Stretnutie so Zuzanou Kuglerovou v trnavskej knižnici (Žena je podstatou lásky)

Vo štvrtok 8. marca 2018 bolo pekné slnečné počasie. Vo vzduchu som cítila jar a mala som veselú náladu. Popoludní som cestovala vlakom z Bratislavy do Trnavy, počúvala som blues-rockovú hudbu a tešila som sa na podujatie v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho. V rámci Týždňa slovenských knižníc 2018 sa totiž v ten deň konalo stretnutie so spisovateľkou, poetkou, rozprávkarkou, blogerkou a novinárkou Zuzanou Kuglerovou pod názvom Poetka a jej historické romány. Hudobnou hostkou bola Beáta Kuracinová-Vargová. Podujatie zorganizoval Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a Fórum humoristov. Z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.

Čitáreň knižnice ma privítala svojou nezameniteľnou príjemnou atmosférou. Výstavka prekrásnych pestrých výrobkov žiakov špeciálnej základnej školy ma naladila ešte jarnejšie. Stretnutie so Zuzanou Kuglerovou prilákalo do knižnice mnoho mojich priateľov a známych a ich prítomnosť ma napĺňala radosťou.

Podujatie sa začalo o 17.00 hod., keď všetkých prítomných srdečne privítala moderátorka Benjamína Jakubáčová. Ako povedala, pôvodne ho chceli poňať prvoplánovo a vo veľkom štýle, ako oslavu Medzinárodného dňa žien, no potom od toho upustili. A tak aspoň prečítala zopár epigramov od Evy Jarábkovej-Chabadovej s tematikou MDŽ.

Benjamína Jakubáčová sa v spomienkach vrátila do minulosti: so Zuzanou Kuglerovou sa zoznámila na veľkom spisovateľskom stretnutí v roku 2014 na Smolenickom zámku. Neskôr sa stretli na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe a sú v kontakte i na Facebooku. V roku 2016 sa uskutočnila v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave beseda so Zuzanou Kuglerovou pre deti. Moderátorka po tomto úvode Zuzanu Kuglerovú predstavila. Dozvedeli sme sa napríklad, že sa narodila v Bratislave a prežila tam aj svoje detstvo. Okrem Bratislavy žila aj v Starej Turej (kde pracovala ako knihovníčka v mestskej knižnici) a v Žiline, v súčasnosti zase žije v Bratislave. Má tri deti. V roku 1970 začala publikovať svoje prvé básne, ktoré spočiatku vychádzali v rôznych zborníkoch. Vydala básnické zbierky Madona v hmlách, Opakovaný záber, Žena zo Samárie, Týždeň pre Barborku a Hraj (sa so mnou). Venuje sa aj tvorbe pre deti a jej veľkou vášňou je písanie historickej prózy. Doteraz jej vyšlo tridsaťpäť kníh. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN.

Potom sa všetkým poslucháčom v čitárni prihovorila Zuzana Kuglerová. Vyjadrila radosť, že vidí známe tváre a skonštatovala, že v knižnici sa cíti ako doma. Na otázku, či je vášeň, erotika a smútok jej trinásta komnata, odpovedala poeticky: „Ženy sú ako oceán, v ktorom sa toho veľmi veľa skrýva: žiaľ, radosť, straty, nálezy... Žena je podstatou lásky.“ Čo sa však týka jej vlastných básní, v začiatkoch svojej tvorby písala, podľa vlastných slov, skôr sociálnu poéziu než ľúbostnú. V ten večer, pri príležitosti MDŽ, sa však priklonila k tematike lásky a prečítala dlhú smutnú báseň o konci dlhého vzťahu, ktorá vznikla pred dvadsiatimi piatimi rokmi a volá sa Odstrelovňa múch. Potom nasledovalo zopár básní z najnovšej básnickej zbierky Hraj (sa so mnou). A napokon zaznela posledná báseň z tejto zbierky, Iba rozprávka, v podaní Benjamíny Jakubáčovej.

