Stretnutie bývalých vojakov slúžiacich v seredských kasárňach po 42 rokoch
Hovorí sa, že sú priateľstvá, ktoré nerozdelí ani čas. Presne také priateľstvo viaže bývalých vojakov základnej vojenskej služby, ktorí pred 42 rokmi slúžili vo vojenskom útvare v Seredi.
Písal sa rok 1973, kedy v tom čase 19-roční mladí muži narukovali do Ženijného práporu v Seredi. Chlapci z rôznych kútov Slovenska, každý z inej rodiny, iných pomerov no jedno mali spoločné. Obavy a možno strach z nového, neznámeho, nepoznaného.....Nevedeli čo ich na vojenčine čaká . Dva roky je predsa dlhá doba, počas ktorej sa dá toho zažiť naozaj veľa. Spoločné izby, cvičenia, služby, manévre ale aj tresty. Tvrdý výcvik im ale dal do života to, o čom sa hovorí, že dnešnej mládeži chýba. Disciplínu, úctu k nadriadeným, poslušnosť, ale aj odkázanosť samých na seba. Z chlapcov sa počas základnej vojenskej služby stávali chlapi.
No boli to aj dva roky zážitkov, na ktoré zrejme vojaci nezabudnú do konca života. Nadväzovali sa menšie ale aj väčšie priateľstvá a niektoré pretrvali až do dnes. A tak tomu je aj pri skupine bývalých vojakov, ktorí opustili brány seredských kasární v roku 1975. Každý sa vybral do svojich domovov a žil si vlastným životom.
No pred ôsmimi rokmi jeden z nich dostal skvelý nápad zorganizovať stretávku bývalých vojakov, slúžiacich už v spomínaných rokoch 1973-75 u 13-tej pontónovej roty. Pár telefonátov, mailov a sms-siek prinieslo svoje ovocie a prvá stretávka sa uskutočnila v obci Korytárky. Spomienok bolo neskutočne veľa ale aj noviniek zo života. Predebatilo sa celé poobedie aj celá noc. Pri rozlúčke si sľúbili, že sa o rok stretnú opäť.
... a o rok opäť ... a o rok opäť....
V sobotu 1. júla 2017 sa, ako inak v obci Korytárky, uskutočnil už ôsmy ročník takéhoto stretnutia. A keďže, ako sami povedali, ich viažu na vojenčinu iba dobré spomienky, po prvýkrát zavolali medzi seba aj svojho bývalého veliteľa, ktorý v seredských kasárňach ako vojak z povolania odslúžil 30 rokov. A veruže to bolo stretnutie nielen milé ale aj dojímavé. Síce už každému pribudli vrásky, šediny aj kde tu choroby ale odrazu ako keby sa čas zastavil. Na prvý pohľad sa spoznali, podali si ruky, objali a potom už iba spomínali a spomínali pri fotografiách ale aj dobrom guláši.
Príjemné stretnutie trvalo dlhé hodiny, no ubehlo rýchlo ako voda. Pri odchode si všetci slúbili, že o rok sa v tejto zostave stretnú opäť.
... a možno o rok opäť ... a o rok opäť...
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.