chtěl bych se dožít časů, kdy lidi začnou narovnávat kosy a přestanou odevzdávat flašky, aby bylo dost Molotovových coktailů....“ A to je i moje přání.
Pokud by někomu tento článek připadal jako adorace minulého režimu, tak bych mu chtěl říci, že jsem na komunisty celý život nadával. V listopadu 89 jsem si stejně jako 97% národa (údaj přímo od Václava Klause) přál změnu, reformu socialismu ve smyslu pražského jara. V žádném případě jsem si nedovedl ani představit, že by nám někdo mohl připravit takový svinský režim, jaký nám dávají sežrat ti zločinci, kteří se u nás zmocnili vlády. Jsou to lidé, kteří by neváhali vzkřísit nové Gladio, aby si udrželi svoje pozice. Když slyšíme o atentátech v New Yorku, Londýně, Madridu, měli bychom si připomenout Gladio.
Josef Vít
.................. v terajšej dobe780eur/0,2eur=3900
.......................vajicka v akcii 0,15 eur/kus....5200 kusov
23. február 2011, 12:00 0
Doslova vojnové časy bude na Slovensku pripomínať vojna proti drahým potravinám. Tí najchudobnejší z nás dostanú zadarmo múku aj cestoviny! Aj takto chce vláda zmierňovať dosah rekordne rastúcich cien. Prvé dodávky potravinovej pomoci sa majú rozdávať už v apríli.
3. December 2011 v 22:25
zdroj : e-mail
Vážená predsedníčka vlády SR,
Váš otvorený list, ktorým ste poďakovali za prácu lekárom, čo zostali v nemocniciach, sa ma osobne dotkol, nakoľko ste zrejme zabudli, že svoju prácu vykonávali tisícky lekárov v neštátnych aj štátnych ambulanciách. Ďakujem teda, že ste mi (ako ambulantnému lekárovi) nepoďakovali! Hoci za Vašej vlády mi tak evidentne klesli platby zdravotných poisťovní, že zvažujem – ak medzičasom nevyhlásite napr. vojnový stav – opustiť túto loď.
Keď som už pri tých “prachoch”, rád by som sa dozvedel Váš názor na skutočnosť, že za núdzového stavu plat predsedu predstavenstva štátnej (“Vašej”) zdravotnej poisťovne – Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. – činí mesačne 20.246 euro (!).
Za jeden jediný deň zarobí Vám podriadený šéf štátnej zdravotnej poisťovne 675 €, cca 20.349 Sk!
To je núdzový stav?! Toľko nezarobím mesačne, čo zarobí Marián Faktor za jeden deň! Za čo si zaslúžil takúto odmenu? Za prepad ratingu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z AA+ (ako ju prevzal od Zuzany Zvolenskej) na dnešné jediné “A”? Za zdržiavanie platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti?
Mimochodom – kresťanský demokrat Marián Faktor zarobí viac, ako predseda Európskeho parlamentu a o niečo viac, ako je vôbec najvyšší plat v rámci EÚ – viac, ako predseda Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva!
Handrkovali ste sa o nejakých pár smiešnych eur pre lekárov. Keby tak Marián Faktor plus ďalší dvaja členovia predstavenstva VšZP odovzdali zo svojich extra ordinárnych platov rozdiel medzi priemerným zárobkov v zdravotníctve a “ICH” odmenou, keby to robili mesačne a keby to urobili aj nimi dosadení riaditelia na všetkých stupňoch riadenia kartelovej VšZP a iní zbytoční ofukovači papierov na regáloch nič neznamenajúcich listín a formulárov, azda by sa tých 300 euro našlo.
Tento otvorený list dávam k dispozícii médiám, ako aj každému, kto je rovnako – ako ja, zvedavý na názor “unavenej dámy z nekonečných rokovaní o peniazoch s lekármi, ktorým išlo len a len o peniaze”, na “prachy Mariána Faktora” – generálneho riaditeľa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. – v riadiacej pôsobnosti vlády SR (vedenej “unavenou dámou z nočných rokovaní”).
S prianím rýchleho načerpania síl do rozdávania extra ordinárnych odmien “rovnejším” a zároveň vyhlasovania núdzových stavov “rovným”.
MUDr. Vladimír Hacek, Krupina, 3. december 2011,
ambulantný lekár, ktorý pracoval, no nestojí o žiadne otvorené ďakovačky politikov a chce iba názor, či skôr vysvetlenie na jednoduchú otázku.
mám na dnešnú dobu veľmi dobrý mesačný plat 500 EURO čisté. Napriek tomu Vás žiadam o pridanie 292 EURO mesačne, aj keď podľa Vás je tento plat postačujúci. Môj plat by po zvýšení predstavoval 792 EURO, čo je stále menej ako majú v Grécku. Svoju žiadosť odôvodňujem takto: Mám dve deti a ženu, ktorá je s nimi v domácnosti. Bývame v jaskyni, nájom neplatíme. Mydlo a pracie pros triedky nekupujeme a pretože sa umývame
v potoku, neplatíme ani za vodu. Za elektrinu a plyn tiež neplatíme,pretože žiadne spotrebiče nevlastníme. Odevy a obuv taktiež nekupujeme, pretože ich zhotovujeme z kožiek lesnej zveri. Do práce chodím pešo, teda peniaze nepotrebujem ani na MHD. Na dovolenku ani na
víkendy nikam nechodíme, do kina a do divadiel už vôbec nie. Náš rozpočet vyzerá takto:
Raňajky: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURO
Desiata: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURO
Obed: polievka a guláš z bufetu - 3,00 EURO
Olovrant: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURO
Večera: polievka a guláš z bufetu - 3,00 EURO;
1 osoba na deň: 6,60 EURO ,
4 osoby na deň (otec, matka a 2 deti): 4 x 6,60 = 26,40 EURO Na 1 mesiac: 30 x 26,60 EURO = 792 EURO.
Váš uctivý občan a volič.
Vyjadrenie vlády:
Na večeru sa netreba prepchávať, stačia Vám 2 rožky a voda z potoka,veď guláš je ťažký na žalúdok. Potom Vás to bude stáť iba 456 EURO a ešte Vám 44 EURO zostane. Takže ešte stále je Vám z čoho zvýšiť daň a poslať Grékom.
S pozdravom Mikloš.
Jedno i druhé treba vymlátiť, lebo inak zahynieme hladom.
Žiadny, jedno i druhé je z nezrelých makovíc.
Obaja prečítali práce Marxa a Lenina, ale iba antikomunista im porozumel.
Palacinka je najlepšia teplá a stočená, komunista studený a natiahnutý.
- Prepáčte, dostali mäso a musel som vystáť dlhý rad.
Američan sa pýta:
- Čo je to rad?
Rus sa pýta:
- Čo je to mäso?
Brežnev mu hovorí: "Počkaj súdruh minútku, zase sa nám prehodili linky s lunochodom."
- Oci, čo to bol ten komunizmus?
- To v Rusku v Leningrade, vlastne to bol Petrohrad, bojovali v októbri, vlastne to bol už november, mužíci, ktorých viedol Lenin, ktorý sa vlastne volal Uljanov.
- No to musel byť bordel, hovorí chlapča.
- Presne tak, synu. A to je vlastne ten komunizmus.
1) Športovci budú spať na vavrínoch.
2) Umelci budú mať na ružiach ustlané.
3) Komunisti budú bdieť.
4) A všetci ostatní budú sedieť.
Za tri tisíc letenky do New Yorku!”
Zastaví sa pri ňom pán a pýta sa: „To sú spiatočné, prosím vás?”
Chlap se otočí a pokračuje: „Za tri tisíc do New Yorku, blbcov neberieme, za tri tisíc do New Yorku...”
O mesiac prídu vzorky naspäť v dvoch malých škatuliach, obe kostry sú úplne rozbité.
V jednej škatuli je malá ceduľka: „To je Cyril, priznal sa.“
"Ja viem, že asi pätnásť miliónov voličov bude proti mne," hovorí Reagan. "Ale i tak ma zvolia."
"Presne ako u nás!" konštatuje Husák.
Požiar na Queen Mary, potopenie Titanicu a nepotopenie Aurory.
Za režimom, ktorí strieľal ľudí na hraniciach, režimom ktorí odsúdil tisíce nevinných ľudí... Radšej budem o suchom chlebe a vode, ale žiť slobodne, aspoň v akej takej demokracii, ako žiť pod boľševikom... Socialistická ídea je krásna, ale neuskutočniteľná... Je to utópia, ktorú nevybudovali nikde na svete. Teda pokusov bolo hojne, ale všade to stroskotalo na jednej základnej veci, že človek ostane vždy človekom - tvorom túžiacim a bažiacim po moci, bohatstve a po túžbe ovládať ostatných... Kapitalizmus tiež nie je najspravodlivejším zriadením, ale nič lepšie doposiaľ ľudstvo nevymyslelo...
socik mal vela nedostatkov,ale socialne istoty tu boli...
este by som Ti odporucil Sovietsky pribeh od Edvinsa Snoreho
da sa zohnat na www.sovietskypribeh.sk
ked chces vediet viac, precitaj si knihy, ktore najdes tu:
http://www.szcpv.org/obj/objednavka.html
alebo si zozen (ak sa Ti to podari) Krvave jahody od J.S. Kupku.
tento mesiac vysla druha cast knihy od A. Rachmanovovej
prva -Studenti, laska, ceka a smrt, a druha Manzelstva v cervenej burke.
to by si mal precitat kazdy zastanca toho zlocinneho rezimu.
Brigádny generál Antonín Husník, politický väzeň (http://www.politictivezni.cz/antonin-husnik.html):
Kladete mezi nacismus a komunismus rovnítko?
Němci, to byl nepřítel. Mám rozsudek, kde je jasně napsáno, že jsem chtěl bojovat proti Říši. A přesto jsem měl v kriminále některé výhody. Kdežto za komunistů dvěma slovy: absolutně nic! Když už bolševici měli moc pevně v rukou, tak začali dávat určité výhody. Zase ale dávali tresty. Tehdy jsem dostal za války za velezradu a zemězradu, za pokus odděliti od Říše připojené území, tři a půl roku. A tady za nic třináct! To je, myslím, postačující srovnání, který z těchto systémů byl zločinnější. Oba stejně, ale ten bolševický o něco více.
Aj keby to mlieko bolo zadara a rozdavali domy a auta, aj tak to pre mna zostane zlocinna "luza", ktora najprv okradla a zmrzacila niekolko generacii, aby potom mali z coho rozdavat a ukazat svetu aky je ten system "ludsky".
Preco ste si ho pre sudruha(nie pre Boha)nebranili?
Preco ste nepovstali so zbranami v ruke v 89-om?
Preco ten Vas system vsade zakapal, ked bol taky zivotaschopny?
...a preco sa vobec snazim?
Napriek tomu si myslím, že by ste si mali doštudovať rozdiely medzi politickými systémami (socializmus/komunizmus -demokracia) a ekonomickými systémami (princíp voľného trhu - centrálne plánovaná ekonomika), aby ste si to nezamieňali. Napr. Čína je komunizmus a voľný trh - Čína sa ekonomicky naštartovala až privatizáciou ekonomiky (ale nie tak nadivoko ako za vlády HZDS u nás). Naopak, ekonomika Egypta začala upadať, odkedy minulorčná revolúcia začala so znovuznárodňovaním.
Čo sa týka cenových porovnaní - niekto si dáva dosť práce, aby porovnával ceny vtedy a dnes, čím jasne dokazuje, že mimo bývania bolo všetko drahšie. Napriek tomu má v prepočítavaní chyby, pretože:
1. Staré platy platia pre Československo, nové pre Slovensko, ktoré malo po celý čas nižší príjem
2. Dnes si za uvedenú sumu tovar bez problémov kúpite, vtedy mohol byť podpultový - buď drahší alebo nebol vôbec
3. Priemerná mzda je z roku 1989, avšak ceny potravín sú staršie - v roku 1989 stál obyčajný rohlík 0,30 Kčs, tuhový 0,40 Kčs, pivo v krčme 2,80 Kčs
4. Autor textu zámerne zamlčal položky, ktoré evidentne neboli po vôli - napr. hovädzie mäso 45 Kčs/kg, čokoláda 10 Kčs/100g, Favorit 136 84.700 Kčs, bicykel Favorit v máji 1975 1260Kčs, Lada 2105 v r. 1980 80.000 Kčs, 50 g zrnkovej kávy Standart v r. 1989 8 Kčs
Pre autora článku: Pán Lehocký, týmto článkom zavádzate ľudí, čísla v ňom sú preukázateľne z iných časových dôb, čím vzniká dojem o socialistickom raji na zemi. Ak ceny a platy neuvádzate z rovnakého obdobia, tak sú to len prázdne čísla. Ak ste čítali Švejka, tak on si kupoval fľašu rumu za 60 halierov, a to tu ešte ani neboli komunisti...
