Svätý Mikuláš v ZŠ J. Fándlyho

Svätý Mikuláš nie je Santa Claus ani Dedo Mráz. Sv. Mikuláš, ktorého sviatok si pripomíname práve dnes, patrí k obľúbeným svätým. Známym sa stal najmä pre svou štedrosť a súcit s chudobnými. Jeho známu štedrosť podporovali podľa legiend nebesia aj zázrakmi. Známy je príbeh o veľkom suchu, po ktorom nastal v Myre ( dnes sa táto obec volá Dembre a nachádza sa v južnom Taliansku ) hlad. V meste zakotvila loď s obilím, námorníci však nechceli predať ani vrece, lebo sa báli trestu, ak nedovezú na miesto určenia celý náklad. Biskup im sľúbil, že množstvo obilia na lodi sa nezmenší. A naozaj, po vyložení tovaru nechýbalo ani vrece. Už v stredoveku si ľudi sv. Mikuláša pripomínali obdarúvaním svojich blízkych. K nám tento kult prenikol pravdepodobne v 12. a 13. storočí. Tradícia mikulášskych obchôdzok s anjelmi a čertom vznikla v severofrancúzskych kláštorných školách a veľmi živá je najmä v štátoch Beneluxu a po nemecky hovoriacich krajinách. V ýchto štátoch, ale aj v USA, Kanade a v Rusku poznajú deti aj tzv. vianočného muža. Po nemeck sa vlá Wehnachtsmann, po francúzsky Pere Noël, po rusky Ded Moroz a po anglicky Santa Claus, čo je skomolenina latinského mena Sanctus Nicolaus. Táto postava sa síce výzorom môže podobať Mikulášovi, ale nemá kresťanský reálny pôvod.

Dnešný deň sa dá využiť rôznymi spôsobmi. Tým najkrajším je niekoho obdarovať. Buď preto, že chceme napodobniť v štedrosti biskupa svätého Mikuláša, alebo hoci aj preto, že máme z toho dobrý pocit..

Takto sme už tradične využili dnešný deň aj v našej škole. Zásluhou Združenia rodičov všetci žiaci dostali adventné kalendáre a zúčastnili sa filmového predstavenia v kine Nova. Zopakovali sme si staré známe: "Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa".