Sviečková manifestácia - jeden z najväčších verejných protestov proti totalite - VIDEO rozhovory s účastníkmi
V novodobej histórii našej krajiny bolo iba niekoľko momentov, kedy ľudia mali reálnu možnosť meniť chod dejín. V totalitnom režime sa mnohí prispôsobili a ak aj neškodili iným, tak minimálne sa viezli s režimom a ťažili z neho maximum výhod. No boli aj takí občania, ktorí sa nezlomili, neprispôsobili a svojimi činmi dokázali, že sloboda vyjadrovania sa a sloboda vierovyznania je pre nich tým, za čo sú ochotní bojovať.
Dnes uplynulo 24 rokov od Sviečkovej manifestácie, ktorá bola jedným z najväčších verejných protestov občanov počas socializmu. Medzi tými, ktorí sa 25. marca 1988 stretli na Hvieznoslavovom námestí v Bratislave boli aj niektorí ľudia, ktorých síce poznáme, no možno to o nich ani nevieme. A boli to práve aj oni, ktorí sa pričinili o to, aby 17. november 1989 mohol dopadnúť tak, ako nakoniec dopadol. V prospech demokracie a slobody.
Pre našich čitateľov sme pripravili rozhovor s dvomi ľudmi, ktorí boli priamymi účastníkmi Sviečkovej manifestácie. Jedným je Július Brocka z Križovian nad Dudváhom a druhým Miroslav Tóth z Paty.
- - -
Pri rozhovoroch s účastníkmi Sviečkovej manifestácie sú použité autentické zábery z predmetnej Sviečkovej manifestácie, ktoré sú doplnené zábermi na ďalšie protestné akcie proti komunistickému režimu a totalite z viacerých akcií v ČSSR.
- - -
Čo sa o Sviečkovej manifestácii píše na Wikipedii?
Sviečková manifestácia alebo Sviečková demonštrácia alebo Bratislavský veľký piatok, bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Je dnes s odstupom času považovaná za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku. Táto manifestácia bola zavŕšením aktivít tajnej cirkvi v komunistickom Česko-Slovensku.
Sviečková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Zásahom Verejnej bezpečnosti (vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (vtedajšia tajná služba) proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.
Postoj komunistického režimu k cirkvi
Totalitný komunistický režim hneď po svojom nástupe k moci v roku 1948 postupne vytláčal zo spoločnosti všetko, žo neslúžilo jeho ideológii. Cirkevná politika štátu bola v 50-tych rokoch koncipovaná v duchu stalinistických metód, ideovej intolerancie a násilia. Tvrdé zákroky režimu boli namierené hlavne proti katolíckej cirkvi, najpočetnejšej cirkvi v štáte. Boli zrušené všetky rehole, všetky semináre okrem jedného, všetky náboženské spolky a inštitúcie, zastavené boli desiatky časopisov okrem dvoch prísne kontrolovaných. Biskupi boli uväznení, kňazi boli pod kontrolou komunistických cirkevných tajomníkov. Do väzenia sa dostalo aj množstvo kňazov a radových veriacich. Vykonávanie kňazského povolania bolo podmienené tzv. „štátnym súhlasom“, ktorý bol kňazom svojvoľne odoberaný a tým bolo kňazom znemožňované vykonávať ich povolanie. Dokonca aj obyčajné slúženie omše v súkromí bez štátneho súhlasu bolo trestným činom. Na veriacich sa robil ustavičný nátlak, boli trvalé ťažkosti s vyučovaním náboženstva, evidované boli krsty, sobáše, pohreby, ba aj účasť na bohoslužbách. Veriaci občania mali problémy kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu v zamestnaní a nemohli zastávať dôležitejšie miesta. Komunistický režim si dal obzvlášť záležať na školstve s cieľom vychovať novú generáciu presvedčených ateistov. Marxisticko-leninský ateistický svetonázor sa vyučoval na všetkých typoch škôl ako jediná správna ideológia, náboženské presvedčenie bolo označované za „nevedecké“ a „tmárske“, vhodné tak akurát pre staré babky a nie pre moderného človeka. „Vysporiadanie s náboženskou otázkou“, ako označoval režim fakt, že občan nebol veriaci, sa stalo aj dôležitým kritériom pri prijímaní študentov na vysoké školy. Veľa mladých ľudí nemohlo študovať kvôli tomu, že „neboli vysporiadaní“. Štátna moc iniciovala aj zriadenie združenia katolíckych kňazov Pacem in terris, ktoré bolo kontrolované štátom a malo slúžiť ako „klin“ medzi kňazmi a ich predstavenými biskupmi a Svätou Stolicou. Združenie fungovalo napriek tomu, že bolo Svätou Stolicou oficiálne zakázané.
[upraviť] Tajná cirkev
Napriek veľkým reštrikciám zo strany štátnej moci, alebo práve vďaka tomu, vznikala postupne v Česko-Slovensku hlavne v katolíckej cirkvi tzv. tajná, alebo podzemná cirkev, označovaná režimom termínom nelegálne cirkevné štruktúry. Tvorili ju kňazi, ktorým štát nedal súhlas na vykonávanie kňazského povolania, tajne vysvätení kňazi a veriaci laici. Najznámejším z nich bol Ján Chryzostom Korec, ktorý bol tajne vysvätený za biskupa v roku 1951. Veriaci laici si vytvárali náboženské krúžky, ktoré sa pravidelne stretávali v bytoch, spoločne sa modlili a čítali Sväté písmo. Keďže vydávanie náboženskej literatúry bolo až na malé výnimky zakázané, náboženská literatúra bola vydávaná formou tzv. samizdatov, ilegálne vydávaných textov rozmnožovaných na kopírovacích strojoch.
Príprava sviečkovej manifestácie
Prvotná myšlienka na konanie protestov vznikla v septembri 1987, keď začal výkonný podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný organizovať na 25. marca 1988 protestné zhromaždenia pred zastupiteľskými úradmi ČSSR vo svete za dodržiavanie náboženských práv a slobôd v ČSSR. Správu o tom poslal tajne (zabalenú v čokoláde) aj Jánovi Čarnogurskému, jednému zo slovenských katolíckych disidentov. [1] Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa rozhodli pripojiť k tejto akcii formou 30-minútového pokojného zhromaždenia so sviečkami v rukách. Medzi organizátorov patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, Rudolf Fiby, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Ladislav Stromček, Eugen Valovič, Jozef Roman, Peter Murdza a Vladimír Ďurikovič. Od svojho zámeru neustúpili ani potom, keď akcia zahraničných Slovákov zlyhala.
Organizovanie manifestácie sa pripravovalo striktne v súlade so vtedajšími platnými predpismi, podľa ktorých stačilo manifestáciu ohlásiť. František Mikloško 10. marca 1988 listom adresovaným Obvodnému národnému výboru (ObNV) Bratislava I oficiálne ohlásil uskutočnenie pokojného verejného zhromaždenia občanov, ktorého programom mala byť tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov na uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého otca, za úplnú náboženskú slobodu v Česko-Slovensku a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku. Správa o chystanej manifestácii sa po Slovensku šírila ústne, prostredníctvom Rádia Vatikán, rozhlasových staníc Hlas Ameriky a Slobodná Európa a tiež amatérskymi plagátikmi a letákmi.
[upraviť] Zákaz manifestácie a protiopatrenia režimu
Vládnuci komunistický režim bol rozhodnutý za žiadnych okolností nepripustiť konanie protestného zhromaždenia. Celý priebeh protiopatrení bol priamo riadený ÚV KSS a priebežne bol o všetkých opatreniach informovaný aj ÚV KSČ. Predsedníctvo ÚV KSS zriadilo politickú komisiu, ktorá sledovala a riadila aktivity proti zhromaždeniu a zásah proti nemu. Členmi tejto komisie boli:
Gejza Šlapka, vedúci tajomník MV KSS Bratislava, tajomník ÚV KSS a člen Predsedníctva ÚV KSS
Miroslav Válek, minister kultúry SSR a člen Predsedníctva ÚV KSS
Štefan Lazar, minister vnútra SSR
Ladislav Sádovský, vedúci oddelenia štátnej administratívy ÚV KSS
Vincent Máčovský, námestník ministra kultúry SSR a riaditeľ odboru pre veci cirkevné
Štefan Mikula, náčelník Správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
Ladislav Horák, zástupca náčelníka Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja
Pavol Kováč, námestník primátora NV hl. mesta SSR Bratislavy
Alojz Lorenc, námestník ministra vnútra ČSSR a šéf Štátnej bezpečnosti
Ján Šveda, vedúci oddelenia ÚV KSS
Igor Škorica, vedúci oddelenia ÚV KSS
Priebeh udalostí pred manifestáciou
15. marec - minister vnútra ČSSR Vratislav Vajnar vydal súhlas s vyhlásením mimoriadnej bezpečnostnej akcie na potlačenie zhromaždenia.
16. marec - Štefan Mikula schválil plán mimoriadnych bezpečnostných opatrení na území Bratislavy, napriek tomu, že ObNV Bratislava I o možnosti konať zhromaždenie ešte nerozhodol. Plán obsahoval tri alternatívy, všetky mali charakter násilného potlačenia.
16. marec - konalo sa zasadnutie Zboru ordinárov Slovenska (najvyšší organ katolíckej cirkvi na Slovensku), ktoré podľa režimových zdrojov manifestáciu odsúdilo. Naopak niektorí ordinári tvrdili, že sa síce ohlásením manifestácie zaoberali, ale vyjadrili sa, že ide o záležitosť občanov voči štátnej správe a do toho cirkevné autority nemajú dôvod zasahovať.
17. marec - ObNV Bratislava I listom zakázal konanie manifestácie s odôvodnením, že organizátori nedokážu zabezpečiť verejný poriadok
21. marec – František Mikloško zaslal list ObNV Bratislava I, v ktorom sa odvolal proti zákazu manifestácie a dôvodil, že organizátori verejný poriadok zabezpečiť dokážu. O deň neskôr dostal prokurátorskú výstrahu, aby nepokračoval v príprave manifestácie.
23. marec - štátna televízia poskytla priestor vo svojom vysielaní ThDr. Štefanovi Záreczkému, ktorý sa za združenie katolíckych duchovných Pacem in terris od manifestácie dištancoval a vyzval ľudí, aby sa na nej nezúčastnili.
24. marec - odvolanie Františka Mikloška bolo oficiálne zamietnuté. Doručené mu bolo 25. marca, keď už bol zaistený na stanici Verejnej bezpečnosti.
24. marec - rozbehla sa príprava mimoriadnych bezpečnostných opatrení na tvrdé potlačenie zhromaždenia. Rátalo sa aj s krviprelievaním a zranenými, preto Ústav národného zdravia Bratislavy mal zabezpečiť mimoriadne smeny, dostatok krvných konzerv a lôžok. Do úplnej pohotovosti boli uvedené jednotky VB nielen z Bratislavy, ale i Pohotovostný útvar VB pre SSR v Pezinku a podobne aj príslušníci ŠtB.
24. marec - v Bratislave boli na 25. marca vyhlásené školské prázdniny. Študenti boli informovaní o príprave protištátnej akcie a boli dôrazne varovaní pred účasťou na nej. Mimobratislavským študentom bolo odporučené odísť na víkend z Bratislavy. Podobne aj v bratislavských podnikoch boli zamestanci varovaní pred účasťou na protištátnej akcii.
25. marec – hneď ráno boli postupne zatknutí organizátori akcie František Mikloško, Ján Čarnogurský i Vladimír Jukl. Boli odvezení na VB, formálne vypočúvaní a zadržaní. Prepustení boli až po skončení a brutálnom zásahu proti manifestácii. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený ešte v predchádzajúci večer a prepustený po manifestácii, Silvester Krčméry bol strážený príslušníkmi Štátnej bezpečnosti doma.
25. marec - v dopoludňajších hodinách prechádzali ulicami Bratislavy obrnené transportéry s cieľom zastrašiť obyvateľov a odradiť ich od účasti na manifestácii
25. marec - dopravná polícia vykonávala mimoriadne technické kontroly motorových vozidiel a obzvlášť autobusov na prístupových cestách do Bratislavy s cieľom zabrániť prístup alebo aspoň zdržať potenciálnych účastníkov manifestácie
25. marec - v popoludňajších hodinách bola mestská hromadná doprava v Bratislave odklonená tak, aby sa čo najväčšiemu počtu ľudí z okrajových častí zabránilo dostať sa do centra
25. marec - v priestore Hviezdoslavovho námestia začali v popoludňajších hodinách vozidlá technických služieb kropiť ulice vodou, pričom striekali vodu priamo na skupinky ľudí, ktorí sa začali zhromažďovať na námestí
25. marec 1988 - slovenská televízia zaradila mimoriadne do vysielania v čase konania manifestácie premietanie filmu Angelika, ktorý bol v tom čase veľkým hitom.