To len bude RANA ISTOTY.
A teraz ruku na srdce, ako dlho by si zostal vo firme, ktora Ta nezaplati?
mesiac? tri?....
Cloveku mozno srat na hlavu len tolko, kolko to on dovoli.
Takze sa mozes zbalit a ist za robotou kam Ty chces.
Ale za bolsevika si nemohol. Maximalne tak do bani.
a správná příslušnost je víc, než v botě díra,
mámu jsme zapřeli a brácha zapřel tátu,
někdo se odstřelí a jiným zlámem hnátu,
Ďábel nás hnal a šli jsme jako ovce,
každý z nás znal, že zvěř se stane z lovce,
každý však šel a na chytrost měl štempl,
náš cíl se skvěl, jsi proti?
Pak jsi lempl!
Nad oči slepota, sám do uší dáš vatu,
je z tebe despota a syna dáváš katu,
k dobrému příteli zas obracíš se zády,
a když ho odstřelí? Po smrti dáš mu řády!
Žene vás čert, zas jdete jako ovce,
není to žert, už zvěř se stala z lovce,
přítel je skřet a nad rozumem víra,
vpřed! Jenom vpřed! Vpřed! Jenom vpřed!
Vpřed! Jenom vpřed!
A vpředu smrdí síra ...
Ak Vas to zaujalo tu je dalsi odkaz:
http://www.politictivezni.cz/pribehy-politickych-veznu.html
pre:pre bolševik na kandeláber | 27-08-2012 17:15:44
pises: Nič proti tomu zriadeniu osobne neurobili,len huckali ludí z poza búčka!
ti, ktori nieco urobili, bud boli zavrazdeni, alebo skoncili v lagroch. Nie kazdy mal chut nechat sa zmrzacit, resp. vystavit svojich najblizsich trestu.
dalsi pise, ze do Jachymova sa nechodilo za hocico.
precitaj si pribehy ludi, ktori to prezili. Dnes uz sa to smie. A potom pis "hocico".
Prečo sa takému masovému odvážaniu slovenských občanov a ich vraždeniu nepovie konečne správnym slovom a síce - Slovenský holokaust?
Prečo to nevídame každoročne v TV?
Prečo keď sme robili akciu na pamiatku práve týchto obetí, obkolesila nás polícia a médiá vypustili článok: "Polícia čakala extrémistov prišlo zopár mladíkov"?
Prečo nie sú obete poriadne odškodnené?
Je niečo nehorázne čo sa v tých rokoch dialo ale vôbec najsprostejšie je, že sa dnes o tom nevie a nerozpráva
Aj teraz je všetko z našich penazí ale rozdiel je v to ,že teraz to je dvakrát!!!!!Anie je istota,že za dvakrát zaplatené peniaze aj niečo dostanem!To je to demokratické,že poisťovna si vyberie koho ošetriť a koho nie?
To zasa nemusím ja!
Mýlite si pojem socializmus a komunizmus,boľševizmus!
Nepoznáš význam slova sociálny a socialistický!
Hovorí z teba zlosť,lebo si to doma dlho počuval!
Prečo sa nechováš demokraticky a berieš názor iným?
Demokracia,len vtedy ak to mne vyhovuje?
Ako môže niekto z tých disidentov prenasledovaných v bývalom režime nadávať na zriadenie,ked všetci do jedného za toho režimu vyštudovali vysoké školy?A zadarmo!
Každá vysoká škola mala politické prednášky ,semináre tak zápočty kde brali,ked im to bolo proti srsti!Podvodom?
Nič proti tomu zriadeniu osobne neurobili,len huckali ludí z poza búčka!
http://zastavmeich.webs.com/cssr.htm
alebo
http://www.szcpv.org/sno.html
Neda mi nespomenut vsak aj disidentov a prenasledobanych krestanov - politikov : Carnogursky a spol.....vsetci za toho skurv..... sociku vystudovali najlepsie skoly. Len sa tak pytam kde su ti skutocní disidenti a prenasledovaní......
http://blisty.cz/art/48053.html
konecne jeden normaly komentar. dakujem.
vsetci tito obmedzenci, ktori tak vyznavaju zlate casy socializmu pod vedenim komunizmu uz davno zabudli, ako tento zlocinecky rezim vrazdil, tyral a zatvaral a ozobracoval svojich vlastnych obcanov. teraz pre autora. nedufam ze to pochopite ale aj tak skusim polopate.tragicke je vase tvrdenie, ze kto bol slusny a pracoval sa nemusel bat stb. slusny podla koho, tych hajzlov komunistov? a co ludia s inymi nazormi, tuzbov po slobode atd, ti sa tiez nemuseli bat... staci jedine slovo JACHYMOV.neznali nech si to vygooglia.co vy na to pan Lehotsky??? by som vam tam doprial par rokov .. ako tam trpeli aj moji prarodicia len preto, ze neboli v strane a nechceli sa nechat okradat.a ze vsetci boli zamestnani!!!!!!haha totalna kravina, zamestnani len na papieri, nerobili absolutne nic, okrem toho ze cely den rozmyslali ako si nieco pre seba ukradnut. taketo bolsevisticke zmyslanie uplne zruinovalo cely stat.na dalsie nezmysly je skoda reagovat a drat klavesnicu. ja viem vacsine slovakov staci pivo za 10centov a chleba za 20, ale aby samy od seba nieco pre to urobili aby sa mali lepsie to uz nie. taketo obmedzene nazory ako ich prezentuje aj autor clanku, ktore su plne nezmyslov a klamstva, typicke pre komunisticku propagandu, su dovodom preco to v tejto republike tak vyzera.
Je smutne ze pocas komunizmu mnohi ludia boli schopni *nic nepocut - nic nevidiet* a na to im stacil rozok za 10 halierov. tomu sa hovori pevny charakter.
Je přímo katastrofické. Dnes dostanete pomalu jakýkoliv titul jen za „dálkovou docházku“. Dříve byli studenti nuceni makat. 1/3 se jich na školy vůbec nedostala, 1/3 byla vyhozena v průběhu studia. Výslední absolventi byli kvalitní. Dnes naopak absolvují snadno některé školy i ti, co tam vůbec nechodili.
Zemědělství
Československé zemědělství, to byl hit. Prahu u Slušovic znal každý. Republika byla potravinově soběstačná a potravinově bezpečná. Byl velký vývoz potravin. Československé zemědělství se podařilo důkladně rozvrátit, cukrovary dokonce pro jistotu srovnali se zemí. Dnes je ČR ze 30 % závislé na dovozu potravin. A jejich kvalita ? Dnes je to samá chemie, uzeniny nejsou masa, ale ze soje a mouky…
Průmysl
Italové, když po revoluci přišli do ČR, říkali: Čechoslováci jsou nejlepší strojaři v Evropě.
Kde je ta doba. Kde jsou firmy jako Poldi, Zbrojovka Brno, ( slavný kulomet Bren je známá třída), Zetor, Tatra … Úspěšně se je podařilo zničit a nahradit montovnami asijských výrobků.
Právo a jeho vymahatelnost
Jedním slovem velmi náročná.
Policie
Na uhájení spravedlivého kapitalistického společenského zřízení je potřeba 4 x více policistů, než mělo zlé komunistické Československo. A věznice jsou dnes tak plné, jak nikdy nebyly.
Nezaměstnanost
„Budou Vás strašit nezaměstnaností, nevěřte jim“, dlel otec zakladatel novodobého spravedlivého kapitalismu v roce 1989.
Exekuce
Něco takového si ani komunisti nedokázali představit, proto nás tím nestrašili.
Potraviny
Samá chemie, blafy.
Národ
Kdokoliv řekne něco pozitivního o národu, je hne označen nálepkou fašista.
Československo
Bylo nutno zrušit, mělo nejlepší ekonomiku z východoevropských států. I Sarkozy se dnes velmi hněvá, když se Češi na summitech domlouvají se Slováky. Pod heslem rozděl a panuj.
No, můžete to doplnit. Ovšem základní lidské potřeby skokově narostly. Byt za komoušů 30 000 Kč, dnes 3 – 5 milionů Kč. No ale zase nemáme ty fronty na banány, že. Nahradily je fronty na sociálce a úřadu práce. Připadá mi, že bývalý socialistický tábor byl nahrazen sociálním táborem. Každý dnes bere nějaké dávky. Porodnost vytrvale klesá, je ale nahrazena dovozem Asijců.
Takmer všetko, čo nás obklopuje, prešlo za posledných dvadsať rokov výraznými zmenami. Rozdiel vidno aj v sortimente tovaru, ktorý nám núkajú dnešné obchodné reťazce.
Autá, bicykle, práčky, tropické ovocie či mäso už dávno nie sú podpultovým tovarom a netreba na ne čakať v radoch či poradovníkoch. Vyberať si môžeme zo širokého sortimentu. Funkčné, no fádne obaly výrobkov nahradili lákavé, pestrofarebné, s príťažlivým dizajnom. Po revolúcii sa u nás etablovali nadnárodné obchodné reťazce, ktoré nás zavalili tovarom z celého sveta. Časy, keď bola naša socialistická republika sebestačná, sú nenávratne preč. Dovážame všetko - od potravín cez kozmetiku a oblečenie až po techniku. Vlastnú výrobu sme si v priebehu posledného dvadsaťročia zlikvidovali, čím sme uvoľnili cestu zahraničnému kapitálu. A tak väčšina z vyše stovky našich veľkých podnikov, vybudovaných za socialistickej éry, dnes už neexistuje. Treba priznať, že socialistické technológie zaostávali za kapitalistickými, ktoré posúvala vpred neporovnateľná konkurencia. Do vedy a výskumu socblok neinvestoval toľko prostriedkov ako západné štáty. Anglická organizácia na ochranu spotrebiteľov dokonca svojho času vyhlásila sovietsky moskvič za „menej ako bezpečný".
Neporovnávajme neporovnateľné Osobitnou kapitolou socialistickej éry bolo nie nakupovanie, ale zháňanie niektorých druhov tovaru. Zvyčajne sa dopredu vedelo, čo majú do ktorého obchodu doviezť, a tak sa pred ním tvorili dlhé rady. Automobily sa prideľovali na poukazy, problémom bol nedostatok náhradných dielcov v autopredajniach a autoservisoch. Zlé jazyky hovorili, že škatuľovité siluety týchto áut ignorovali zákony aerodynamiky. Napriek tomu staré žiguliaky a škodovky dodnes fungujú: svoje šoférske majstrovstvo si na nich neraz zdokonaľuje postsocialistická generácia. Pritom Škodu 100, jeden z najcharakteristickejších symbolov socializmu, začala automobilka Škoda vyrábať pred 40 rokmi, prvý kus vyšiel z výrobnej haly 25. augusta 1969. Napriek všetkému škodovky prerazili aj na západný trh. V 80. rokoch bola napríklad Škoda 105 a 120 najfrekventovanejším autom na kapitalistickom Islande. Škoda Favorit vyrábaná od roku 1987 sa okrem iného s úspechom predávala v Nemecku a vo Veľkej Británii. Dodnes funkčné škodovky nie sú jedinou výnimkou. Práčky Tatramat či televízory Tesla určite neponúkali také množstvo funkcií ako dnešné elektrospotrebiče, stále ich však možno nájsť v ponuke bazárov. Spoľahlivo fungujú desaťročia, pričom dnešné výrobky majú životnosť nastavenú len na pár rokov. Zákon maximálneho zisku totiž káže vyrábať produkty, ktoré slúžia len určitý čas. Technológie sa predsa vyvíjajú míľovými krokmi, takže zákazník o pár rokov aj tak zatúži po novom modeli. O to sa už postará marketing aj prostredníctvom dobre premyslenej reklamy. Trpia však naše peňaženky, o životnom prostredí ani nehovoriac... Ak by sme si prerátali cenu vtedajších výrobkov na vtedajšie platy, vyjde nám, že sme na práčku, televízor alebo auto museli pracovať dlhšie. To sa však netýka len socialistických štátov, podobný cenový nepomer bol aj na Západe. Dôležitú úlohu tu zohráva technologický vývoj. Prvý počítač, vyvinutý niekedy v päťdesiatych rokoch 20. storočia, stál niekoľko miliónov dolárov, a hoci bol určený len na profesionálne použitie, výkonnosťou a funkciami zaostával za dnešným komerčným mobilným telefónom. Skrátka, nedá sa porovnávať neporovnateľné.