Pretože Zuzana Kuglerová sa už viac ako dvadsať rokov venuje zbieraniu povestí a písaniu historických kníh, moderátorku zaujímalo, čím ju fascinuje história. Zuzana Kuglerová odvetila, že na to nie je ani ľahká, ani ťažká odpoveď. Históriu takpovediac prijala s materským mliekom a vyrastala s ňou. Jej mama bola profesorkou dejepisu a u nich doma bolo bežné viesť rozhovory na tému dejín. Keď teda Zuzana Kuglerová pochopila, že jej osudom je literárna tvorba, úplne prirodzene sa priklonila k historickej tematike. Veľa zdrojov mala napríklad k dispozícii ako knihovníčka v Starej Turej. Keďže neskôr pôsobila aj ako novinárka, najskôr v Žiline, a potom aj v bytčianskom okrese, dostala sa na rôzne kopanice, lazy a samoty, kde ľudia poznali mnoho povestí. Začala ich teda zbierať.

Benjamína Jakubáčová je toho názoru, že historické romány vlastne plnia funkciu osvety. Čitateľ spoznáva históriu a pridanou hodnotou je troška romantiky a erotiky. Zacitovala z článku, ktorý o prvých dvoch častiach trilógie Zuzany Kuglerovej Rytier a zbrojnoš kedysi napísal na svojom blogu Miloš Drastich, novinár, publicista a nadšenec histórie, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami. Potom prešla k najnovšej knihe svojej literárnej hostky: k historickej fantasy Hawránok inšpirovanej keltskými povesťami. Zuzana Kuglerová sa rozhovorila o tom, že si pripadá ako posadnutá históriou, ku ktorej ju to automaticky ťahá. V živote vraj prečítala len asi tri tzv. „ženské romány“, všetko ostatné boli historické knihy. Tiež sleduje filmy s historickou tematikou. Viac ako súčasnosť Slovenska ju baví jeho minulosť. Napríklad jej kniha Legenda o Selenovi je o tom, ako sa v dávnych časoch vymieňala moc na našom území. Je o konfrontácii pohanského sveta a nového náboženstva – kresťanstva. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu mladého dievčaťa. Hrdinky kníh Zuzany Kuglerovej sú väčšinou veľmi mladé, no v priebehu deja dospejú v zrelé ženy. V príbehoch je okrem histórie prítomná i politika, a tiež erotika a vášeň. Veď, ako vraví autorka, ženy majú rady, keď ich muži ľúbia. Žiaľ, ukážku z knihy Hawránok sme si nemohli vypočuť, pretože z knižnice bola práve vypožičaná a autorka mala všetky knihy vypredané. Ideové korene tejto knihy sú v okolí Bytče, v obci nazývanej Hvozdnica. Keď mala Zuzana Kuglerová besedu v Bytči, prišlo tam okolo dvesto detí a Hawránok sa rozpredal.

