Študenti OA zo Serede sa zúčastnili spomienkovej jazdy pri príležitosti 70. výročia prvého transportu Židov do Osvienčimu.
Študenti našej školy sa 23. marca zúčastnili spomienkovej jazdy vlakom pri príležitosti 70. výročia odchodu prvého transportu Židov do Osvienčimu. Hoci cesta začínala v Poprade, študenti našej školy sa pripojili až v Žiline. Vlak kopíroval cestu prvého transportu vypravenom v Poprade, pokračoval v Žiline, zástavku mal aj v poľskom Zwaardoňi a cestu ukončil v Osvienčime. Počas cesty sa prostredníctvom rozhlasu študentom prihovárali historici, filozofi a pamätníci. Príhovor mala aj premiérka SR Iveta Radičová a minister dopravy Ján Figeľ. Cesty sa zúčastnil aj Róbert Bezák, trnavský arcibiskup a mnoho ďalších významných osobností.
Mladých najviac oslovila výpoveď Edity Grosmanovej, ktorá sa nachádzala v prvom transporte do Osvienčimu. Jej manželom bol spisovateľ Ladislav Grosman, autor známeho románu Obchod na korze. Rozprávala nielen o praktikách a krutosti nacistov v koncentračných táboroch, ale spomenula aj svojho manžela a ich spoločný život. Viackrát vyzdvihla potrebu „vyprávať“ o tých strašných udalostiach, ktoré sa tam odohrali. “Odkazujem všetkým, najmä mladým, vyprávajte, vyprávajte, vyprávajte, lebo my umrieme a budete musieť vyprávať vy,“ znelo z rozhlasu. Počas cesty čítali mená obetí holokaustu a premietali filmy s touto tematikou. Účastníkom spomienkového stretnutia predstavili aj aktivitu Múzea SNP „Projekt vagón“, ktorej hlavným cieľom bolo priblíženie deportácie Židov slovenským občanom. Medzi študentov prišla aj premiérka a ďalší hostia, aby si vypočuli ich názory na túto tému. „Každý ľudský život je jedinečný a vzácny, a pokiaľ si neuvedomíme, čoho sme boli schopní v minulosti, tak hrozí, že to budeme opakovať znova,“ spomenula I. Radičová v závere príhovoru z rozhlasu.
Po príchode do Oswienčimu čakali na študentov autobusy, ktoré ich zaviezli do koncentračného tábora. Tu premiérka opustila študentov a mala už vlastný program. Na ostatných čakala sprievodkyňa, ktorá im ukázala všetky dôležité miesta a zákutia, ktoré tento tábor ukrýva. Kráčanie po týchto miestach nebolo pre účastníkov príjemné, najmä keď na vlastné oči uvideli vlasy stoviek mŕtvych ľudí, stovky topánok, riadu, fotiek. Porozprávali nám aj o doktorovi Mengele, ktorý robil zverské pokusy na ľuďoch - pokus s dvojičkami, novorodencami. Nasledovala prehliadka temníc a nakoniec aj plynovej komory a ďalších častí koncentračného tábora. Zastavili sme sa aj pri obrovskom pamätníku venovanom obetiam holokaustu. Na spodnej časti boli umiestnené pamätné tabule s textom vo viacerých jazykoch. "Nech naveky zostane výkrikom zúfalstva a výstrahou pre ľudstvo to miesto, na ktorom Hitlerovci zavraždili asi poldruha milióna mužov, žien a detí, zväčša Židov z rôznych krajín Európy. Auschwitz-Birkenau 1940-1945“
Prehliadka bola na konci a študenti sa vybrali vlakom domov. V Žiline sa vlak rozdelil a jedna časť išla do Bratislavy a druhá do Košíc. Tmavá noc velila za oknami vlaku, no cestujúci jednoducho nemohli rozmýšľať nad časom. Plní zážitkov im v hlave vírilo množstvo myšlienok. Tú základnú však vyslovila práve Edita Grosmanová: „Hovorte o tom, že ste stretli ženu s číslom 1970. Že bola v koncentráku, že videla, ako psy zožrali ženu a všetky tie zverstvá. Hovorte, že prežila a že vy ste ju videli a počuli.“
Matej Horňák
Študent OA Sereď
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.