Svetlá na bunkroch
V sobotu 7. mája 2016 na počesť pamiatky oslobodenia Českej a Slovenské republiky od 21,00 do 21,30 hod boli v Českej republike rozsvietené svetlá na veľkom počte pevnostných opevnení. Na niektorých bunkroch dokonca vytvorili aj svetelné reťaze, ich snahou bolo dosiahnuť, čo najväčší počet "obsadených" bunkrov a to i rozbitých aj tých, ktoré už neexistujú, alebo sa nachádzajú na súkromných pozemkoch.
Organizátori uvítali spoluprácu s KVH, bunkrológmi a inými záujmovými skupinami. Tam, kde boli bunkre zarastené v lese, vystrelili svetlice. K tomuto zaujímavému svetelnému projektu sa pripojili aj nadšenci vojenskej histórie z vojenského múzea v bunkri BS-8 Hřbitov na Kopčianskej ulici v Bratislave. O 21,00 hod zaujímavo osvietili celý objekt bunkra, toto svetelné divadlo uprostred tmavých polí pritiahlo aj desiatky zvedavcov zo širokého okolia. Ľudia sa kochali krásou svetelných efektov. Vysvietenie malo trvať tridsať minút, ale predĺžilo sa až do 22,15 hod. Väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, ideológia ako taká pretrváva doteraz. Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne. Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944. Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu, čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.
Oslobodenie slovenského územia sa dovŕšilo 3. mája 1845, keď boli zlikvidované posledné zvyšky nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda Slovenskej republiky s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky. 5.mája 1945 v meste vypuklo májové povstanie pražského ľudu. Dňa 7. mája 1945 o 02.41 hod bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 hod mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva - v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a niektorých krajinách bývalého ZSSR 9. mája - spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945.
Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 hod v noci stredoeurópskeho času - vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája. Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Rusku ho doteraz slávia 9. mája. Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945. V bývalom ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konávali vojenské prehliadky na Červenom námestí. Rusko ich obnovilo v roku 2008. Prehliadka 9. mája 2010 sa stala výnimočnou tým, že sa na nej zúčastnili aj príslušníci zahraničných armád - popri vojakoch zo Spoločenstva nezávislých štátov aj zo štátov protihitlerovskej koalície - Británie, Francúzska, USA a Poľska.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









