Stromy a ich Majestat.

Stromy a ich majestát. Tvoria les. Zoskupujú energiu, sú jej podstatou. Živíme sa ich dychom, kráčame popri nich s tichou vďakou. Posvätné stromy. Strom Života-Ako takmer každý indoeurópsky národ aj Slovania, mali vo svojich mýtoch Strom Života, ktorý prerastá všetkými úrovňami sveta. V slovanskej kozmogónii o stvorení sveta sa po jeho stranách objavujú dva holuby ako symboly protichodných síl. Podľa tejto legendy, bolo na začiatku more, z neho vyrástli dva duby a na nich dva holuby. Strom Života bol vyobrazený jednoduchou kresbou v podobe rovnoramenného kríža a aj dnes ho možno nájsť na starých hradbách domov, na posvätných stĺpoch a bránach Detvy, na kútnych plachtách, výšivkách, i na fujarách. Známy je i Kvet Života taktiež podobne zobrazovaný. Strom ako silná bytosť, či prazáklad mal svoje miesto na úplnom začiatku tam, kde sa všetko spája. Stromy očami predkov. Poskytovali ľudom ochranu v lese, obživu, materiál na stavbu príbytkov, lodí /slávne slovanské monoxyly/ a v neposlednom rade stáli na pevnom duchovnom tróne, ktorý tvorili dávne posvätné háje zasvätené Provemu, či samostatne stojace, alebo veľmi staré stromy. Práve v jazyku Slovanov súvisí slovo strom so slovom starý. A ku starým stromom, veciam, starešinom bola prechovávaná výnimočná úcta. Osobitne ctené boli tie stromy, do ktorých udrel blesk, personifikovali božskú silu Perúna. A samozrejme z nich boli i sochy slovanských bohov, ktoré sa napríklad v Poľsku vďaka silnému dubovému drevu a kyslej pôde zachovali dodnes.Symbolizovali prvotnú silu Zeme, pod nimi sa konali súdy, zhromaždenia tzv. veče, prisahalo sa pri nich, prinášali sa im obete na uctenie si bytosti stromu a sily prebývajúcej v ňom. Vešali sa na ne vlasy , osobné predmety, dokonca zbrane. Obetovali sa im zvieratá i jedlo. Do dubu sa strieľali obradné šípy, zapichovali sa diviačie kly. Z rieky Dneper v Rusku bol vytiahnutý vyše dvadsať metrov vysoký kmeň dubu so strelkami a klami v kôre. Z roku 1908. máme z Detvy zachovaný údaj, v ktorom si dievka v snahe zbaviť sa bolesti, pribije klincom prameň vlasov do dubu a s prosbami a silným otočením hlavy si ich vytrhne z pokožky. Takto ostávali vlasy na dube, čo zabezpečilo sňatie urieknutia, či choroby z danej osoby. Považujem to za akúsi odlišnú variantiu Podstrižín, kedy sa pramienok vlasov hádže s podobným zámerom do ohňa. Chorých ľudí často liečili tak, že ich posadili pod starý, samostatne stojaci strom. Dodnes tieto velikány stoja a ľudia ich obdivujú. Zo šumenia listov sa preukázateľne veštilo. Uctievané boli i na pohrebiskách a aj dnes na našich cintorínoch, či v ich blízkosti možno nájsť tieto nádherné bytosti, často oveľa väčšie ako inde. Sú po nich pomenované obce, priezviská,doliny. Len po dube nesie meno vyše 40.miest na Slovensku. Takto sa dostávame k silnej duchovnej obrode stromov, k úžasnej energetickej explózii, ktorá v nich preteká. V porovnaní s väčšinou stromov máme málo žiarivú auru, preto keď od nás prijmú bolesť, žiaľ, smútok, neublíži im. Stromy rovnako ako my prijímajú energie z kozmu, slnka a živín. Je to celistvý energetický organizmus, pri ktorom čo i len chvíľa postátia, či oddych, zosilní naše biopole. Je známe, že sa pri prechádzke lesom dobíjame, cítime sa svieži. Oveľa viac však zažijeme ak ku stromu prídeme a porozprávame sa s ním. A tu sa už dostávame ku Komunikácii so stromami. Sú jasne doložené prípady kedy ten, komu chýba rozhodnosť, má ísť objímať duby. Na Kračúňa je zvykom triasť stromčeky, aby mali na druhý rok dobrú úrodu. Dotýkať sa, rozprávať, vidieť, cítiť. To je základ kontaktu. Ak človek cíti potrebu ísť ku stromu inak ako očami, pri vstupe do lesa si ho vyberie a podíde k nemu bližšie asi na miesto kde sa končia najhrubšie konáre. Tam sa približne začína jeho aura. Podľa druhu, ročného obdobia a miesta kde rastie, sa energia jeho biopola líši. Dôležitá je i mesačná fáza, pri dorastajúcom mesiaci a pri splne sú stromy najsilnejšie. Pozdravte a spýtajte sa, či ste vítaní. Iste, možete ísť aj bez opýtania, ale strom sa Vám nemusí