Strata zamestnania u miliónov ľudí môže vyústiť v sociálne nepokoje

Za vyslovene alarmujúce môžeme označiť údaje, ktoré vo svojej správe uviedla Medzinárodná organizácia práce ILO. V súčasnej dobe má byť v Európe viac ako 26 miliónov nezamestnaných, z čoho viac ako 10 miliónov malo pribudnúť od začiatku krízy. Za vyslovene najhoršie z uvedeného je treba považovať fakt, že najzraniteľnejšou skupinou a teda s najväčšími problémami s hľadaním práce sa potýkajú žiadatelia s nízkou kvalifikáciou a hlavne mladí ľudia. Dlhodobá nezamestnanosť v krajinách Európy štatisticky vykazuje viac ako 40% nezamestnaných, ktorí si prácu nenašli po dobu min. 12 mesiacov. Situácia sa žiaľ nezlepšuje a ako vyplýva zo správy len za posledných 6 mesiacov v EÚ prišlo o prácu viac ako milión ľudí.

Dôležité je uvedomiť si, že podnikateľské prostredie a trh práce sú mimoriadne citlivé na akékoľvek výkyvy v ekonomike a krachy firiem spojené s prepúšťaním nastupujú viacmenej okamžite. Toto však neplatí opačne. Aj v prípade veľmi dobrých ekonomických ukazovateľov nástup nových firiem na trh a následné zvyšovanie zamestnanosti sa prejavuje so značným opozdením, nakoľko zamestnávatelia k dlhodobým záväzkom voči zamestnávateľom pristupujú len veľmi opatrne.

S výraznou nezamestnanosťou a jej sústavným nárastom sa pasuje aj Slovensko a to hlavne za posledný kvartál roka minulého a prvý súčasného. Ubúdaním živnostníkov aj pre zvýšené odvody a stále horšiu vymáhateľnosť práva je žiaľ dosiahnuté nielen zvyšované percento evidovanej nezamestnanosti ale aj nezamestnanosť, ktorú nik neeviduje a ani neregistruje čo však neznamená, že táto nezamestnanosť nie je. Tak výrazný úbytok živnostníkov, aký bol zaznamenaný za uplynulých 6 mesiacov z dlhodobého hľadiska môže vytvoriť výrazný tlak na sociálny systém nakoľko väčšina živnostníkov zo svojho podnikania možno síce štátu neodvádzala tie najvyššie dane, ale živnostníci sa starali sami o seba, o svoje rodiny a voči štátu väčšinou nemali žiadne vysoké nároky. Prioritou súčasnej vlády by vzhľadom na vývoj ekonomickej situácie nielen v Európe, ale de facto na celom svete malo byť významné a výrazné okamžité posilnenie drobných živnostníkov, ktorí vlastnou rozmanitosťou ponúkaných tovarov, výrobkov a služieb dokážu veľmi rýchlo reagovať na požiadavky trhu, väčšinou nepracujú s vysokými nákladmi, no čo je najdôležitejšie živia samých seba a svoje rodiny. Ak súčasný trend úbytku živnostníkov bude pokračovať a nestane sa zázrak, v ktorý žiaľ dnes už dúfa málokto, v najbližších rokoch možno už mesiacoch budú musieť predstavitelia štátu uvažovať možno až nad výraznými daňovými a odvodovými úľavami, prípadne pôžičkami pre živnostníkov na to, aby bežné drobné podnikanie opätovne vrátili medzi väčšinu obyvateľov, ktorí inak možno nenájdu prácu, no nejaký príjem na život budú potrebovať. Je úplne jasné a nespochybniteľné, že deficit krajiny je nevyhnutné udržať pod kontrolou, no ak sa bude dlhodobo snažiť vláda toto dosiahnuť likvidáciou produktívnych na úkor neproduktívnych, tak ekonomika krajiny časom nevyhnutne úplne skolabuje. Drobný živnosntík totiž nikdy voči štátu nedokáže vyvinúť taký nátlak, ako veľký zamestnávateľ, čo v konečnom dôsledku môže znamenať oveľa väčší príjem do štátnej kasy zo strany práve tých najmenších živnostníkov, keď už nie ničím iným tak tým, že od štátu nič nedostanú. A to sa o veľkých zamestnávateľoch evidentne povedať nedá.