Priebeh manifestácie
16:00 - na Hviezdoslavovom námestí a v okolitých uličkách sa začali zhromažďovať ľudia
17:16 - bol vydaný pokyn na uzavretie Hviezdoslavoveho námestia a zabránenie prístupu občanov na námestie, napriek tomu sa na Hviezdoslavovom námestí sústredilo asi 3 500 osôb, v okolitých uličkách zostalo zablokovaných asi 6 tisíc osôb
18:00
asi 500 až tisíc osôb sa zhromaždilo pred budovou Slovenského národného divadla so zapálenými sviečkami, zaspievali štátnu hymnu a pápežskú hymnu a začali sa pokojne modliť modlitbu ruženca. Zaistených organizátorov zastúpili ďalší aktivisti laického apoštolátu - Július Brocka a František Vikartovský.
zhromaždení občania boli vyzvaní aby sa rozišli, pretože manifestácia nie je povolená. Keď občania na výzvu nereagovali, politická komisia, sledujúca dianie na námestí z okien 4. poschodia hotela Carlton vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich.
Autá VB so zapnutými sirénami a majákmi, začali prudko jazdiť po námestí a vrážať do ľudí. Príslušníci VB a niektorí civili s odznakmi kričali na ľudí, bili ich obuškami, päsťami a tých, čo padli, kopali na zemi. Viacerých odvliekli do pripravených áut VB a odvážali na policajné stanice. Zhromaždených veriacich pritom neprestajne kropili prúdmi vody vozidlá technických služieb
18:27 - napriek tomu, že zhromaždení veriaci sa nedali strhnúť k násilným akciám a naďalej sa pokojne modlili, polícia nasadila proti nim dve vodné delá
18:30 - zhromaždenie sa plánovanom čase ukončilo. Napriek tomu, že sa už rozchádzalo, zasiahli proti manifestujúcim špeciálne jednotky, ktoré ich mlátili obuškami a použili proti nim aj slzotvorný plyn a psov. Viacerí ľudia utrpeli poranenia, krvácania, VB a ŠtB nešetrila ani starcov a mladé dievčatá. Podobne autá VB vytláčali ľudí aj z bočných uličiek, niektorí príslušníci aj za pomoci služobných psov a slzotvorného plynu v sprejoch.
Záver
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených celkovo 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 občanov ČSSR a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi nimi boli i akreditovaní novinári. Správu o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim predložili predsedníctvu ÚV KSČ v apríli 1988 Ignác Janák a Peter Colotka. Správu prijalo Predsedníctvo ÚV KSČ súhlasne a bez námietok.
Po nežnej revolúcii začala vojenská prokuratúra trestné stíhanie majora ZNB Alexandra Kysuckého pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa preto, že nezákonne zaistil Františka Mikloška. Vzhľadom k tomu, že František Mikloško spoločne s Jánom Čarnogurským navrhli zastaviť jeho trestné stíhanie, podala komisia SNR prezidentovi republiky v prospech trestne stíhaného žiadosť o udelenie milosti. Okrem Alexandra Kysuckého nebolo proti nikomu z politických a štátnych činiteľov začaté trestné stíhanie.
Zdroj: Wikipedia
Video k článku:
Komentáre k článku:
anonym | 25-03-2014 21:23:06
Ešte doplním, že ten bývalý dôstojník pracoval po vojne niečo ako dnešný primátor.
Som toho názoru že príslušník ŠTB nemal mať právo po roku 1989 byť štátnym zamestnancom alebo kandidátom na verejnú funkciu pre štát. Viete si predstaviť že by v Nemecku 15 rokov po vojne bol riaditeľom školy veliteľ zásahovej jednotky Gestapa?