Úzkoprofilový tovar Slovné spojenie „úzkoprofilový tovar" dnes poznajú len tridsiatnici a starší. Mladšie generácie si len ťažko predstavia, že napríklad kvalitnejší toaletný papier v kotúčikoch nemuseli nájsť na pultoch vždy. Občas sa musel zákazník uspokojiť len s jeho lacnejším skladaným „bratom" známym ako „japan". Harmanecké papierne ho vyrábali z nebielenej buničiny a drevoviny, preto nemal snehobielu farbu. Jedna strana papiera bola drsnejšia, druhá hladká. Pripomeňme, že kotúčikový papier začali papierne produkovať až v roku 1972. Hygienickými a čistiacimi prostriedkami, ale aj ostatným tovarom nás zásobovali vlastné závody, občas celkom pestro, napríklad AB Kozmetika Bratislava mala vo svojom výrobnom programe minimálne desať druhov zubných pást. Západný tovar si mohli tí šťastnejší kúpiť za špeciálne poukážky v Tuzexe. Ostatní ich zháňali na čiernom trhu, prípadne pašovali - z Nemecka si ľudia dovážali predovšetkým oblečenie, obuv a elektroniku, z Maďarska mäsové výrobky, z Poľska lacné oblečenie či kozmetiku. Výber u nás nebol taký široký ako dnes, je však sporné, či sa prílevom zahraničného tovaru skvalitnila ponuka v obchodoch. Mnohé naše pôvodné výrobky postupne zmizli. Niektoré však prežili, pričom nemožno tvrdiť, že ich používame len z nostalgie. Nikto si predsa nebude kupovať tovar celé desaťročia, ak s jeho kvalitou nie je spokojný. Zaujímavý je prípad z porevolučného obdobia, keď sme ešte boli v spoločnom štáte s Čechmi - nákupný stereotyp postsocialistického zákazníka musel rešpektovať aj zahraničný investor. V septembri 1991 kúpila českú Rakonu americká spoločnosť Procter & Gamble. Jar, tradičný a obľúbený umývací prostriedok na riad, začala predávať pod novým názvom Fairy Ultra s takmer nezmeneným obsahom. Po prudkom poklese predaja však opäť zaradila do svojho sortimentu pôvodnú Jar, ktorú si ľudia v Česku aj na Slovensku kupovali radšej ako Fairy.
Zázraky chémie Nadnárodné reťazce ovládli aj náš potravinový trh, ktorý bol predtým (azda len s výnimkou tropického ovocia, arašidov a podobných pochutín) absolútne sebestačný. Dnes obchodné spoločnosti lákajú zákazníkov predovšetkým na nízke ceny vybraných potravín. Tie odoberajú od špecializovaných výrobcov, pričom podmienkou býva nízka cena, dobrá chuť a - pozor - zdravotná neškodnosť - čiže stačí, ak ich výrobok po skonzumovaní nikoho nezabije. Dnešné potraviny sú, na rozdiel od poctivých socialistických, doslova prepchaté emulgátormi. Tieto látky chemického pôvodu vylepšujú ich chuť, vzhľad, vôňu a zvyšujú trvanlivosť. Podľa terajších veľkorysých noriem sa mnohé z nich pokladajú za neškodné. Zatiaľ však nevedno, aké dôsledky bude mať chémia na náš organizmus po desaťročiach. Už teraz mnohí lekári predpokladajú, že prispieva k zvýšenému výskytu rakoviny. Nečudo - dnešný priemerný spotrebiteľ zje za rok spolu so stravou zhruba 4,5 kilogramu rôznych chemikálií. Umelé prísady sa do potravín používali aj v období socializmu, ale narábalo sa s nimi podstatne opatrnejšie. Prirodzenú chuť vtedajších potravín, z ktorých by dnes mnohé mohli dostať označenie bio, nebolo treba natoľko vylepšovať. Súčasné výrobné technológie sa však od tých spred roka 1989 diametrálne odlišujú. Počas socializmu nikto nedostal prémie za to, že nahradil napríklad mlieko v syre lacnejším chemickým analógom. Kapitalizmom však hýbu peniaze, a tak sa z hľadania čo lacnejších variantov pri výrobe potravín stal celkom výhodný biznis. Náklady na výrobu potravín s umelými náhradami sú totiž o polovicu, v niektorých prípadoch aj o dve tretiny lacnejšie ako tých s pravými zložkami. Tu nastupuje nenahraditeľná úloha spomínaných „éčok". Do jogurtu pričarujú chuť a vôňu ovocia, šunke dodajú lákavú ružovú farbu. Dodávatelia potravinárskych výrobkov pre obchodné reťazce tvrdia, že pri odsúhlasovaní zloženia produktu dávajú odberateľom na výber medzi kvalitnými, čiže drahšími zložkami a ich lacnejšími náhradami. Výber býva jednoznačný, žiaľ, nie v prospech spotrebiteľovho zdravia. Výroba kvalitných produktov pre široké masy je totiž pre kapitalizmus neefektívna, pretože neprináša taký zisk. A tak sa namiesto kvality produkuje kvantita. Zarážajúce je, že napriek nižším výrobným nákladom nie sú tieto potraviny lacnejšie. Obchodníci pritom argumentujú, že zákazníci za kvalitu radi zaplatia, ale sortiment na pultoch nemožno označiť za vysokokvalitný. A tak nám ostáva len s nostalgiou spomínať na časy, keď sa párky vyrábali z mäsa a mliečne výrobky obsahovali mlieko.
Prevratné metamorfózy Priam revolučným vývojom prešiel za posledných dvadsať rokov mäsospracujúci priemysel. Dnes sa párky vyrábajú z kuracieho separátu, tuku, sóje, rôznych emulgátov a farbív. Nie, mäso ste neprehliadli, nijaké tam totiž nie je. Efektívna kapitalistická veľkovýkrmňa ho nahradila neporovnateľne lacnejším kuracím separátom. Táto zmes sa vyrába pod vysokým tlakom zo zvyškov kuraťa, ktoré ostanú po vyrezaní častí, predaných zvlášť - stehien, pŕs či krídel. Pri mäkkom spôsobe výroby sa kosti a chrupavky deformujú len minimálne a výsledný produkt má charakter mletého mäsa. Používa sa na výrobu hamburgerov, prípadne salám, pretože spĺňa prísnejšie kritériá. Iné je to pri tvrdom oddeľovaní, keď prichádza aj k drveniu kostí. Takto získaný produkt sa pretláča cez drobné sito, až vznikne jemná pasta obsahujúca aj miniatúrne úlomky kostí. Pridáva sa do údenárskych výrobkov, napríklad párkov, výhradne však do tepelne upravovaných produktov. Nečudo, že sa potom farba a chuť vylepšujú toľkými chemickými prísadami. Mäso už nebýva súčasťou ani mäsových konzerv. Pamätáte sa na socialistický luncheon meat? Tieto konzervy s mäsovou zmesou sa pôvodne vyrábali pre anglickú armádu. Ich obsah sa dal nakrájať a opiecť. Ak by sa vám to podarilo dnes, stal by sa doslova kulinársky zázrak. Zmes už tvoria len spracované kože a šľachy spojené zafarbeným škrobom, takže sa vám pri vyššej teplote doslova roztečie na panvici. Kedysi sa na výrobu 50 kilogramov toľko kritizovanej socialistickej šunky spotrebovalo približne 60 kilogramov mäsa. Šikovný výrobca v súčasnosti z 50 kilogramov mäsa vyčaruje až sto kíl šunky. Zvyšok nahradia kože a sójový granulát. Jej vzhľad vylepší zemiakový škrob, ktorý zároveň zvýši aj jej šťavnatosť. Rastlinné bielkoviny, cukry a škroby navyše dobre viažu vodu a tuk, čím prispejú k lacnejšej výrobe. A tak sa vám niektoré lacnejšie druhy párkov pri varení rozpadnú a špekáčiky pri opekaní zhoria, pretože sú plné múky a škrobu. Prevratné metamorfózy sa týkajú aj mliečnej produkcie. Zmizli neobľúbené, ľahko sa trhajúce a často aj nepríjemne zapáchajúce umelé vrecká, do ktorých sa plnilo rýchlo sa kaziace mlieko. Teraz vám trvanlivá biela tekutina, nie vždy celkom zaslúžene nazývaná mliekom, vydrží aj pol roka, pričom ju nemusíte skladovať na chladnom mieste. Pre zachovanie trvanlivosti sa do bežného mlieka, zbaveného takmer všetkých výživných látok, pridáva toľko konzervantov, že sa niektoré druhy namiesto skysnutia zmenia na zapáchajúcu kvapalinu. Kde sú šesťdesiate roky minulého storočia, keď ste si z mlieka mohli vyšľahať smotanu alebo maslo, či dokonca urobiť syr!
Značka nie je všetko Špecialitou modernej doby sú odtučnené mliečne výrobky. Inšpirovaní bombastickými reklamami im dávame prednosť v honbe za zdravým životný štýlom. Pritom propagované „zdravé" jogurty zahusťuje škrob a želatína, krémovú konzistenciu získajú pridaním zemiakovej vlákniny. Práve škrob obsahuje množstvo neviditeľných sacharidov, o ktorých dôverčiví spotrebitelia ani netušia. Dnešné jogurty sú pravým opakom ich socialistických predchodcov. Zvyčajne nemáme ani potuchy, čo nájdeme vo farebnom plastovom tégliku, pretože produkt vyobrazený na obale môže mať od skutočnosti poriadne ďaleko. Mnohí z nás si spomínajú na jogurty v sklených pohároch. Na dne bol ovocný džem a na ňom vrstva jogurtu. Namiesto zavádzajúcej reklamnej etikety sme na vlastné oči videli kvalitný výrobok, ktorý nepotreboval nijakú reklamu. Po párkoch bez mäsa a jogurtu bez mlieka hádam nikoho neprekvapí čokoláda bez kakaa. Použitím rastlinného tuku namiesto kakaového masla sa však dobroprajný výrobca cukroviniek nestará o vaše zdravie, ale sleduje tým predovšetkým zníženie výrobných nákladov a svoj vyšší zisk. Čokolády a iné druhy sladkostí obsahujú množstvo stužených tukov. Pri výrobe týchto tukov z tekutých olejov stužovaním vznikajú transmastné kyseliny, zvyšujúce obsah tzv. zlého cholesterolu. Pridávajú sa do mnohých sladkostí, ktoré si pamätáme z bývalej éry. Zmenou ingrediencií sa však zmenila aj ich tradičná chuť. Tatranky, Horalky, Kávenky alebo Kofila už desaťročia patria medzi najobľúbenejšie. „Vylepšená" receptúra so záplavou margarínu a ochucovadiel však ich kvalitu určite nezvýšili. Pre mnohých spotrebiteľov je roky kupovaný výrobok viac ako len známa značka. Potraviny kupujeme desaťročia preto, že nám chutili a stále chutia. Čo v prípade, ak značka ostáva, ale chuť, vzhľad a konzistencia produktu nie?
