Sú situácie, kedy by som si želal, aby sa vývoj tak trochu zastavil... II.

Pravdepodobne všetci pravidelní čitatelia  SOL si všimli článok publikovaný pred rokom s názvom  "Sú situácie, kedy by som si želal, aby sa vývoj tak trochu zastavil...". Písal som v ňom o sústavne sa zväčšujúcich problémoch v spolunažívaní  majoritnej a minoritnej časti nášho obyvateľstva a vývoja, ktorý sa podľa mňa nezvratne posúva k vážnym problémom na obidvoch stranách. Už z nadpisu vyplýva, že aspoň spomalenie vývoja by pomohlo a snáď by konečne otvorilo oči všetkým po desaťročia za súčasný stav zodpovedným - najmä politikom. Postupne pod tento článok pridávam linky na iné médiá, ktoré rôznymi pohľadmi monitorujú danú problematiku.

Uplynul rok a situácia sa oproti tej  minulej výrazne zhoršila. A to nielen pri problematike spolunažívania majority s minoritou. Stále častejšie konflikty stále častejšie končiace prelievaním krvi až smrťou. Slovenskí Rómovia chcú protestovať pred parlamentom - majú problémy, stále viac rodín sa dostáva do situácie, že im finančné príjmy už nepostačujú ani na život od výplaty k výplate.

Zvyšujú sa ceny potravín - o ich výške polemizujú nielen spotrebitelia, ale vo výške nárastu cien nemajú jasno ani odborníci. Predstavitelia štátu zvyšujú dane, odvodové zaťaženie - spomínam si na predvolebnú rétoriku o vysokom odvodovom zaťažení a potrebe znížiť ho. Znižujú sa odpočítateľné položky z daňového základu, okliešťuje sa príjem rôznych dávok od štátu. Cena benzínu a nafty je na maximách existencie nielen novej, ale aj starej republiky. Kolabuje zdravotníctvo, o školstve sa dozvedáme iba ak pri vyratúvaní nových nákladov na žiakov, problémov a samozrejme dohadovaní sa, ktorý úradník  na ministerstve zase spackal tlač  ktorej knihy a knihy na ktoré predmety sú viac nedostatkovým tovarom ako toaleťák či mandarínky za socializmu.  Dozvedáme sa o ďalších prehajdákaných peniazoch, o ďalších garážových firmách ktoré vyhrali miliónové štátne zákazky, dozvedáme sa o ďalšom tunelovaní nášho spoločného. Jediné čo sme ešte nepočuli je, kto konečne za všetky tieto svinstvá ponesie osobnú zodpovednosť, prípadne kto z kompetentných zatrepotal nohami na niektorom z kandelábrov pouličného osvetlenia.

Skutočne by som chcel, aby sa vývoj v tomto likvidovaní samotnej podstaty fungovania štátu a teda nás všetkých tak trošku - aspoň spomalil.

Denne mi e-mailom chodia množstvá materiálov od rôznych aktivistov s nepochybne múdrymi názormi a nápadmi ako to všetko vyriešiť. A denne aj v diskusii tu na  SOL vidím, že to nie je o nápadoch, ale o tej smutne mlčiacej a trpiacej verejnosti, ktorá sa nevie dať dohromady ani v tom, čo sa jej bytostne dotýka. Každý má plnú hubu rečí v krčme, za klávesnicou počítača, no málokto je ochotný a schopný povedať - tak teda dosť ! - neuvedomujúc si, že raz to povedať bude musieť. Len to bude oveľa viac bolieť.

Nedávno sa mi do pošty dostalo video, ktoré si dovolím priložiť k tejto úvahe. Zaujímavé, že?

Na prvý pohľad to pôsobí jasne a zrozumitelne. Každé za má však aj svoje proti. Rozmýšlajúci človek ľahko to proti odhalí.

Problémom však je to, prečo kompetentní neriešia zúfalú situáciu štátu koncepčne, šetrením v štátnej sfére na výdavkoch samotného štátu, na výraznom obmedzení birokracie, na neefektívnych výdavkoch do vecí, ktoré štát fakt nepotrebuje, na odmenách a platoch vedení firiem, ktoré ich manažéri doviedli do hlbokých mínusov.

Namiesto šetrenia na verejnej správe a tých, ktorí do systému nedali nikdy nič a nič pre neho neurovili, na chrbát nakladajú tým, ktorí od štátu nedostávajú nič a práve naopak, svojou šikovnosťou, umom a prácou ako štát, tak život neproduktívneho množstva občanov financujú. Dokedy?

Ľudia si poradia. Možno práve tak, ako to opisuje autor listu vo videu. Aplikácia takéhoto konania však pre celú spoločnosť môže mať fatálne následky. Dokonca si dovolím povedať, že v prípade masového aplikovania návodu, môže štát skolabovať. 

Inak však otázka nestojí, ako - toto chcú politici?