Ja si to viem predstaviť. Tesne po roku 1989 som pracoval v Nemecku. A pracoval som s bývalým dôstojmíkom Nemeckej armády. Už bol na dôchodku a ešte si privyrábal. Tým nechcem tvrdiť, že súhlasím s funkciami bývalých eštebákov, ale nedá sa prirovnávať neporovnatelné. Tu začala prekvitať hlúposť Slovenského národa, kdežto v Nemecku si uvedomte, nemal kto byť v popredných miestach. Po vojne bolo treba tvrdú disciplínu a dokázali to udržať iba bývalý ak to chcete počuť gestapáci. Preto sa vytiahli na ta takú úroveň na akej sú. Na druhej strane u nás sa ujali vedenia vyvrheli, novodobý kukuričný partizáni a tak to aj dopadlo. Kde sme? Mierne nad zaostalými krajinami. Dlho to nebude trvať a za nejakú krátku dobu nás tam dovedie táto novodobá zlodejská a nenažranecká garnitúra.
Vasu vycitku je potrebne adresovat tam, kde o veciach rozhoduju. Medium o nich informuje. A to je zasadny rozdiel.
SOL je postavene na principe prispievania zo strany obcanov - takze mate moznost regisrovat sa a napisat clanok aj sam.
Mozno je otazne ci je aj hospodarnost skoly pod jeho vedenim az v takom poriadku ako sa to prezentuje.
Mozno na uvod sa treba pozriet napriklad na najomne za prenajate priestory garaze na pneuservis. Ci to nahodou nieje polovica na zmluvu a polovica niekomu keš .
od 9.10 min.
od 9.10 min.
od 9.10 min.
Ja ho nesudim a ani ho nepotrebujem poznat ale ak je to pravdive tak je to nepripustne aby niekto s takouto minulostou zastaval funciu riaditela skoly. Ci dokonca ucil nase deti. Je to otrasne a nemoralne co sa deje v tomto meste. A vedenie mesta by sa malo co najskor vysporiadat s týmto problemom odvolanim.
Avšak ak áno,minimálne by sa čakalo nejaké vyjadrenie,aspoň veta typu:"ľutujem to čo sa stalo".Lebo inak,vážený diskutujúci občan,z niektorých vecí dobrý dojem nemám.Niektoré vety z dokumentov ÚPN hovoria jasne:
...17. mája 1984 operatívny pracovník ŠtB poručík Jaroslav Čomaj konštatuje, že počas realizácie prípadu (akcie „VÍR“) vyšetrovateľ ŠtB vzniesol obvinenie voči Antonovi Šmidovi podľa § 178 TZ. Pokračuje, že aj napriek vynaloženému úsiliu sa dostatočne nepodarilo dokumentovať naplnenie skutkovej podstaty tohto paragrafu. Poručík Čomaj dodáva, že „objekt“ naďalej vyvíja aktívnu činnosť v obmedzenej miere. Preto navrhol ukončiť zväzok „KLÁŠTOR“ ako signálny a menovaného ďalej rozpracovávať už v osobnom zväzku s registračným číslom 28420...
Treba si to pozriet asi od 09:10
Sered opät slavna. Ale je to hrôza ze tento clovek je riaditelom skoly,dokonca bol poslancom mesta. A vsetci sa tvarime ze je to v poriadku. Toto vedenie mesta navidi? Aby ludia s takouto minulostou ucili nase deti? Je to otrasne co sa v tomto meste deje a vedenie mesta to podporuje. Preco asi?
V pripade protestou gorila to boli vodne dela pri teplotach po 10 stupnou. A este nieco nielen stebaci, ale aj zlozky pod vedenim Daniela L. a samozrejma aj pred a aj v sucastnosti vyuzivajú tzv.rozvratnu cinnost aj pri protestoch a vedia sa infiltrovat do davu a svojou cinnostou dosiahnut napriklad ovladnutie davu a ako sa hovori zdvihnut dlazobnu kocku a hodit smerom ku kolegom a tí nasledne potlacia demobstraciu razantnejsie ako by bolo normalne a tym zastrasia ludi pred dalsim protestom. Takze stb a sis a niektore zlozky policie su vlastne totozne.
Musel sa p.Čomajovi ospravedlňovať za poškodenie mena školy. Tak teraz je otázka na mieste, či mal vôbec právo to od neho žiadať, práve on, keď on nič nevysvetľuje a taktiež neprišlo z jeho strany ani žiadne ospravedlnenie. Darmo, ŠTB praktiky sa nezaprú. A myslím, že tu platí, kto mlčí, ten svedčí.