Z originálu nepodarený klon Kofola aj Vinea boli po desaťročia na našom trhu jedinečné nealkoholické nápoje s originálnou receptúrou. Bez ujmy obstáli aj v období prechodu na trhové hospodárstvo a s menšími zmenami prežili až dodnes. Kapitalistický marketing však výnimočnosť zmietol šmahom ruky a nad kvalitou opäť raz zvíťazil biznis. Ján Farkaš z Výskumného pracoviska Vinárskych závodov v Modre dostal v sedemdesiatych rokoch minulého storočia za úlohu vynájsť nealkoholický nápoj, ktorý by dokázal konkurovať tým západným. Inšpiroval sa tradičným osviežujúcim nealkoholickým nápojom, ktorý sa vo vinárskej oblasti na úpätí Karpát vyrábal už pár storočí. Jeho základom bol hroznový mušt miešaný s vodou. A tak sa v roku 1974 dostala na náš trh Vinea, čistý prírodný nekonzervovaný nápoj s chuťou hrozna a bazy. Od polovice 80. rokov 20. storočia sa s úspechom vyvážala dokonca do USA a Kanady. Prežila aj zmenu režimu, len v deväťdesiatych rokoch sa jej výroba na tri roky zastavila. Opäť sa objavila v roku 1997 a odvtedy ju vyrábal Vitis Pezinok. Vineu nedávno kúpil nový vlastník, český koncern Kofola. Výrobu preniesol z Pezinka do Rajeckej Lesnej, kde Vineu produkuje spolu s Kofolou, Top Topicom a minerálnou vodou Rajec. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa viackrát zmenilo logo aj balenie nápoja, tradičná chuť však ostávala. Dnes to už nie je pravda. Po zmene receptúry novým vlastníkom sa z nej stala sladká bazová voda, nápadne pripomínajúca neveľmi úspešný Top Topic. Pôvodná receptúra obsahovala výluh z čerstvej bazy čiernej, ktorý nový majiteľ nahradil koncentrátom. Podľa výrobcu to na chuť nemá nijaký vplyv, sklamaní milovníci Viney však tvrdia opak. Profesionálni vinári sa zhodnú na tom, že je to tvrdý chemický zásah do výrobného procesu. Na chuť nápoja podľa ich mienky vplýva aj odroda hroznového muštu. Vinea sa predtým vyrábala z Müller Thurgau. Nový výrobca tvrdí, že prevzatá receptúra neurčuje presnú odrodu vína. A tak ju zmenil. Samozrejme, v snahe čo najviac zefektívniť výrobu, na tú lacnejšiu - používa koncentrát hroznovej šťavy. V oficiálnych stanoviskách priznáva len zmenu používanej vody. V skutočnosti je nová Vinea oveľa sladšia, navyše v nej cítiť umelé látky. Mínusom sú aj stabilizátory, pridávané do predtým pasterizovaného nápoja. K používanému sorbátu draselnému pribudol benzoát sodný. Lahodný prírodný nápoj, sviežou bazovo-hroznovou chuťou pripomínajúci nealkoholické víno, zmenili na nepodarený klon sladkých syntetických limonád. Spotrebitelia zmenu zaregistrovali a začali sa dožadovať pôvodnej receptúry. Vlastník však zareagoval typicky kapitalistickým spôsobom - investíciami do kampane zameranej na presviedčanie, že sa vlastne vôbec nič nezmenilo a všetko sa vyrába tak ako treba... V socialistických krajinách kedysi také vzácne sladené nealkoholické nápoje ako Coca Cola či Pepsi, jedny zo symbolov kapitalistického potravinárskeho raja, sú v podstate cukrovými roztokmi. Pritom vysoký obsah cukru smäd neuhasí, skôr naopak. Pri výrobe Coca Coly sa namiesto kyseliny citrónovej používa kyselina fosforečná. Dôvod? Je lacnejšia. Podľa anglického homeopata Petra Chappella je to homeopatikum vyvolávajúce ľahostajnosť a apatiu, ktoré navyše odbúrava vápnik v kostiach a zuboch. Preto by Coca Colu nemali piť deti a dospievajúca mládež - práve tá však patrí medzi najpočetnejšiu skupinu konzumentov nápoja. Agresívna politika nadnárodných koncernov položila na kolená nejedného menšieho výrobcu nealkoholických nápojov po celom svete. Nová Vinea pre nich určite nebude tŕňom v oku - nepredstavuje už nijakú konkurenciu.
Smetisko Európy Spotrebiteľský raj, o ktorom sme mnohokrát oprávnene snívali pred rokom 1989, nie je ideálny. Máme vôbec možnosť vybrať si z množstva nekvality a chémie zdravotne neškodné potraviny? Súčasné normy na rozdiel od tých socialistických, ktoré boli jednými z najprísnejších, neurčujú konkrétne zloženie výrobku. Výrobca je len povinný uviesť všetky obsiahnuté zložky. Keďže ho motivuje predovšetkým zisk, možno bez námahy uhádnuť, na základe akého kritéria sa vytvárajú receptúry dnes vyrábaných potravín. Biopotraviny si v súčasnej ekonomickej situácii nemôže dovoliť každý - sú neporovnateľne drahšie ako sortiment v bežnom obchode. Paradoxne, svojím nižším obsahom chemických látok pripomínajú potraviny z nedávnej éry, ktorými mnohí tak pohŕdali. Ak by sme nekvalitný tovar ignorovali, možno by sa nám ho podarilo postupne eliminovať. Spotrebitelia, a slovenskí špeciálne, však z ekonomických dôvodov uprednostňujú cenu pred kvalitou. Práve pre našu nenáročnosť sme sa stali doslova smetiskom, kam „staré" štáty EÚ vyvážajú podradný tovar vrátane potravín, ktoré by sa v západných krajinách nepredali. Jednou z hlavných výhrad proti socializmu bolo zavádzanie unifikovanosti. Súčasnej kapitalistickej unifikovanosti s jej jednotným životným štýlom vo všetkých krajinách, ponukou rovnako nekvalitného tovaru pre všetkých a ideálom unifikovaného myslenia by len ťažko mohol konkurovať. Každý systém má svoje výhody aj nedostatky. To, že sme so zmenou bývalého režimu zahodili aj všetko dobré, čo v ňom bolo, sa ukazuje ako neveľmi prezieravé.
12°....4,6Kčs dnes je lacnejše
Skoda fabia cena 8000 eur/mzda 780= 10,25platov
Ale stačí mesiac pred voľbami a sprostá slovač za klobásku a pivo zadarmo predá aj vlastnú mater a tých istých zlodejov a podvodníkov si zvolí naspäť. Takáto je realita dnešných dní.
Zákony obmedzujúce kradnúť a podvádzať prišli neskoro ak vôbec prišli, a zaťiaľ sa vytvorila vrstva ľudí, ktorí v tom takzvane vedia chodiť. A teraz sa už nedá vráťiť na štartovú čiaru a začať znovu.
Napriek tomu pán autor tohto článku to, čo si myslí môže napísať napr. do takéhoto média. Čo by asi robil pred novembrom 89? Možno pri pive za 1,80 Kčs potichu rozmýšľal a radšej si dal to drahšie pivo na tohtoročnej dovolenke niekde "vonku".
Keď som chcel kúpiť deťom miláčika, tak som sa išiel postaviť ráno o 5h45min do rady pred obchod a aj tak sa mi vždy neušiel.Nezabudnem, ako sme celý autobus viezli z výletu v Českých Budejoviciach toaletný papier,lebo vtedy nebol nikde v obchode.
Pamätám si, ako sa po tragédii v Černobyle hrala celé dni na piesku moja dcéra,nikto totiž netušil,čo sa stalo.
To je len pár postrehov z tej zlatej doby..Dali by sa písať o tom romány.
Dnes,ak je niekto šikovný a je ochotný aj niečo obetovať, má otvorený celý svet.Musí samozrejme tvrdo pracovať.O tom,čo si môžem ja dnes dovoliť,mohli moji rodičia v mojom veku len snívať.Samozrejme,aj dnes sú mnohé negatíva, s ktorými sa musíme každý deň vyrovnávať.Ja by som však v "socializme" už nechcel nikdy žiť.
naprikload, ludia boli doma o 16:00. mali viacej casu na rodinu, konicky boli podporovane, boli rozne kluby od vymyslu sveta, hlavne dotovane. Hrali ste futbal alebo lietali, dostavali ste zameskanu mzdu, diety a bolo o vas kompletne postarane. Ludia zili stastnejsie, tesili sa s malickosti. Deti nikto nekradol a ja som oproti dnesnym casom prezil naozaj detstvo.
Na druhej strane prezekuovanie za iny nazor, ak sa niekto nestrcil do riti moc ho nepovysili. Na druhej strane vsak ak slubili odmenu za napad, tak ju aj dostal.
Hlavne sa to neda porovnavat len cez peniaze, vacsinou su peniaze nie to najdolezitejsie pre spokojny zivot.
http://www.seredonline.sk/clanky/zdrazovanie-tu-bolo-je-a-aj-bude-o-jeho-vyske-rozhodne-vylucne-spotrebitel/
(vsimnite si datum napisania clanku)
Faktom vsak je aj to, ze ceny ste uviedli pravdive.
Spominam na svoje studentske casy. Na strednej som byval na private a stravoval som sa sam. Tyzdenny rychlik na denne cestovanie Sered-Trencin, minimalne 3 x tyzdenne obed v restauracii U Matusa Caka na namesti - jasne, vyprazany syr s hranolkami a kofola, denne nejaka mala vecera (vacsinou polievka) a denne jedna cokoladka Rumba. Na toto vsetko mi stacilo mesacne 50.- Kčs vreckoveho!!! Nefajcil som, nepil alkohol, takze oproti spoluziakom som mal vyhodu, zil som v podstate "pansky". Nemusel som intrak a stravy v jedalni.
Zial, malo to aj druhu stranku. Kazdy vecer o 21.00 ucho nalepene na radiu so stalym natacanim sa za umyselne rusenym signalom - Hlas Ameriky chybat nemohol. Cestovanie iba po socialistickych krajinach a v 1985 roku oslava, ked sa nam na devizovy prislub podarilo na 4 dni vycestovat do Rakuska.
Ono, kazda doba ma svoje klady a zapory. Faktom je, ze dnes sa zije velmi, velmi tazko. Ziadne istoty. Ale samotne zriadenie tomu na vine nieje. Nas tazky zivot sposobuju jednotlivci, ktorym sucasny stav vyhovuje. Ludia v problemoch sa ovladaju lahsie, ako ludia bezstarostni a rozhladeni.
Ako pisem uz takmer 5 rokov - je to na nas. Nik nas zo sraciek len tak tahat nebude. Hlavne, ked 99% obcanov neda najavo, ze sa im zivot v zumpe nepaci...
Ja si myslím, že v prvom rade je potrebné všade a pri každej možnej príležitosti verejne poukazovať na to, že politici na Slovensku sú zlodeji a podvodníci presne tak, ako to popisuje legálny spis zv. Gorila. Od r.1993 neexistoval pre politikov vyšší záujem, ako nakradnúť pre seba a svoju rodinu milióny, presne tak, ako to popisuje Gorila. Vyprodukovali nefunkčné zákony, ktoré chránia neplatičov a dlžníkov, vymáhateľnosť práva - spravodlivosti v tomto štáte je nulová, lebo korupcia a jalové zákony hádžu pod nohy polená každému, kto si nevie vymôcť svoje pohľadávky. Iba verejná kritika politikov je prvý krok k tomu, aby prestali kradnúť štátne peniaze.
ALE !
Najdolezitejsia polozka je BYVANIE.
Vtedy 35 000 kcs:3140 = cca 11 platov.
Dnes 55 000 eur:780 = cca 70 platov.
ALE!
Kedze na to dnes nikto nema (rok sa da neako uskromnit,ale 7r zit z jedneho platu...) nech sa paci-hypoteka.
Hypoteka ma lahke pocty-co si pozicias to vratis.
Takze zaplati clovek 110 000 eur !!!
Samozrejme ked splacate hypo tak vam roky ostava h..no a neda sa porovnavat co dal vtedy clovek z vyplaty a co da dnes,ked nie roky,ale desatrocia mu budu brane peniaze a realne potom v tom obchode kupi asi tak polovicu co za CSSR.
Takze ked mal niekto vtedy byvanie tie peniaze mu ostavali na nakup,ale dnes kto to byvanie nema,tak sa stava otrok.
Jedine odist pracovat von,vyhrat sportku,alebo zdedit nieco.
Ja len tolko.
r.2012+3.izbový byt-len najomne-140eur
http://www.kozsr.sk/page_sk/archiv/am3.pdf
najdem si tam dve tabulky (Vývoj nominálnej a reálnej mzdy) a (Vývoj cistej nominálnej a reálnej mzdy)
podla nich je hruba 3142 a cista 2387
ak si zoberiem kalkulacku http://openiazoch.zoznam.sk/kalkulacky/vypocet-cistej-mzdy a dam tam 780 hrubu dostanem 604 cistu
teda zdanenie za sociku je pri priemernej mzde zhruba rovnake (teda presnejsie trochu vacsie ako teraz - teda na tie rozky ludom zostalo menej ako teraz.)
Ale pripustam, ze toto je len orientacne porovnanie, lebo tie zakony boli a su komplikovane - kazdopadne sa da asi povedat, ze porovnanie tych hrubych miezd je relevantne.
Riešenie je presne naopak - mesto či štát by mal mať čo najmenej majetku, oni majetok nepotrebujú, pretože s ním nepodnikajú, a ak áno, tak veľmi zle.
všetci cigáni museli chodiť do zamestnania, kto nepracoval bol príživník a sedel v base
zákony boli jasné a zrozumiteľné pre každého, ich nedodržiavanie sa okamžite trestalo
súdy pracovali promtne, prísne a rovnako na celom území štátu,
Prečo toto dnes neplatí napríklad?