Benjamína Jakubáčová ešte doplnila, že knihy Zuzany Kuglerovej boli preložené do viacerých cudzích jazykov. Niektoré tiež vyšli ako e-knihy, v Braillovom písme alebo ako zvukové nahrávky pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Keďže Zuzana Kuglerová je aj predsedníčka a zakladajúca členka občianskeho združenia Pars Artem, ktoré je hlavne združením internetových autorov, moderátorka zaviedla reč aj na túto tému. Zuzana Kuglerová prezradila, že jedným z podpredsedov tohto združenia je aj trnavský básnik, humorista, novinár a bloger Benjamín Škreko. Pars Artem je medzinárodná literárna organizácia, jedno z najmladších slovenských literárnych združení. Bolo založené v roku 2016 z podnetu troch autorov: Jána Tazberíka, Ondreja Kalamára a Zuzany Kuglerovej. Všetci títo autori sú členmi Spolku slovenských spisovateľov aj Slovenského centra PEN. Pars Artem združuje vyše tridsať autorov zo Slovenska i zo zahraničia a väčšina z nich uverejňuje svoje diela (aj) na sociálnych sieťach alebo na blogoch. Dôvodom jeho založenia bolo, že „kamenné“ spisovateľské organizácie nezachytávajú dianie na sociálnych sieťach. Počas svojej existencie sa Pars Artem zúčastnilo štyroch významných literárnych festivalov a napokon dokonca zorganizovalo aj vlastný festival: Medzinárodný putovný festival PARS POETRY 2017 (Modra – Banská Bystrica – Kremnica – Bratislava). Uskutočnil sa 14. – 16. 11. 2017. Benjamína Jakubáčová zdôraznila, ako nás všetkých teší, že Benjamín Škreko je podpredseda Pars Artem a prečítala jeho báseň Immaculata – o Panne Márii z Mestskej veže v Trnave, ktorá chráni toto mesto. Táto báseň vyšla v básnickej zbierke Sonety pre Trnavu a vyjadruje vrúcny vzťah jej obyvateľov k svojmu mestu. Moderátorka sa zaujímala, či Zuzana Kuglerová naďabila aj na nejakú povesť o Trnave. Spisovateľka odpovedala, že zbierala povesti len tam, kde žila, hlavne na severe Slovenska, v Starej Turej a v Nových Zámkoch a v okolí, odkiaľ pochádzal jej otec. Zuzana Kuglerová adresovala Benjamínovi Škrekovi otázku, koľko povestí zozbieral on. Jeho odpoveďou bolo, že sa dotýka histórie skôr básnickým prístupom. Pochválil sa však, že za už spomenutú básnickú zbierku Sonety pre Trnavu dostal 7. marca pred dvoma rokmi Cenu Mesta Trnavy. Tiež spomenul, ako v Trnavskom hlase pracoval s Lacom Šebákom, ktorý pozná zaujímavé príbehy o všetkých budovách v Trnave, niektoré aj s pikantnou príchuťou.

Zuzana Kuglerová potom dostala od Benjamíny Jakubáčovej obligátnu otázku, na čom teraz pracuje. Odvetila, že na jedenástich knihách: ide o knihy v edičnom pláne Pars Artem, medzi ktorými je aj kniha Benjamína Škreka. Hlavnou pracovnou náplňou Zuzany Kuglerovej je teda v súčasnosti podávanie žiadostí o granty. Ale keďže stále potrebuje nazerať do trinástej komnaty, pomaličky sa rodia aj verše. Milan Rúfus ju kedysi učil, že báseň potrebuje čas, brúsenie, lásku a starostlivosť. S básňou sa treba maznať ako s dieťaťom. Zuzana Kuglerová následne prečítala svoju báseň Stále sa budem báť z básnickej zbierky Hraj (sa so mnou). Erik Ondrejička vraj o takýchto básňach hovorí, že ich treba čítať pri sviečkach a vo vani... Báseň bola krásna a smutná a znela za jemného sprievodu gitary Beáty Kuracinovej-Vargovej.

Celé rozprávanie o literatúre bolo popretkávané hudobnými vstupmi tejto poetky a pesničkárky, ktorá, tak isto ako Zuzana Kuglerová, kedysi prispievala svojou tvorbou do Nového slova mladých. Obdivujem ľahkosť, s akou Beáta Kuracinová-Vargová zapletá vážne myšlienky a životné pravdy do textov svojich hlboko ženských pesničiek. V jej podaní však v tento večer zaznela aj zhudobnená báseň Zuzany Kuglerovej Tajná planéta. Ako poslednú Beáta Kuracinová-Vargová zahrala a zaspievala pesničku Dobrô slovo o význame slov v našich životoch.

Benjamína Jakubáčová poďakovala všetkým prítomným za pekne strávený spoločný večer. Slova sa potom ujala riaditeľka Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave Lívia Koleková, ktorá zase poďakovala Benjamíne Jakubáčovej za jej výborné moderovanie podujatia. Tiež všetkých pozvala na prezentáciu novej knihy lekára, spisovateľa a pedagóga Miroslava Danaja Muž z mora, ktorá sa bude konať 13. marca 2018 v zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika v Trnave. To už bol záver stretnutia so Zuzanou Kuglerovou. Všetky účinkujúce dámy dostali krásne kytice kvetov, ako sa patrí (nielen) na MDŽ.

A ja sa už teším na ďalšie podujatia Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Veď nielen vo sviatočný, ale aj v bežný deň poteší dobré slovo i hudba. Myslím si, že v tom sa zhodnú ženy aj muži.