Teraz sa opät v tv joj v kriminovinach objavilo toto meno. Dockame sa odpovede?
http://krimi.joj.sk/krimi-archiv/2013-04-07-krimi.html
Osobne si myslím, že každý z nás v živote urobil nejakú chybu, ktorú by najradšej zo svojho života vymazal. Ja som si až do okamihu prečítania toho príspevku nebol vedomý toho, že by na sviečkovej niekto niečo čítal. Bol tam však neskutočný hluk a zmätok. A dnes je tomu už viac ako dve desaťročia, preto sa na toho ŠTBáka ani nehnevám. Poriadok sa s nimi mal spraviť po revolúcii. Dnes je to už bezpredmetné.
Prikladám trailer: http://youtu.be/3P-7nG1-STg
Vážený p.Kurbel, odpoveď na Vašu otázku :
" Pán riaditeľ Čomaj, prosím vás o odpoveď, či ste prečítal uvedenú výzvu, alebo je to len zhoda mien ? "
by ste mali poznať ako poslanec už pri vymenovaní p. riaditeľa do funkcie.
Dnes som sa na to pýtala, že to nemôže byť pravda, ale ževraj je to už stará vec známa viac rokov zo SOL. Nechce sa mi tomu veriť. ŠTB-ák a riaditeľ ZŠ? Môže to niekto vyvrátiť ???
12) Bude úlohou odborného výskumu objasniť, ako sa bývalý františkánsky novic z roku 1974 Štefan Náhlik v jednej osobe neskorší agent ŠtB „RUBENS“, zaregistrovaný S ŠtB Bratislava v roku 1982, stal po roku 1989 pracovníkom Arcibiskupského úradu Trnava a de facto podriadeným arcibiskupa Jána Sokola. 6. 9. 1972 zaviedla S ŠtB Bratislava na Jána Sokola, nar. 9. 10. 1933, zväzok v kategórii KTS (kandidát tajnej spolupráce) s registračným číslom 13007, ktorý preregistrovala na kategóriu A (agent) s registračným číslom 40221 dňa 24. 7. 1989, teda dva dni pred menovaním biskupa Jána Sokola arcibiskupom.
Bude ďalšou úlohou odborného výskumu objasniť, ako sa v agentúrnom zväzku S ŠtB Bratislava s registračným číslom 14341 (konšpiračný byt s krycím menom „OTEX“) a v agentúrnom zväzku S ŠtB Bratislava s registračným číslom 10853 (konšpiračný byt s krycím menom „ZORA“) objavujú krycie mená „ŠPIRITUÁL“ a „SVÄTOPLUK“, a ako v súvise i s ich používaním účtovala ŠtB výdavky na občerstvenie, vecné dary a finančnéodmenynaosobustýmitokrycímimenamiza1685,-Kčssúhrnne.Tiežakoosobaskrycímmenom „ŠPIRITUÁL“ bola podľa záznamov ŠtB odmeňovaná čiastkami 1000,- Kčs (12. 12. 1987, teda mesiac po zvolení Jána Sokola za administrátora Trnavskej arcidiecézy), 3000,- Kčs (17. 6. 1988, teda päť dní po vysvätení biskupa Jána Sokola v Trnave a dva dni po udelení štátneho súhlasu vládou ČSSR novo vysvätenému biskupovi Jánovi Sokolovi), resp. ako osoba s krycím menom „SVÄTOPLUK“ sumou 5000,- Kčs (9. 10. 1989, teda fakticky na 56. narodeniny arcibiskupa Jána Sokola, kedy príslušník ŠtB Dušan Kemény, riadiaci orgán agenta „SVÄTOPLUKA“ vyinkasoval túto čiastku pre tohto agenta a vyúčtoval ju 30. 10. 1989).
Štúdie
Záväzok spolupráce Štefana Náhlika - agenta Rubensa so Štátnou bezpečnosťou.
Zdroj: Archív ÚPN.
( 35 )
PA M Ä Ť N Á R O D A
V kategórii pozorovaná osoba (PO) s registračným číslom 26962 a krycím menom „REHOĽNÍK“. 5. oddelenie II. odboru XII. Správy (ŠtB), určené na potieranie cirkví tak zrejme reagovalo na jeho bývalé pôsobenie v tajnej reholi františkánov. V priebehu mesiacov však zmenila ŠtB názor a 7. septembra 1982 preregistrováva Náhlika na kandidáta tajnej spolupráce (KTS) s rovnakým krycím menom. O päť týždňov 14. októbra 1982 mu znovu mení registráciu na agenta (A) s novým krycím menom „RUBENS“. Toto krycie meno si Náhlik zvolil na schôdzke so svojim riadiacim dôstojníkom ŠtB Igorom Bakošom a prítomným Jozefom Šmičkom na schôdzke 1. októbra 1982. Od 28. februára 1984 bol riadiacim dôstojníkom agenta „RUBENSA“ Jaroslav Čomaj.
Samotný Štefan Náhlik bol preverovaný inými dvomi tajnými spolupracovníkmi ŠtB.
Náhlik podal o tajnej františkánskej reholi celkom šesť správ, avšak napriek snahe hlbšie preniknúť medzi svojich bývalých spolubratov sa mu viac nedarilo. Napokon začiatkom roka 1985 ŠtB v komplexnom hodnotení Náhlika ako agenta skonštatovala, že spolupráca s agentom „RUBENSOM“ už nie je dostatočne utajená, pretože Štefan Náhlik zastupoval Máriu Majerčákovú v súdnom spore o vlastníctvo domu Na križovatkách 74, kde hovoril aj o tajnej františkánskej reholi. Tak sa na jednej strane dekonšpiroval pre úlohy ŠtB a na druhej strane stratil dôveru tajných františkánov.
V záverečnej správe o ukončení spolupráce s tajným spolupracovníkom „RUBENS“ z apríla 1985 sa konštatuje, že správy v rámci akcie „VÍR“, podané agentom, možno hodnotiť ako veľmi dobré. Štefan Náhlik podľa záznamov ŠtB obdržal vecné odmeny v hodnote 650,- Kčs.13)
Akcia „KLÁŠTOR“
Podľa memoranda vo zväzku tajného spolupracovníka s krycím menom „RUBENS“ mal tento spolupracovať v akcii „KLÁŠTOR“. Takto ŠtB pomenovala sledovanie tajného františkánskeho kňaza Bernardína Antona Šmida, na ktorého 24. augusta 1982 založila signálny zväzok s registračným číslom 27368.14)
Podľa Zoznamu dokumentov v tomto zväzku však je možné rekonštruovať, o čo mala ŠtB záujem. Vo zväzku sa nachádzal zoznam tajných františkánov, plány františkánskych domov, záznamy z previerok jednotlivých sledovaných, mesačné správy o akcii „VÍR“, zápisy z výpovedí, plány vyšetrovania apod.
V návrhu na založenie tohto zväzku z 13. augusta 1982 príslušník ŠtB poručík Igor Bakoš konštatuje, že Anton Šmid a iní tajní františkáni disponovali tajnými smernicami pre svoju činnosť, ktorá mala byť zameraná na vykonávanie laického apoštolátu medzi mládežou. Na svojich pracoviskách mali vykonávať nábor nových členov, šíriť učenie Rímsko–katolíckej cirkvi, a tak bojovať proti ateizmu. Konštatuje ďalej, že tajne vysvätený kňaz Anton Šmid vykonáva tiež duchovné cvičenia v prírode pod zámienkou turistických výletov. Keďže to malo naplniť podstatu §178 Trestného zákona – marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami, pristúpila ŠtB k rozpracovaniu tejto skupiny a k zdokumentovaniu tejto jej trestnej činnosti.15)
V návrhu na ukončenie rozpracovania Antona Šmida zo 17. mája 1984 operatívny pracovník ŠtB poručík Jaroslav Čomaj konštatuje, že počas realizácie prípadu (akcie „VÍR“) vyšetrovateľ ŠtB vzniesol obvinenie voči Antonovi Šmidovi podľa § 178 TZ. Pokračuje, že aj napriek vynaloženému úsiliu sa dostatočne nepodarilo dokumentovať naplnenie skutkovej podstaty tohto paragrafu. Poručík Čomaj dodáva, že „objekt“ naďalej vyvíja aktívnu činnosť v obmedzenej miere. Preto navrhol ukončiť zväzok „KLÁŠTOR“ ako signálny a menovaného ďalej rozpracovávať už v osobnom zväzku s registračným číslom 28420.
Pán riaditeľ Čomaj, prosím vás o odpoveď, či ste prečítal uvedenú výzvu, alebo je to len zhoda mien.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.