To, ze jedlo v sicializme bolo drahe je fakt, ked pocitate, co ste mohli kupit zo zarobku za mesiac. A na cerstve mlieko a rozky som stal uz 10 minut pred 6,00 hod., kedy otvarali, aby sa mi usli... o mäse radsej pomlcim.
priemerna mzda dnes - asi 780 (nechce sa mi hladat)
pomer miezd - 7,48 (teda skoro 7,5 krat viac)
chlieb 1989 - 6 --- dnes by mal stat - 1,49
rozok 1989 - 0,4 --- dnes by mal stat - 0,10
maslo 1989 - 10 --- dnes by malo stat - 2,48
polotucne mlieko 1989 - 2 --- dnes by malo stat - 0,50
plnotucne mlieko 1989 - 3,5 --- dnes by malo stat - 0,87
Podla mna je viac ako jasne, ze tie ceny zakladnych potravin boli podobne ako dnes.
Urcite sa najde nieco co bolo lacnejsie kvoli umelym cenam ale, ak take nieco najdete skuste si preratat cenu auta alebo televizora .....
Ostatne ceny si moc nepamatam, akurat ma rozosmial ten najom lebo nasi (obaja robotnici) za dva a pol izbovy byt platili nieco cez 700.
niektorym aktivnym, priebojnym, podnikavym, vychcanym, spekulantom, podvodnikom, ale aj ozaj sikovnym ludom, podnikatelom, kreativnym, scestovanym, vzdelanym proste ludom co od zivota cakaju aj ine ako lacny chlieb je urcite lepsie teraz. zazil som aj socializmus ako mlady, nemal som
sa zle, rodicia vysokoskolsky vzdelaní mali v celku dobre prijmy co sa v ponovembrovej dobe zmenilo. napriek tomu by som tuto dobu nevymenil za minulu, je mi lepsie teraz.
Ja som na rozdiel od Vás prežil všetko to, čo je v článku uvedené, fyzicky, bytostne a na vlastnej koži. Ja sa na Vás nehnevám, že ste odkázaný iba na panflety o socializme z internetu tak ako Erich, veď inú možnosť ani nemáte, lebo ste nežil dennú realitu za socializmu. Ten článok nevolá po návrate socializmu, neverte primitívom. Nastavuje iba v určitom zmysle zrkadlo dnešnej dobe, v ktorej žijeme. Aj Vás čakajú roky seniorov a dôchodok a máte smolu iba v jedinom: ťažko zažijete to všetko dobré a zdravé, čo fungovalo za socializmu. Žiaľ, dnes máte iné starosti, ako prežiť, ako rozmýšľať nad tým, komu z normálnych ľudí je potrebné ešte zobrať, aby podvodníci a zlodeji v NR SR a vo vláde ( podľa Gorily) mohli viac míňať a rozkrádať.
nevie porovnávať a ľahko sa im vtĺka aj nepravda do hlavy. Vašich asi 30 je prekliate málo.
Neprežité sa dá spochybňovať aj do bezvedomia.
http://ekonomika.idnes.cz/deset-mytu-a-polopravd-o-zivote-v-socialistickem-ceskoslovensku-pyd-/ekonomika.aspx?c=A091108_205138_ekonomika_mmb
Jediný dôvod, v čom máte pravdu, je iba bod 10.
Treba postavit zlociny komunizmu na uroven zlocinov fasizmu.
No porovnavanie cien zakladnych potravin, tovarov a miezd v obdobi pred a po revolucii nema so zlocinmi komunizmu spolocne uplne nic. Ide o fakty. Aj na tie sa treba pozerat komplexne a nie volit jednostranne porovnavacie kriteria.
srry, nedalo sa odolat.;-)
V článku som použil iba holé a pravdivé fakty o tom, čo fungovalo za socializmu a čo pokladám za ľudské, sociálne, normálne, čo ľuďom pomáhalo žiť spokojne a takmer bez starostí a dnes tu niekto nevie stráviť to, že to tak aj skutočne bolo. Primitívne urážky v súčasnosti majú byť argumentom na časy minulé?
Ani len náznak, čo je oproti minulosti lepšie dnes v národe podvodníkov a tunelárov, ako nás nazvali zahraniční hodnotitelia.
Pokiaľ primitivizmus pod týmto článkom bude pokračovať, hlupáka je možné tu zastaviť iba tak, že nebude mať možnosť pokračovať a príspevky budú obmedzené iba pre registrovaných.
rok 1971 (průměrná mzda v ČSSR 1946 Kčs):
Citroen GS - 16 900 bonů
Simca 1301 - 16 500 bonů
rok 1972 (průměrná mzda v ČSSR 2020 Kčs):
Fiat 500 - 7 000 bonů
Fiat 127 - 11 300 bonů
Fiat 128 - 13 950 bonů
Škoda 100 - 10 000 bonů
Škoda 110 R - 15 500 bonů
Chrysler 180 - 20 500 bonů
Ford Cortina - 18 500 bonů
Saab 99 - 24 200 bonů
rok 1973 (průměrná mzda v ČSSR 2171 Kčs):
Fiat 127 - 12 650 bonů
BONY
Bony byly poukázky, kterými se platilo zahraniční nebo luxusní zboží ve speciálních prodejnách Tuzex. Bony bylo možné oficiálně získat pouze při povinné výměně za valuty. Bony nebyly zpětně směnitelné a platily pouze na území ČSSR.
Lidé, kteří neměli přístup k valutám, mohli koupit bony pouze na černém trhu od veksláků. Oficiálně měl jeden bon hodnotu jedné Kčs. Na černém trhu se 1 bon v osmdesátých letech 20. století prodával přibližně za 5 - 6 Kčs.
Ak mas bony, ja bi som ty predal.
"Keď si niekto chce v novinách uverejniť článok, tak nemá šancu. Všetky noviny aj televízie pre istotu vlastní to isté konzorcium ktoré platí aj našich politikov."
a tento svoj siahodlhy oslavny blabol si napisal kam???
babke do kalendara?
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
váš príspevok je živý pre nás 60-nikov.Ano, takto to bolo a takto to je-tvrdá realita.Je veľmi malé percento ľudí ktorým je dobre.Ale čo všetci ostatní?!
Keď si tak pozriem teraz tie trhy čo sa konajú uprostred mesta teraz, tak to vôbec nie je rovnaké. Ľudia vtedy boli bez starostí a ak nejaké mali tak to boli veci mimo existenčných problémov. Iba také banality ako že ujovi priviezli uhlie, alebo že má prísť kominár. Teraz ich myšlienky ťažia starosti ako -“nemám vyplatenú hypotéku, zajtra treba vyplatiť školné , za kúrenie neviem zaplatiť za plyn, som nezamestnaný, nemôžem ísť na maródku lebo ma vyhodia.“ Strašné že? Dnešné problémy ľudí sú oveľa vážnejšie ako pred tým.
Dnešné trhy sa nepodobajú ani cenami. Vtedy to bolo pre všetkých ľudí a teraz je to iba pre bohatších. Veď čo si už kúpi človek keď dostane 60,- eur sociálku. Ba ani atmosféra sa nedá zrovnať.
Hoci nás vtedy boleli nohy a súdruhovia rečnili o tom aké máme šťastie že žijeme v demokratickom štáte a že v kapitalistických štátoch je veľa ľudí nezamestnaných ,veľa ľudí bez domova a nik sa o nich nepostará a spomenuli aj vykorisťovanie chudobných bohatými. Zdali sa nám tieto prejavy nezmyslami a niečím čo je určite iba výmysel aby nás udržali v poslušnosti, také bu bu bu.
Ako strašne sa nemýlil.
Teraz keď sa prejdem po hlavnej ulici , je mi smutno že ten ujo čo to vtedy s nami myslel dobre mal pravdu. Mal pravdu vo všetkom. Nezamestnanosť, vykorisťovanie, dane, pôžičky. Všetky jeho slová sme nebrali vážne ,až kým sme ich nezažili na vlastnej koži. Najhoršie na tom je to, že napriek tomu ako sa situácia vyvinula, mnoho ľudí je presvedčených že je to správne. Médiá im vymasírovali aj posledný rozum.
Ja si ale spomínam že skoro každý mal 3 deti a niektorí aj viac a nebol to problém. Vzdelanie a zdravotníctvo bolo zdarma a aj po skončení školy sa pre každého našla práca. A ak nie tak sa vytvorilo pracovné miesto. Bola totiž taká filozofia, že každý musí pracovať aby mohol dostať výplatu. A aj keď pre neho nebola práca tak bolo lepšie mu dávať peniaze za to že chodí do práce ako za to že sedí doma. Neexistovali sociálne dávky pre nezamestnaných, preto že byť nezamestnaný bolo trestné. Bola za to basa.
Možno, že spôsoby ako nútiť ľudí pracovať, alebo udržať hranicu a ľudí vo vnútri nebolo celkom slobodné. Ale existuje aj niečo čo je ochrana pred sebou samým. A práve to bol ten prípad. Tá hranica z ostnatého drôtu nás deti ,aj dospelých chránila pred sebou samým. A keď zmizla, vtedy sa ukázalo, že bola opodstatnená. Krajina, ktorá pre každého mladého človeka mala byt a prácu a podporovala ho aby si založil rodinu. Dostal aj nenávratnú pôžičku a iné výhody. Garantované pracovné miesto a zvýšený plat, detské prídavky a tak ďalej. Tak táto krajina sa zmenila na krajinu, kde sa neoplatí žiť. Dnes vám dávajú ponuku kúpiť si nový byt za 4 milióny, ale ak nemáte práve príjem aspoň 2500,- eur na mesiac tak aj na to môžete zabudnúť. Budete sa chcieť oženiť a mať deti v tejto dobe? Čo ak pracujete za minimálnu mzdu. Kto Vám poskytne bývanie? Kto zaplatí štúdium Vašich detí? Kto zaplatí lieky keď budete starý? Kto vám vystrojí pohreb? Zoberú si vaše deti na to úver?
Vysporiadame majetok Majetkovo-právne vysporiadanie vášho nehnuteľného majetku. www.vlastnictvo.sk/vysporiadanie
Mnoho ľudí to nevidí až tak zle, lebo sa teraz majú dobre. Ale karta sa môže otočiť zo dňa na deň! Kríza môže zhodiť z postu aj direktora čo jazdí na BMW. Čo potom povie keď ho už nikto nezamestná lebo má 50 rokov? Na úrade práce mu dajú papierik aby doniesol pečiatku od podnikateľov čo nepotrebujú starého predavača. Potom až pochopí že tento systém nie je dobrý.
Ten starý systém aspoň zaručil každému určitý štandard. Tento nový zaručuje iba ,že si o tom môžete pohovoriť. Môžete to aj vykričať. Ale nik Vás nebude počuť. Lebo nechce. Nik nechce počuť, že to čo sme si vybrali je oveľa horšie, ako to čo bolo pred
A možno aj počujú ,ale nič nerobia. Majú strach ,že keď to nevyšlo podľa ich predstáv. Ďalšie štrnganie kľúčmi by situáciu ešte zhoršilo. Nie je za čo! Vtedy sme chceli slobodu. No ale teraz? Za čo štrngať keď už Slobodu máme?
Politici ktorých sme si vybrali, sú mafiáni. A keď sa aj dostane do politiky nikto normálny, tak sa mu vyhrážajú a vydierajú ho. Sú beztrestný majú imunitu, môžu aj vraždiť. Nepamätám si ,že by sa za komunistov niektorý politik postrelil do nohy sám. Napríklad u nás sa to už stalo v našej slobodnej demokracii. Nik ani nemávol nad tým rukou. Lebo je to bežné. Tak že keď máš gule a charakter mafiána, tak môžeš byť politikom.
Možno sa budete čudovať čo Vám teraz poviem, ale pravda je taká, že naši politici vôbec nezastupujú nás. Oni sú platený veľkými korporáciami , alebo aj vládami iných bohatších štátov. Najprv im dajú milióny na to aby vyhrali vo voľbách a potom im povedia ako docieliť to aby sa z poslušného Slováka stal poslušnejší a zadlženejší EURO SLOVÁK. Tento nový Euro Slovák im zobe z ruky lebo inak na neho majú palicu. Exekútorov a vymáhacie spoločnosti. Prísnejšie zákony ako vymôcť peniaze od človeka. Tým ho držia v šachu. Tak sa postupne stáva celý národ podriadený a pracuje desať alebo dvanásť hodín za plat menší než pred krízou. Tú tiež vytvorili, aby ho obrali aj o posledný vzdor. Tak euro-politici docielili, že tí ktorým diktovali čo majú robiť, im sami odovzdajú skrotenú krajinu zlomených
“ Budú nad nimi panovať na ich škodu“
Tak znie prorocký text z Biblie. A musím priznať že má pravdu.