otvoriť a doslova sa zatne. Ak mu ukážete priateľstvo, nastanú trochu iné veci. Veď nikto slušný by nevošiel k druhému bez pozdravu. Podídte bližšie, a už nemyslite na nič. Vždy niečo prineste a položte to ku kmeňu. Kúsok chleba, kamienok a pod. Nechajte všetko za dverami, len Buďte. Najlepšie je byť sám, alebo aspoň s človekom rovnakých hodnôt. Splyňte s ním, oprite sa oň chrbátom a vypnite. Môžete všetko, objímte ho, rozprávajte, žalujte sa, vyplačte, meditujte. Vedomejší a vnímavejší ludia v správny čas dokážu naviazať spojenie i s bytosťou stromu, strážcom. Ten podľa Vašej aury o Vás zistí všetko. Neukryjete nič. Preto choďte len s čistou mysľou a všetko nechajte voľne rásť. Pri rozlúčke sa vždy poďakujte. Stromy zasvätené bohom. Dub- Kráľ. Najposvätnejší strom u všetkých Slovanov. Jeho mocná charizma a osobitosť ho predpovedá na zasvätenie Perúnovi, vládcovi hromov. Pre ich vysoké vyžarovanie do nich často udrie blesk. Je najsilnejšie spojený s Matkou Zemou, a akú má výšku, také dlhé má aj korene. Preto netrpí nedostatkom vody. Dubové lesy majú silnú auru a takmer okamžite sa v nich vnímavejší človek dobíja.Dub prijíma, zosiľuje, ozdravuje, povzbudí. Je jedným z najsilnejších stromov na planéte.Liečivé účinky sú všestranné.Okrem pokrmu akým sú jeho žalude z ktorých sa robila múka, je cenená jeho kôra, ktorá sa používa do odvarov i kúpeľov, farbilo sa ňou a zastúpenie mala i v garbiarstve. Čerstvé listy sa prikladajú na ťažko hojace sa rany, bez problémov sa dajú i jesť. Chorých ľudí i malé deti často prestrkovali cez škáru v kmeni, aby boli silnejší a odolnejší.I náš veľký básnik-igric Ján Hollý napísal všetky svoje eposy pod dubom v háji Mlíč. Dubové posvätné háje, kde si mohli ľudia jatriť rany na duši a byť takto bližšie k bohom sú nezmazateľným svedectvom o jeho absolútne. Breza- Princezná jari. Prebúdza sa po zime medzi prvými. Po správnom narezaní jej kôry, z nej na jar vyteká miazga, z ktorej sa robil sirup.Je symbolom žičlivej radosti a rozpuku. Jej jemnosť a včasné pučanie ju predurčuje k oslavám plodnosti. Na stavanie májov sa využíva práve ona a venček nastoknutý na jej vrchole je symbolom počatia, spojenia mužského a ženského princípu. Uviazané stužky sú už len pamiatkou na obetiny stromu. Jej konáriky sa zapichovali do polí s ľanom, aby narástol taký vysoký ako oni. Ešte dodnes sa ľudia v saunách očistujú brezovými vetvičkami na vyhnanie neduhov z tela. Kôra je veľmi trvalá a práve na nej bola napísaná Velesova Kniha obsahujúca mýty starých Slovanov,žiaľ o jej pravosti sa vedú stále spory. Mladé lístočky sa používali do jarných šalátov a spolu s jej miazgou boli vhodnou a silnou obživou. Breza ako typický slovanský strom ochladzuje spory, lieči, pritúli a objíma šumením jej listov. Vŕba- Vedma vôd. Už tvarom tela pripomína vodopád a u predkov bola zasvätená bohyni Zeme a Osudu, Mokoši. Podobne ako topole má spojitosť s kultom mŕtvych, spája podsvetie s vonkajším svetom a preto bola v čase nástupu kresťanstva často klčovaná spolu s osikou a lieskou ako strom démonov a diabla. Objasňuje však i kult jari a vyrábali sa z nej rôzne predmety, väčšinou duté, aby sa ako ženská bytosť naplnila mužskou na znovuzrodenie prírody. Úzko súvisí s uctievaním Mesiaca a mágiou noci všeobecne. Jej kôra však dráždi žalúdok a tak sa používala ako kloktadlo, či jej pupence tiež do jedla. Vŕba nás vábi, priťahuje, uspáva, kolíše, dáva ochranu a spieva. Ešte na chvíľu... Stromy sú svätosti. Neoblomné. Vytrvalé. Stojace pevne na skale, vo vode, v zemi, i pukline asfaltu. Oddávna vyvierajúce prastaré hodnoty sú v nich stelesnené. Poznajú múdrosť, kým človek svoju Múdrosť a podstatu často hľadá aj celý život. A častejšie ani netuší, že také niečo treba hľadať... Nepozná, vidí len očami. Stromy stoja za plač. Za obetu. Sú zosobnením božských síl, hodnôt Prírody, živlov a mocností Všehomíra. Skloňme sa pred ich majestátom a skúsme vstúpiť aj my na piedestál poznania tam, kde oni už dávno od vekov kraľujú. Ďakujem Vám, Bytosti stromov. Peter Gašparík www.petogasparik.estranky.sk