Tajomstvo šintavských brodov

Tajomstvo šintavských brodov. Kaštieľ v Seredi, stojaci dnes na území mesta je už dnes iba dôstojnou spomienkou niekdajšieho panstva rodu Esterházyovcov. Pozrime sa na odkryté fakty. Predstavte si veľkú, močaristú krajinu, kde vládnu zradné prepadávajúce sa miesta, bahno, trstina, kŕdle divých vtákov a roje komárov. V strede tohto miesta si naši predkovia vybudovali dnes už dôveryhodne dokázaný hrádok, ktorý stál presne na nádvorí terajšieho kaštieľa v Seredi. Jeho podoba bola klasická a podobala sa napríklad na prvú výstavbu trenčianskeho hradu. Teda palisády, valy a uprostred všetkého, drevená vysoká veža. Bolo to prosté hradisko, majúce dôležitú úlohu. Strážilo brody. Pretože tie boli spojnice medzi územiami a kto ich kontroloval, mal prístup k tovaru kupcov, prehľad o krajine a strážil bezpečnosť svojho územia. Preto sa šintavské panstvo spomína spolu s Nitrou, Devínom, ktoré v našich časoch približne okolo ôsmeho storočia, plnili už svoju úlohu. Pre záujemcov môžem odporučiť vydať sa do Serede a všimnúť si okolo dnešného kaštieľa na strane od parku doteraz zachované valy. Siahajú až do miest bývalého amfiteátra a našlo sa tam mnoho podunajskej keramiky, zlomkov, streliek a podobne. Treba podotknúť, že tieto valy pravdepodobne nepochádzajú z čias nášho slovanského hrádku, ale z mladšieho obdobia z prestavby už strážneho vodného hradu. Lenže všetko je tak ako má byť a tak sa nám spomienky predkov zachovali až do dnešných dní. Z bývalého dreveného hrádku vznikla pevnosť. Tá v čase tatárskych a hlavne tureckých nepokojov hrdo bránila svojich obyvateľov aj vďaka dobrej polohe uprostred bažín a mokradí. Zásluhu na dobrom opevnení mal i pôdorys, podobajúci sa štvorcu s rohmi zakončenými do podoby strelky. Takto mali obrancovia dobrý prehľad o dianí kdekoľvek. Hrad turkami nebol ani raz dobitý a počas stavovských povstaní tu pôsobil Mikuláš Bercsényi ako druhá najdôležitejšia osoba Rákocziho povstaní. Na hrade sa nachádzala aj Anna Rosina Listiusová, ktorá bola takým vedľajším vojom Alžbety Nádašdyovej Báthoryovej v Čachticiach. Anna Rosina s jej sadistickými sklonmi zavraždila niekoľko slúžok priamo na hrade. Za tieto činy bola odsúdená na smrť, no dostalo sa jej milosti. Vraj bola dobrou travičkou... Život na hrade bol rušný. Našlo sa tu mnoho importovaných vecí z Balkánu, sklenené poháre, strieborné taniere a taká malá zvláštnosť - aj príbory. Dokonca sa tu objavili kocky, ktorými si páni krátili dlhé chvíle a korčule z kostí. Neskoršie, keď už hrad prestal plniť svoju bojovno-strážnu funkciu, po skončení a potlačení stavovských povstaní a ešte predtým dlho očakávaného tureckého konca - zmenil sa. Dostal dnešnú podobu. Vrátim sa ešte k slovanskému hrádku. Práve vďaka brodom tu osadeným, na území dnešnej Serede putovali karavány kupcov S najväčšou pravdepodobnosťou tu viedla obchodná cesta a hrad brody potrebné na zdarný prechod Váhom strážil. Dnešné /aj keď už značne prechodené/ krásne lužné lesíky, dávajú náznak pravdepodobného výrazu krajiny v minulosti... Na nádvorí dnešného kaštieľa, priamo na mieste výstavby nášho dreveného hrádku sa našlo veľa staro maďarských mečov, streliek, slovanských črepov. Je isté, že starí Maďari nevpadli na naše územie od roku 896. Ich pohraničné voje robili prieskumy a hlavne takéto rozbroje so strážnymi krajnými hradiskami sme zaznamenali aj na šintavskom hrádku. Strhla sa tu bitka medzi Slovanmi, brániacimi svoje miesta pri brodoch a staro maďarskými kmeňmi. Víťazstvo našim predkom nebolo dopriate a zdá sa, že potom sa už hrádok neobnovil. Slovania sa stiahli do vnútra krajiny. Nutne podotknúť, že šintavské panstvo aj keď je v Seredi, vďačí za to práve Váhu. Neskôr melioračné úpravy povodia prinútili rieku zmeniť koryto a tečie tam, kde teraz. Tak sa pôvodne šintavský hrad dostal do seredského parku... Aj meno mesta Sereď je slovanské. Odvodzuje sa od slova Stred. Prvé zmienky Serede hovoria o osade strážiacej brody, ktorou prechádzala každá kupecká výprava. Tak vidíte. Aj dnes zohráva Sereď strategické miesto. Je to taká spojnica medzi Bratislavou, Nitrou a stredným, východným Slovenskom. Väčšina autobusov z východu a stredu Slovenska, idúca do Bratislavy, prechádza aj cez Sereď. Také moderné karavány kupcov... Je však isté, že tajomstvá svoje odhalenia osvetľujú len veľmi pomaly. Ale o to je to krajšie a hodnotnejšie.