Hoci sa snažia všetkými možnými štatistikami a ohurujúcimi televíznymi novinami ,presvedčiť nás ,ako to s nami myslia dobre. Každý už cíti ten zápach! Je to zápach klamstva! Ten pocit že sa všetko rúti bezhlavo dole vodou. Je to ako by sme sedeli na plti čo sa nedá ovládať a v dohľade je 100 metrový vodopád.
Viem že sa komunizmus už nevráti nikdy späť. Keď ale porovnávam Slobodu vtedy a Slobodu teraz , tak môžem hrdo prehlásiť:“ Sloboda bola za komunizmu Väčšia ako teraz“.
Áno oveľa viac si človek mohol dovoliť. Mohli ste v robote poslať nadriadeného aj do zadku. Jediné čo Vám hrozilo bolo pokarhanie, možno aj strata prémií na mesiac. Skúste to urobiť dnes majiteľovi firmy kde pracujete. Napríklad v automobilke. Letíte bez nároku na odstupné. Keď pravdaže nie ste zamestnaný brigádne. Nemohli ste po ulici vykrikovať protištátne heslá. Áno to je pravda , ale dnes po tej ulici od strachu v noci ani nepôjdete. Môžete cestovať do ktorej krajiny chcete, pred tým nie. Áno ale iba ak na to máte. Aj pred tým ľudia chodili do zahraničia. Pokiaľ ja viem aj do Talianska sa chodilo. Iba že nik sa skoro neprihlásil. Každý si radšej staval vlastný dom. Čo asi teraz nerobí ani jedno percento. Takže kde je tá sloboda? Najviac sa hovorilo o slobode tlače. Teraz ani nečítam noviny. Nedajú sa čítať sú tam iba samé
Keď si niekto chce v novinách uverejniť článok, tak nemá šancu. Všetky noviny aj televízie pre istotu vlastní to isté konzorcium ktoré platí aj našich politikov.
Tak by ma zaujímalo akú slobodu slova to vlastne máme? Asi mysleli svojho slova , doma pri telke. Môžete si povedať že sme
Máme ešte Slobodu prejavu. Môžeme si slobodne vo voľbách zvoliť politikov ktorých platia zo západu alebo ich protikandidátov ,ktorých tiež platia zo západu. Tak že vlastne je to jedno koho zvolíme. Aj tak urobia niečo proti nám a nie pre nás.
Ešte nám ostáva nejaká sloboda? Sloboda žiť v tomto hnusnom systéme, alebo sloboda- zomrieť.
Vlastne nie! Eutanázia je u nás trestná!
Napisal:SANDO
Slovensko nie je krajina so standartne vyvinutou formou pravneho statu a to ani z pohladu spravodlivosti nastolovanej a zabezpecovanej sudnou mocou ci legislativou ani z pohladu spolocenskej poziadavky ci mravnej urovne obyvatelstva co je doslovnym zakladom pre udrzanie spravodlivosti ako jednej zo zakladnych etickych noriem vyspelej spolocnosti.
Inymi slovami, Vam sa zda, ze ludia tejto krajiny chcu spravodlivu spolocnost? Ze tisice ba miliony ludi volia komunistu alkoholika a gangstra ako formu vlady a to len z titulu , ze nerozumeju politickym suvislostiam a nechali sa oklamat populizmom socialneho statu? Myslite, ze volici tejto zberby, ta obrovska masa ludi, sa pozastavi nad touto nehoraznostou, ked mafiani chodia po slobode a ohrozuju obycajnych ludi a ze to ma co do cinenia s Harabinom, Meciarom ci Ficom? A ze im to v najblizsich volbach zrataju? Ale kdeze. Sudna moc je odrazom vykonnej moci, aspon jej zakladneho smerovania a charakteru. Mame tu politicku sebranku vo vlade, tupych, bezhodnotovych, prazdnych ludi a tak spravodlivost ma presne tie iste parametre. Lenze tieto vsetky okolnosti, ktore tvoria zivot tejto krajiny a jej charakter boli slobodne zvolene. Takyto zivot si ludia volia, takychto ludi, lebo je obrazom ich samych, Toto je zakladny fakt. Zijeme medzi milionmi spoluobcanov, ktorym toto dianie, tato krajina, tieto hodnoty, tento smer im vyhovuje. To nie su ludia, ktori chcu spravodlivu spolocnost, ktori by radi odstranili korupciu, ktori maju nejake hodnoty, ktori su rozhladeni, ktori su nositelmi nejakeho mravneho dobra. Nie, kdeze. Volici tejto zberby su ludia, ktorym sedi tato forma statu, ze si mozu nieco vybavit, zaplatit, urobit nieco korupcne v malom (lekar, urad, nejaky biznisik), su to ludia majuci hodnoty sucasnej vladnej bandy. Peniaze, peniaze, peniaze....dobre sa nazrat, obliect, ist na dovolenku a potom skapat. A byt sprosty, no a toto si predsa zvolili. Bez natahovania, vacsina ludi na Slovensku by z krajiny, kde funguje najvyssia forma spravodlivosti, ista forma spolocenskej etiky, politicky garantovana demokracia a podobne parametre do dvoch tyzdnov zutekala. To by nebol zivot pre nich.... o tom som presvedceny. Otazkou je, ci chcete zit medzi takymito ludmi. Vobec nejde o vladu a politiku, ide o to, ze vsetko to tvoria ludia, ktori sa nezmenia ani za sto rokov. V tomto prehlasujem 100% pesimizmus. Toto nie je krajina vhodna pre zivot rozhladeneho cloveka s hodnotami a tuzbou po fungujucej demokratickej spolocnosti. Tu ludia nevyhnutni pre vytvorenie takejto krajiny nikdy nebudu. Nikdy. Slovaci nie su dobri ludia v povahe, mentalite, hodnotovej orientacii. Samozrejme su tu tisice vynimiek uzasnych ludi, ale ti neudavaju zakladne smerovanie a hodnoty krajiny. Je tu masa tupcov, od ktorej nic dobre necakajte, ani dnes ani v buducnosti. Pre tisice mladych maturantov je na zaklade ich mentalnej vybavy a vychovy sprosty mafian co vysiel z basy na zaklade uplatku sudcovi vacsi ideal ako nejaky sprosty sudca co by sa uplatit nenechal. A za tym si stojim. To co bude za buducnost spolocnosti? Slovensko nie je krajina pre dobry zivot. Bohuzial.
Je to tým, že Slováci čušia - držia hubu a krok, pretože sú tak vychovaní. Nie je to ani tak dôsledok rakusko-uhorskej 900-ročnej poroby, ale predovšetkým vymievaním mozgov rímsko-katolíckou cirkvou, ktorá zdôrazňuje pokoru, podriadenosť a najmä nebúriť sa, veď je to proti Bohu, pretože majetok a boháči sú tu od Boha, a to sa nedá zmeniť. Napriek tomu, že všetci vieme, ako dnešní milionári prišli po roku 1989 ku svojim miliónom v dôsledku divokej aj ďalšej privatizácie!!! Ako zmeniť toto debilné myslenie Slovákov? Ťažko povedať. Ja to fakt neviem. Všetci sa boja, že prídu o prácu, a preto držia hubu a krok. V Čechách to ale takto nefunguje, lebo Česi sa vedia spojiť dohromady a tiež viac veria odborovým organizáciám na rozdiel od Slovákov, ktorí neveria ničomu a ešte si myslia, že toto je ten správny názor. Smutné,ale je to tak. Čo už. A tak do nich západní kapitalisti, takzvaní "demokrati" budú "kopať" aj naďalej, veď Slovák blbec to vydrží, pretože sa bojí.
Máš predstavu koľko nasilu odvlečených ľudí z celej europy tam pracovalo zadarmo?
Máš predstavu,koľko ľudí tam skapalo?
Máš aspon trochu vedomosť prečo niekedy kvalitná nemecká obuv,ked sa šila zadarmo ,stratila na kvalite?
Prečo vyrábajú v číne?
Nemáš ani šajnu !
Nájdi kolko tých 75 ročných nežije na hranici chudoby,to bude rýchlo!
Podle oficiálních bruselských údajů bylo v roce 2010 v evropské sedmadvacítce 115 milionů osob, neboli 23,4% obyvatel, ohroženo bídou nebo sociálním vyloučením.
Ve Španělsku s nezaměstnaností mladistvých ve výši 51,4 procent nastala situace, kdy poprvé v historii je většina mladých lidí v moderní evropské zemi nezaměstnaných. V Řecku je 46,6 procent mladých lidí nezaměstnaných, v Portugalsku 30,7 procent.
V listopadu překročil počet mladistvých nezaměstnaných v Británii 1 milion a dosáhl 22 procent. Třetina domácností v Liverpoolu je nyní plně nezaměstnaná. Někteří nezaměstnaní přežívají za méně než 600 Kč týdně. Zato ale průměrný plat rektora britské elitní univerzity je nyní více než 333 000 liber ročně, tedy více než 830 000 Kč měsíčně. Nezaměstnanost v Británii dosáhla 2,62 milionu osob, je to nejvíce za posledních 17 let - 8,3 %. V Británii během zimy zemře zhruba 7 800 lidí, protože si nemohou dovolit řádně vytápět své domovy. To znamená, že v průměru zahyne zimou 65 lidí denně. Je to čtyřikrát více než činí počet smrtelných nehod na silnicích.
Situace jinde v Evropě není lepší. 8 z 10 zaměstnaných Němců chodí do práce i když jsou nemocní. Zjistil to reprezentativní průzkum provedený z pověření centrály německých odborů DGB. Důvodem jsou obavy ze ztráty zaměstnání. 78% dělníků přiznalo, že nejméně jednou ročně šli do práce i když byli nemocní. Polovina z nich přiznala, že to bylo i několikrát za rok. 36% zaměstnanců šlo do práce i přes naléhavé rady lékaře, aby zůstali doma a léčili se. Téměř polovina zaměstnanců si nechává předepisovat léky, aby v práci vydrželi a nesložili se. To vše několikrát do roka.
Politikové varují, že nezaměstnanost mladistvých je ve světové ekonomice časovanou bombou, protože mladí lidé, kteří nejdou po škole do zaměstnání, jsou od samého počátku vyloučeni ze společnosti a už se do ní těžko navracejí.
U nás se zatím vyprávějí vtipy jako ten, jak povídá jeden druhému: „víš, že už u popelnic nebývají krysy?“ „Že by město deratizovalo?“ „Ne, důchodci jsou rychlejší.“ Odstranili jsme režim, ve kterém nebyla nezaměstnanost, nebyli bezdomovci. A začali jsme budovat nový ekonomický režim po vzoru našeho velkého bratra. Jak dlouho to bude trvat, než ho doženeme a předeženeme?
Sam som za hranicami takmer 7 rokov, a popravde, nepoznam osobne nikoho, kto zostal dlhodobo v zahranici, aby to ol'utoval, a to prave pre to, co sa na Slovensku deje, dialo, a, bohuzial', urcite este peknych par rokov diat' bude. Jeden priklad za vsetky: Priatelia boli 10 rokov v Australii, vypracovali sa, no uplne zlegalizovat' ich rezitentsky pobyt sa im nepodarilo. Vratili sa teda na Slovensko, ze hadam zhodnotia roky studii a prace v zahranici a uchytia sa aj na rodnej hrude. Ona je vel'mi slusna fotografka. Podpisala zmluvu na fotenie reklamnych fotografii s nemenovanou agenturou. Poslala fakturu za (podotykam, vyborne) odvedenu pracu...a nic. Peniaze na ucet neprichadzali, agentura sa jej zacala ocividne vyhybat', jej telefonaty ignorovat'. Dala ich na sud, a hadajte co? Sud prehrala, lebo vraj sa jej nepodarilo dokazat', ze tie reklamne snimky naozaj urobila ona. Zbalili sa obaja a uz su v Kanade. So zaprisahanim sa, ze na Slovensko dojdu tak maximalne na par tyzdnov pozriet' rodinu, priatel'ov a znamych. A takych l'udi, zial', stale pribuda. Pretoze slusnost', poctivost' a tvrda praca sa na Slovensku nenosi.
Stačí?
http://www.youtube.com/watch?v=WiEwsho96Yg&feature=player_detailpage
Ono sa hovori, ze dobre uz bolo. Mozno?
A teraz mozno niekoho naseriem. Ja sa mam TERAZ dobre. Podstatne lepsie ako v 70. ci 80. tych rokoch.
Ale nie je to zasluha ani jedneho z minulych a ani terajsich otcov vlasti. Ja chodim za robotou, necakam, ze pride ona za mnou.
http://www.financnytrh.com/ias/profile2_articles/Komunizmus_vs_kapitalizmus_Peter_schiff_clanok.jpg
http://i49.tinypic.com/e5gpph.jpg
http://i45.tinypic.com/sb4ilx.jpg
http://i47.tinypic.com/1zl94r9.jpg
http://i48.tinypic.com/15fhq8n.jpg
http://i49.tinypic.com/2qjk68k.jpg
Aspon tu nezavadzajte ludi ze bolo lepsie. Najradsej mam ale tu vasu komunisticku reklamu na sortky:
http://www.youtube.com/watch?v=UAPMDP7DBDY
Chcete novu obuv? Chodte do OBUVI! V OBUVI kupite novu obuv! Ved ten rezim z vas urobil somarov a vy ste sa dodnes z toho asi nespametali!
Ktosi tu spominal Island - revoluciu proti zlodejom vo vlade a bankam.
Ale my nie, my sme narod holubici...
A este sa tym aj chvalime.
A ktej slusnosti. Tu zabili bolsevici v Rusku v 17-om a u nas v 48-om.
Ako som pisal nizsie - prisla k moci tupa luza a uz to zacalo.
Niekolko generacii sa nenaucilo vazit si majetok druhych a tym ani spolocny, zabudli na obycajnu slusnost, naucili sa kradnut a klamat. A ja osobne si myslim, ze tych "par" rokov od neholucie bolo na zmenu malo.
Ale vies co je horsie? Raz budeme dnesku hovorit "stare dobre casy".
Južná amerika pokračuje v preberaní kontroly nad strategickými podnikmi a prírodným bohatstvom svojich krajín, keď Argentína vzala ropný priemysel spod kontroly Španielského Repsolu.
Nie je známa výška odškodného ktorú mieni Bolívia zaplatiť Španielskej Red Electric, ale Morales povedal, že od roku 1997-keď bol tento priemysel privatizovaný- bolo investovaných iba 81 miliónov USD.V tom istom čase vláda investovala 220 miliónov USD, takže ľud Bolívie investoval a kapitalisti profitovali, hovorí Morales.
Klobúk dolu pred pánom rezidentom Evo Moralesom, ktorý napĺňa svoje predvolebné sľuby a dostal späť pod kontrolu štátu vodu, energiu a telekomunikácie.
Evo Morales hovorí: „ Aby bolo medzinárodnej verejnosti jasné, znárodňujeme len to, čo bolo v minulosti naše.“
JS: Keďže máme s privatizáciou vlastné skúsenosti a vieme ako to vo svete chodí, tak si môžeme domyslieť ako sa privatizovalo v Južnej amerike počas demokratických režimov absolventov School for the Americas na Fort Bragg v štáte Georgia.
Pán premiér Fico a Smer by sa radi zahrali na socialistov, ale väzby a záväzky nepustia. A tak zostane pri prázdnych predvolebných sľuboch a detských výhovorkách.
http://www.washingtonpost.com/world/the_americas/bolivia-announces-nationalization-of-electrical-grid/2012/05/01/gIQA8leYuT_story.html
1989........71
2010........75
Ja si na duchod sporim. V dvoch "pilieroch". Ten znamejsi mi teraz sudruh Richter nacal, som zvedavy kedy siahnu aj na dalsi.
Dnes ako funkcionar(jedno kde) sa nemusis bat trebars pokrstit svoje dieta, toho, ze Ta z funkcie vykopnu do bani, deti sa nedostanu na skolu a menzelku vyhodia z bytu.
Dnes takisto ako vtedy, ked mas peniaze si mozes dovolit toho lepsieho lekara (lebo bezplatne zdrav.)
Dnes mozes pocuvat, citat, pozerat to, co si vyberies Ty a nikto Ti nediktuje co je spravne ideologicky.
Dnes uz nemusis stat v obchode rano na chlieb a mlieko, lebo o deviatej uz nebude.
Dnes uz nemusis mat znameho masiara, zelovaciara, predavaca v elektre ,aby si kupil co potrebujes, resp.chces.
Dnes, ked povies o poslancovi, politikovi...., ze je zlodej a este to aj vies dokazat, tak sa nemusis bat TČ hanobenia statu a jeho predstavitela a nasledne 2 rokov.
A dnes konecne mozes napisat toto, co sem teraz piseme a nemusis sa bat, ze Ti vecer zaklopu ujovia v kozenych kabatoch.
A to, ze je nezamestnanost aka je, a ze nas zamestnavatelia „vykoristuju“? – len potial, pokial im to dovolime my.
Doplním "IBA NIEKTORI"
A mimochodom určité udalosti – ako napríklad hlučný pád niektorých bánk či firiem, viditeľných symbolov kapitalizmu – vyvolali dojem, že kapitalizmus je vo svojej podstate nestabilný.
Je módou si myslieť, že kapitalizmus je v kríze a že ho treba "reformovať", ako keby išlo o inštitúciu, ktorú možno ľubovoľne meniť, napríklad prostredníctvom činnosti zákonodarcov o ktorých sa predpokladá, že majú dobré úmysly a sú dokonale informovaní. Ale kapitalizmus je systémom interakcie medzi jednotlivcami, ktorí konajú SLOBODNE a ktorí disponujú legitímnym VLASTNÍCTVOM svojich statkov a samých seba. Reformovať kapitalizmus tak znamená obmedziť slobodu a vrátiť sa napr. k socializmu, ktorý na rozdiel od kapitalizmu už padol vo viac ako 50-tich krajinách sveta.
postavili byty, skoly ihriska, nemocnice, plynofikovali, elektrifikovali...
toto iste sa dialo aj v krajinach zapadnej Europy a bez bolsevika, takze toto Ti neberiem.
Postavili Pionierske domy - samozrejme poznas toto: Ohybaj ma mamko... vymyvanie hlav od mala. Hviezda, Pionier..musi byt ostarazity, musi chranit soc.vlast aj za cenu udania vlastnej rodiny. Alebo sa to nedialo?
Vybudovali polnohospodarske druzstva. Ano, ale najprv okradli vsetkych "kulakov" a ked sa im to nepacilo, rozkopali im ladviny a poslali na roky kopat uran.
To same aj s majitelmi malych fabrik, ktore ostali nezostatnene po Benesovi.
Pracu mal kazdy. Ano, aj lemply, ktori sice nerobili, ale plat dostavali. A aky bol rozdiel v platoch medzi nimi a tymi, ktori makali snad vies.
A ktomu bezplatnemu zdravotnictvu. Kto si ho pamata, ten vie, ze bezplatne nebolo nikdy. "Tato" doba naucila lekarov brat uplatky.
a teraz niekto iny....
Ale neveď žabomyšie vojny, poďme bod po bode o tom, čo bolo dobré, normálne a logické za socializmu a čo je dobré v tejto krajine v súčasnosti.
Ak chcete poznať mená politikov, ktorí by mali sedieť v Leopoldove, kúpte si knihu Gorila a prečítajte si ju, dozviete sa to.
Jednalo sa o druzstevny byt. Tie prachy ale neboli posledne, ktore ste museli zaplatit.Este tu bola tzv anuita. Islo vlastne o pravidelne mesacne splatky, nakolko tych 36k.- nebola konecna suma. Vacsinou sa vypocitali na cca 30 rokov/cca 200-300Kčs/mesiac.
Takze ti, ktori si po neholucii nestihli, alebo nemohli odkupit ten byt, este aj dnes splacaju BD anuitu.
Pri statnych(komunalnych) alebo podnikovych bytov to bolo inak. Tu ste sa upisovali odpracovat pre podnik nejaku dobu - zhruba 10 rokov.
A k tomu ostatnemu, co a za co vybudovali, zariadili... som pisal vcera o pol tretej.
P.S. Igor, sak ma poznas.
môj priemerný plat rok 1989 bol 3087 korún,školu som končil v roku 1984,byt stál 36000 korún ,kolko mesiacov som potreboval pracovať aby som si kúpil byt.Radšej som si kúpil v roku 1990 rodinný dom za 100 000 korún ,FIHA máš pravdu že je lepšie, ceny sú tie isté len v eurách a príjem je desaťkrát nižší,ak chceš pošlem ti fotokópie výplatných pások aj kúpnopredajnú zmluvu za dom.
U mna podobne, nastup o 5rokov neskor, nastupny plat o 500.- menej. A o premiach som iba snival.
Ale bohuzial, vsetci si zvlastnou zhodou okolnosti pamataju az rok 89. Perestrojku, glasnost, vlastne akusi obdobu Prazskej jari.
Ale napriek tomu sme pre Igora tupci. (to mas u mna).
Chléb 1kg 4,40 22,47 720 kg 1 031 kg
Sýr 10g 2,30 13,10 137 kg 176 kg
Kuře 1kg 30 60,92 105 kg 380 kg
Mléko 1l 2 17,12 1 585 l 1 354 l
Jablka 1kg 6 38,57 528 kg 601 kg
Cigarety Sparta 1 krabička 14 69 226 krabiček 335 krabiček
Cena za známku na dopis 1 10 3 170 známek 2 318 známek
Cena za kino 10 96,14* 317krát 241krát
Zdroj: Český statistický úřad
*Zdroj Cinema: průměrné vstupné v srpnu roku 2008
Zdroj: http://finance.idnes.cz/cenove-srovnani-s-rokem-1989-dnes-je-opravdu-levneji-fsl-/viteze.aspx?c=A081113_114854_viteze_hru
Praha - Ceny potravin po roce 1989 i kvůli zrušení záporné daně z obratu výrazně vzrostly, lidé si ale nyní mohou z výplat zpravidla nakoupit více potravin než před rokem 1989. Vyplývá to z údajů Českého statistického úřadu.
Kto to dopustil?
Evidovaní nezamestnaní – 362 428 osôb Pracujúci v zahraničí – 150 000 osôb Odkázaní na sociálne dávky – 375 800 osôb Spolu je to – 888 228 osôb Teda reálny počet nezamestnaných osciluje okolo 880 000 ľudí. Všetky tieto osoby sú vlastne pre štátny rozpočet náklad, čiže z rozpočtu odoberajú prostriedky (v rámci rozpočtu ešte treba pridať 150 000 štátnych zamestnancov, ktorí sú tiež len náklad). Podľa SŠÚ je počet zamestnaných 1 140 000 osôb.
Z čoho žijeme? 1 140 000 zamestnaných osôb. Je to niečo viac ako polovica práceschopného obyvateľstva Slovenska. Ale priznajme si, koľko z nich tvorí skutočné hodnoty? Preto je na rade štát, ktorý síce nezmenil (nechce zmeniť?, nie je mu dovolené meniť?) štruktúru priemyslu ale zaviedol premyslený systém daní a odvodov. Momentálne hádky politikov a kvázi ekonómov o rovnej dani, nerovnej dani o nižšej alebo vyššej DPH sú len nič neriešiace diskusie. Celý tento obludný systém jasne ukazuje brutalitu s akou sa o svojich občanov starajú zvolení zástupcovia. A aby som nehovoril do sveta.
Som živnostník. Vyrábam napr. schodiská. Pozor! Nie kúpim – predám. Vyrábam. Zarobil som za mesiac 400€. Pri 10% zisku je môj mesačný obrat 4 000€. Zvyšné peniaze sú materiálové a prevádzkové náklady, mimo mzdy. A aby som nezabudol, radšej nemám zamestnanca.
Držte si klobúky dámy a páni, ideme z kopca!
Mzda 400€ Odvody do fondov a zdravotnej poisťovne kumulatívne 47,15% : 188,60€ Zo mzdy mi zostane 400,00€ – 188,60€ = 211,40€ Odvediem daň z príjmu 19% zo základu 211,40€ : 40,17€ Zo mzdy mi zostane 211,40€ – 40,17€ = 171,23€ Do tohto momentu som štátu odovzdal kumulatívne 228,77€, čo predstavuje 57% z mojej
Mám teda k dispozícii 171,23€, ktoré by som teoreticky mohol použiť na chod domácnosti. Ak si myslíte, že je to tak, ubezpečím vás, že nie. Štátny moloch zo mňa ťahá ďalej.
Ak mzdu vydám len za potraviny, odovzdám štátu 20% DPH, 34,25€ Ak to zhrniem, zarobil som 400€. Odviedol som priamo 228,77€. Nákupom základných potravín som dobrovoľne odovzdal ďalších 34,25€ Zo mzdy mi zostalo 171,23€ – 34,25€ = 136,98€
Štátu som tak celkovo priamo alebo nepriamo odovzdal 263,02€
Ak mzdu vydám len za benzín, je to úplná tragédia. 1L 95 oktánového benzínu stojí 1,532€, štát z toho zoberie na spotrebnej dani 0,515€/L a DPH ďalších 0,31€/L. Kumulatívne ma štát oderie na daniach o ďalších 0,71€/L. Za 171,23€ natankujem 111,7 litrov. Aby ste si nemysleli, že je to obludné množstvo, tak pri priemernej spotrebe 8L/100km prejdem 1396 km. Mesiac má však 30 dní a za deň prejdem s týmto množstvom 46,53 km, čo musíte uznať, je reálne číslo. Pri natankovaní 111,7 L ma štát pripraví o ďalších 79,45€. Zo mzdy mi zostalo 171,23€ – 79,45€ = 91,78€
Štátu som tak celkovo priamo alebo nepriamo odovzdal 308,22€. Reálne som teda kúpou benzínu odovzdal štátu 77% na priamych, nepriamych a spotrebných daniach. Aj napriek týmto daniam a kompletne vypredanému národnému hospodárstvu, sme v dlhovej žumpe až po spodnú peru.
Možností je viac. Ale ako povedal klasik R.V., bude fakt nevyhnutné použitie armovacieho železa? Čo by ste navrhovali vy?
Autor: Oli63
konzumu, paláce mecenášov
kontrast zanedbaného okolia. Hrzda, ošarpanosť, zanedbaná zeleň, zradné chodníky a cesty. A desaťtisícové armády nezamestnaných a dávkožrútov sú asi roztrúsené po dovolenkách. Alebo čo.
Stretávam ambicióznych mladých ľudí. Skvelé nápady, schopné dať ľudom prácu. Nie sú však deťmi bývalých eštebákov, privatizérov, mafie, ani toho percenta slušne zbohatnutých rodín. Pre banky tak nie sú dostatočne „bonitní“. A premiérka Radičová radšej v poslednej chvíli rozdá 600 000 EUR na „riešenie problémov“ v osadách.
Slušne, a v súlade s mojím ústavnym právom, demonštrujem nesúhlas voči korupcií v krajine. Ako jednému z mála, ktorý pre Slovensko zdvihne aspoň zadok z gauča, by mala skutočne demokratická vláda dláždiť cestu červeným kobercom. Miesto toho som terčom vodného dela, delobuchov, slzného plynu a policajných obuškov. Ja verzus „pomáhať a chrániť“. A novinári, patróni slobody, ma označia za opilého radikála. Ako by povedané: „...užívaj si demokraciu, kým sa nerozhodneš prejaviť svoj názor!“.
Príklady ďaľších fatálnych chýb štátu a neduhov našej „demokracie“ by sa vošli hádam do aj do knižnej trilógie. Nemusím ich opisovať mnoho. Brodíme sa cez ne celý život. Všetci poctivo žijúci občania.
Čo však opísať chcem, je rozbitý pohár mojej trpezlivosti. Mám všetkého po krk! Tej hry na kapitalizmus, či sociálny štát. Na demokraciu. Napína ma z každodennej paródie na spravodlivosť!
Slovenská Republika sa stala ilúziou. Ilúziou, v ktorej sa na tvoj úkor snaží priživiť čo najviac lumpov. A z tejto verzie matrixu som sa
K prvému marcu som opustil trvalé zamestnanie. Svoj príjem budem naďalej obmedzovať len do výšky nezdaniteľnej časti základu dane. DPH investujem radšej do rakúskych cyklotrás či udržateľných zdrojov energie. Radšej budem žiť na sociálnom okraji spoločnosti, než naďalej platiť dane za vlastné okovy. Navyše menej práce - viac času. Viac času na vojnu za budúcnosť tejto krajiny. Za budúcnosť bez vás,
Moju formu rebélie nemôžu následovať všetci, viem. Ale čo všetci slušní občania môžu, je vrátiť svojim životom dôstojnosť, sebaúctu. Bez nej si nezaslúžime ani štát, ktorí „sú ONI“!
Naivita? Idealizmus? Možno. Ale v prvom rade lepšia voľba, než celý život márnivo frflať v krčmách a za klávesnicami...
Zdroj: indymedia.
rozok................0,4kcs/ cca 1 cent
mlieko plnotucne.....3,1KCS/ cca 10 centov
benzin.............. 8 kcs/ cca 25 centov
maslo 250g......... 10KCS / cca 30 centov
chlieb biely........ 8 KCS/ cca 25 centov
rozok................0,4kcs
mlieko plnotucne.....3,1KCS
benzin.............. 8 kcs
maslo 250g......... 10KCS
chlieb biely........ 8 KCS
Svet postupne bude ovládať niekoľko desiatok bohatých rodín, ktoré tým ostatným budú diktovať ako majú žiť, čo majú hovoriť a ako sa majú chovať. Presne v súlade s princípmi demokracie, kde podvodník a zlodej (politik v zmysle Gorily) bude diktovať čo byť má a čo nie, lebo nezávislé médium neexistuje, všetky sú v rukách fyzických osôb a ľudia budú nútení byť vďačný aj za zárobok 300,-Eur mesačne, tak, ako sa to už deje, aby mohli prežívať. Ak je toto niečo lepšie ako to čo bolo, tak potom nerozumiem.
Pre tých večných tupcov, ktorým ani pravda, ani lož nič nehovorí ešte dodám, že v minulom režime som nikdy nebol členom KSS alebo KSČ napriek tomu, že som bol vojakom z povolania a pre nečlenstvo v KSČ som z armády odišiel a v Policajnom zbore som získal previerkou právo oboznamovať sa so všetkými skutočnosťami a písomnosťami stupňa "Prísne tajné", teda so všetkým na úrovni štátneho tajomstva. Vyšší stupeň previerky neexistoval a takúto previerku nemal každý.
Ja mám po previerke polície, MsÚ, Inšpekcie MV SR, NBÚ, SIS a BIS, pretože som slúžil aj v ČR, fyzický doklad o tom, že som bol, som a navždy ostanem bezúhonný a z hľadiska bývalého režimu čistý! Tupci, ktorí tu iba nadávajú na socializmus nadávajú aj na svojich otcov a dedov, ktorý ten "nezmysel" ako bol socializmus budovali a odovzdali pre "demokratov" fuj, až je mi hanba takto nazvať politikov v SR.
Tupec ostane tupcom vždy, neohne ho ani pravda ani lož.
http://finweb.hnonline.sk/c1-57127300-trh-caka-prepad-span-class-koment-menovy-komentar-span
Ja som slušne a vecne predostrel fakty o bývalom režime aj v tomto štáte kladné aj záporné a teraz by bolo celkom dobré slušne a vecne pomenovať prednosti a zápory súčasného zriadenia v SR. Je to také ťažké alebo nemožné, alebo nie je o čom?
sa cudujem diskuterom ze sa bavia s takym HLUPACIKOM ako je ERICH
AK-47: http://en.wikipedia.org/wiki/StG_44#Post-1945
Bývalý režim Vám asi natoľko zatemnil rozhľad, že nechcete akceptovať realitu.
Tento material je o niecom uplne inom.
Rovnako to bolo s Moskvičom - bol kópiou Oplu, Kalašnikov - kópia nemeckého samopalu, Tupovlev TU-4 bol kópiou B-29 - všetko samozrejme bez licencie a súhlasu. Takéto boli sovietske úspechy vedy a techniky...
2. historia je nadherna veda, ale trepat a porovnavat nieco, co je "davno" prec je znakom nespokojnych, cize stale sa stazujucich, cize neschopnych, cize impotentnych ludi veci riesit (to plati pausalne).
3. preco mam opat pocit, ze pan autor tu sikovnym sposobom sprtol do vriaceho hrnca diskusii (ano, myslim najma travnik) trochu studenej vody. Zeby to ovce zozrali a zacali diskutovat o STBakoch namiesto temy "zneuzitia" nasich dani? To je take takticke.
Mysleli ste, že si môžem vyjadriť svoj názor? Tak verejne, slobodne a demokraticky? Alebo tak socialisticky, potichu doma iba pred ženou v obave pred eštébákmi?
Zlé za demokracie / kapitalizmu / je, že ľudia niesu prenasledovaní za verejné protesty proti zriadeniu a môžu cestovať kam chcu / len treba prachy/ . Kto pracuje a chova sa slušne a nekradne, aj tak sa musi obávať ........
Takýchto otázok mám tisíce. Ešte raz to sem píšem - Slováci sa nikdy nemali tak dobre ako dnes. A tobôž nie za minulého režimu. Žiaľ dnes každý fanúšik socializmu má adidasky na nohách, tlačí sa v Tescu a jazdí na nemeckom aute. Už aj Milouš Jakeš to pochopil: http://www.cas.sk/clanok/228009/jakes-podporuje-vykoristovatelov-nakupuje-v-zapadnom-retazci.html
mám 60 rokov,niečo som už prežil.Máte vo všetkom pravdu,ale mládeži to darmo budete hovoriť,oni majú "demokraciu", aj keď v skutočnosti to je anarchia.Dobre už bolo.
A k tomu prepočtu, o ktorom tu hovoríte tiež som ho niekde čital. Ale je tak silne tendečne napísaný, že sa nad tým musím len pousmiať. Krásne je to na om prepošte na televízory vidieť. Ja sa opýtam ako často kupujute za týžden TV a ako často potraviny? A tým je povedané všetko o tomo prepočte.
Za dalšie, a teraz to berte ako subjektívny názor mna. Robím ja aj moj amanželka a možem cestovať do zahraničia. Skuste uhádnuť kolkrát sme boli v zahraničí za posledných 20 rokov...? Poviem Vám to celkom presne - 3x a aj to ešte ako mládenec s rodičmi v 90-tch rokoch ked sme išli pozriet ako to v tom Rakusku vyzerá... Super cestovanie ked tam nemám za čo ísť a za čo nakupovat, fakt naozaj!
Vsak uz po 48om aj mali zaco.
Najprv, ked prisla k moci tupa luza, povymienali v statnych podnikoch (po Benesovych znarodnovacich dekretoch ich bolo hodne) vedenie, ktore nieco o hospodareni a riadeni nieco vedeli, potom zacali vo velkom kradnut. Nazvali to znarodnenie, kolektivizacia a podobne.
Ked zistili, ze aj to je stale malo, vymysleli si velku menovu reformu. Cim ozobracili vsetkych.
A ked budovanie svetlych koncov, ci zajtrajskov neislo tak rychlo ako si sudruhovia predstavovali, tak povolali na panske masy otrokov. Sice to nazvali dobrovolnymi brigadami, akciami x-y, alebo subotnikmi, ale hlavne, ze ludia makali zadarmo.
A za odmenu mohli na 1.majoch vykrikovat ako sa mame dobre.
a takto by sa dalo pokracovat este dlho...
Praci cest.
1 liter plnotučného mlieka - 3.10 Kčs
1 liter benzínu 95 oktánový - 8.00 Kčs
1 chlieb - 6,00 Kčs
1 rožok - 0.40 Kčs
ale aj tak su to pekne cisla
mam sice len 41, ale porovnat viem
Prečo potom padol socializmus aj v Rusku?
Ceny väčšiny tovarov potravín, elektroniky, spotrebičov či odevov, sú teraz na historickom minime. Za posledných sto rokov neboli podľa prepočtov štatistikov a magazínu Týden nižšie! Niektoré rozdiely sú extrémne. Za priemernú dnešnú výplatu dostanete až tri televízory, v roku 1989 to stačilo na štvrtinu.
„Najpriaznivejšie sú dnes v tomto porovnaní ceny potravín a to prinajmenšom od roku 1960," tvrdí Michaela Králová, vedúca tímu štatistov, ktorý pripravil prehľad cien v rokoch 1960, 1975, 1989 a 2008. O roku 1960 hovorí preto, že predtým sa také komplexné štatistiky nerobili.
Podobné výpočty mnohých hnevajú, pretože vychádzajú z údajov o priemerných mzdách. Pravdou je, že plat časti ľudí sa nepribližuje k priemeru. Ale ani v roku 1989 nebrali všetci tých 3 172 Kčs. Toto číslo dvíhali lepšie platení komunistickí pohlavári, baníci, hutníci, dôstojníci v armáde či riaditelia štátnych monopolov. Ale napríklad učiteľka brala na konci komunistickej éry okolo 1 500 Kčs mesačne...
Odchýlky od priemeru často vedú k tomu, že ľudia podobným prepočtom neveria, považujú ich za skresľujúce a nájdu sa aj takí, čo budú dookola tvrdiť, že za Husáka sa žilo lepšie.
Je to teda skresľujúca hra s číslami? Myslite si, čo chcete, vravia odborníci. Pravdou podľa ich výpočtov je, že ilúzie o lacnej komunistickej samoobsluhe sú podľa dostupných porovnaní len nostalgickým preludom.
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.